Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Suchá Belá a Prielom Hornádu

Výlety do roklín Slovenského raja majú vždy svoje neopakovateľné čaro. Môžete tam chodiť pokojne každý rok a vždy budete mať pocit, že prechádzate novým miestom. Po jarnom topení snehov neostane kameň na kameni a príroda nám tak ponúka neopakovateľné scenérie, ktoré určite stojí za to vidieť. Občas sa stane, že sú rokliny dočasne kvôli záplavám uzatvorené, kým pracovníci národného parku obnovia všetky drevené lávky a rebríky, preto keď plánujete výlet do tejto časti Slovenska, najskôr si zistite, či nepôjdete nadarmo.

Vzdialenosť
15 km
Prevýšenie
+540 m stúpanie, -540 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 01.09.2010
Pohoria
Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras – Slovenský raj
Trasa
Voda
Podlesok, Kláštorisko, Letanovský mlyn, penzión Ranč, Spišská koliba na Podlesku
Doprava
Poprad (vlak, bu) – Spišská Nová Ves (vlak, bus) – Hrabušice, rázc. Podlesok (bus) / Vydrník (vlak, bus) / Hrabušice (bus) / Betlanovce (bus)
SHOCart mapy
» č.1106 Slovenský raj (1:50.000)

Podlesok – Suchá Belá – Kláštorisko

V jedno pekné septembrové ráno sa rozhodujeme, či z chaty v Novej Lesnej ísť na túru do Vysokých Tatier alebo do Slovenského raja. Vyhráva Slovenský raj, a tak balíme oblečenie, vodu, jedlo i mapu a sadáme do auta. V Hrabušiciach odbočujeme doprava na cestu k parkovisku na Podlesku, kde platíme za celodenné státie asi 2,- €, vyzúvame botasky, meníme ich za pevné trekové topánky, ešte poplatok za vstup do národného parku (1,50 €) a rýchlym krokom sa vydávame k začiatku rokliny.

Je deväť hodín ráno a turistov je v tejto oblasti už požehnane – ostatne vybrali sme si tiesňavu, ktorá je hlavne vďaka svojej dobrej polohe (blízkosť k trvale osídleným ľudským obydliam a parkovisku) veľmi obľúbená a navštevovaná turistami z blízkeho i širšieho okolia. V teréne to znamená najmä prestoje pod rebríkmi, na stupačkách a reťaziach a v prípade nedisciplinovaných turistov zvýšené nebezpečenstvo úrazu.
Pár metrov za chatkami s občerstvením sa napájame na zelenú turistickú značku a dolinou potoka sa vydávame do rokliny. Názov Suchá Belá je príznačný – potok je len kde-tu, väčšinou nás sprevádzajú iba suché skaly či kamene a chodník je na viacerých miestach robený štýlom „nájdi si svoju vlastnú cestu“. Tam, kde to potok predsa len nedovoľuje, vedú naše kroky na horizontálne drevené rebríky, ktorých je v roklinách Slovenského raja neúrekom.

Po niekoľkých minútach chôdze prichádzame k Misovým vodopádom, kde na nás čakajú prvé kovové rebríky. Vodopády vedú cca 30 m vysokou skalnou stržou, ktorá je „misami“ rozdelená na niekoľko častí. Rebríky, vedúce vodopádmi sú plné turistov. Kým čakáme na ich uvoľnenie, fotíme si okolie, vodopády, sami seba pod vodopádmi a dávame si inštrukcie, kde sa budeme čakať. Sme štyria, no zďaleka nie sme v tejto časti Slovenského raja jediní. Stratiť sa síce nie je momentálne kde, no neradi by sme si mizli z dohľadu. V hornej časti nás okrem rebríkov čaká aj pár stupačiek, upevnených v skalnej stene nad vodopádmi, ktoré sú istené (podobne ako niektoré rebríky) reťazami.
Stupačky a rebríky nás vedú nádhernými miestami, z ktorých môžeme pozorovať krásu, ktorú tu príroda vytvorila. Menšie či väčšie vodopády, malé jazierka (hrnce) sfarbené do zelena, naplavené drevo meniace sa pôsobením vápenatej vody na kameň, to všetko ponúka Slovenský raj turistom, ktorí sa rozhodnú ho navštíviť.

Nad vodopádmi sa nachádza najužšia časť celej tiesňavy s názvom Roklina - je široká len jeden meter. Hneď za „tunelom“, ktorý Roklina vytvorila, na nás čaká ďalší vodopád – Okienkový. Vodopád je vysoký 13 metrov a názov dostal vďaka skalnému oknu, ktoré sa nachádza tesne vedľa neho v jeho hornej časti a ktorým vedie aj turistická trasa. Ľudí tu našťastie nie je tak veľa ako pri predošlých vodopádoch. Jednak sme časť z nich nechali za sebou a jednak tým, že sme vždy čakali, kým sa uvoľnia rebríky, získavali tí pred nami dostatočný náskok na to, aby prešli roklinou oveľa skôr ako my.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Za Okienkovým vodopádom nás čaká tretí, Korytový vodopád. Ten je vysoký 9 m a voda, ktorá ním preteká, si v týchto miestach vytvorila vcelku impozantné koryto (odtiaľ názov). Ani netreba pripomínať, že aj tento vodopád obchádzame po reťazami istených stupačkách a po rebríkoch.

Posledný vodopád, ktorý na svojej ceste tiesňavou prechádzame, je Bočný vodopád, za ktorým nasleduje Kaskáda, roklina sa rozširuje a lesnou cestou nás miernym stúpaním vedie na svoj vrchol.

Tu končí zelená turistická značka a každý návštevník má na výber, kadiaľ bude pokračovať. My volíme žltý chodník vedúci Glackou cestou, z ktorého sa po necelej pol hodinke pripájame k červenej značke na Kláštorisko. Čistinka so zrúcaninami starého kláštora ponúka za dobrého počasia krásne výhľady na Vysoké Tatry, ktoré sa určite oplatí vidieť. Opierame sa o jeden zo stohov slamy, vyberáme proviant a hľadiac na naše veľhory dopĺňame energiu. Možnosť najesť a napiť sa je samozrejme aj na Chate Kláštorisko, no je tak preplnená, že radšej volíme svoje vlastné zásoby a vychutnanie si jedla v kľude, ďalej od hlavného davu ľudí.

Kláštorisko – Prielom Hornádu – Podlesok

Pozeráme do mapy a volíme pokračovanie po červenej smerom k Letanovskému mlynu, kde sa napájame na modrý a zároveň náučný chodník, vedúci Prielomom Hornádu. Zostup lesom je strmý a dáva zabrať našim kolenám. Po pol hodine sme dole, zastavujeme sa pri Letanovskom mlyne, dávame si polievku, obdivujeme okolie a pomaly sa vydávame na cestu späť k autu.

Rieka Hornád v týchto miestach počas svojho pôsobenia vytvorila nádherné zákutia, pri pohľade na ktoré sa priam zastavuje dych. Skalné steny ju kde-tu zovierajú do svojho mocného objatia, inde jej dávajú voľnosť a človek tam môže zísť až dole k vode.

Na celom chodníku sa nachádza sedem kovových mostov a lávok, asi 320 m reťazí, 140 stupačiek a zhruba 70 m drevených lávok. Väčšina z nich je umiestnená práve v časti, ktorou prechádzame od Letanovského mlyna nazad na Podlesok. Chodník je obojsmerný, preto hlavne na stupačkách, ktoré sa nachádzajú na exponovaných skalných stenách, je vždy potrebné dávať pozor, či v protismere už niekto na trasu nenastúpil – v takom prípade je lepšie počkať. Rozhodne sa nesnažte turistom v protismere vyhýbať priamo na stupačkách!

Približne v polovici cesty míňame odbočku do Kláštorskej rokliny, najmenšej tiesňavy Slovenského raja. Je síce maličká, no turistom to vynahrádza v plnej miere svojou krásou. Tento raz však pokračujeme ďalej po modrej a návštevu rokliny nechávame na iný deň.

Po dvoch hodinách plných fotenia a miestami aj adrenalínu sa dostávame do Hrdla Hornádu, odkiaľ to cez Helenčin skok na parkovisko Podlesok trvá slabých 15 minút väčšinou po asfaltke.

Fotogaléria k článku

Najnovšie