1. deň

Pozděchov – rozhľadňa na Vartovni – motorest Syrákov – Oškerove paseky – nad Chrástešovem – Lutomina – Ublo – Bratřejov – Pozděchov

Po modrej značke prechádzame dedinou a začíname stúpať okolo píly na lúky. Krajina sa nám začína otvárať. Lúky, lesy a horské usadlosti zväčša prebudované na rekreačné objekty. Stúpanie je trvalé, avšak nie prudké a dlhé, takže o 11.00 h stojíme pod novou rozhľadňou na vrchu Vartovňa (651 m). Rozhľadňa je vysoká 37 metrov a poskytuje naozaj krásne výhľady. Lenže vzduch je čiastočne zaparený a tak len orientačné tabule na vyhliadkovej plošine nám hovoria, čo by sme-keby sme. Ale neprekáža. Vidíme toho aj tak dosť. Pokocháme sa a už aj šupujeme 215 schodov dolu.

Meníme farbu značky a teraz už po žltej schádzame k motorestu Syrákov. Obdivujeme peknú krajinu i početné mraveniská pri ceste, keď tu zrazu narazíme na dve fúry stavebného bordelu arogantne vysypané priamo na lesnej ceste. Je to neuveriteľná bezcitnosť a drzosť takto mrzačiť peknú krajinu. Do motorestu Syrákov dorazíme takmer presne o 12.00 h. Dáme si guláš a pivo a viac sa nezdržujeme. Prejdeme cez štátnu cestu a už aj stúpame k rázcestníku Syrákov, kde opustíme žltú značku a prechádzame na červenú smer Vizovice. Lesnou cestou sa dostávame na Oškerovy paseky. Paseky sa v tomto kraji nazývajú usadlosti, niečo ako lazy či samoty. V tomto kraji bol silný protifašistický odboj a partizánske skupiny, čo vyvolalo niekoľko vážnych stretov s nemeckými vojskami. Veľká časť obyvateľstva, žijúceho na týchto samotách na to kruto doplatila.

Náučné chodníky s informačnými tabuľami nás každú chvíľu informujú o živote v krajine, kde sa pohybujeme. Po červenej značke sa dostávame až k bodu Nad Chrástěšovem. Tu opúšťame značku a lesnou cestou sa spúšťame (podľa ortofotomapy) do obce Lutomina. Tunelom podchádzame nedokončenú trať Baťovej železnice a točíme vľavo, priamo k malému motorestu. Vonku je pekne teplo a tak pivko a kávička prídu vhod. Posedíme, oddýchneme si a vyrážame ďalej. Asfaltkou pokračujeme do obce Ublo. Stúpame hore obcou a zrazu takmer na vrchu obce nás víta - Hospúdka „U zemské osy“. No povedzte, dá sa krčmička s takým názvom vynechať? Jedno pivko, pokec s miestnymi chlapmi a už aj schádzame do obce Bratřejov, kde chytáme autobus o 17.00 h do Pozděchova. Priamo naproti ObÚ, kde máme ubytovanie, je krčma a tam pôjdeme večer posedieť. Ale najprv sa ideme najesť a prezliecť. Len čo vojdeme do budovy, takmer nás na zem zrazí úžasná vôňa pečených koláčikov. To predsa nemôžeme nechať len tak. A tak po čuchu sa dostaneme do veľkej miestnosti a tam asi šesť žien pečie malé krásne koláčiky, aké sa u nás robia na svadbu. A veru ich majú napečené a poukladané na stoloch o veľkosti dvoch ping-pongových. Hneď nám ponúkajú a pretože sme zvedaví, dozvedáme sa, že cez víkend budú oslavy založenia obce a tak pečú a pečú. Poďakujeme a ideme sa prezliecť, najesť a potom šup sa do krčmy. No a ostatné je už klasika.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

2. deň

Pozděchov – bielou turistickou značkou po trase nedokončenej Baťovej železnice – Bratřejov – Svéradov – Bařinka – Trubiska – Pozděchov

Keď som doma vyhľadával trasu na tento deň, narazil som na označenie: bílá turistická značka. Pretože som chcel o tom vedieť niečo viac, podarilo sa mi vypátrať, že je to bielymi štvorcovými značkami označená trasa nedokončenej Baťovej železnice, z ktorej zostali iba násypy a pod. A tiež to, že sa tu každoročne koná recesistický pochod touto trasou. A keďže sme zvedaví, tak sme sa vybrali po nej tiež. Napriek tomu, že už vyše mesiaca nepršalo, bolo na niektorých úsekoch dosť blata a vyjazdené koľaje od traktorov, ktoré využívajú trasu ako lesnú cestu. Ale to nám neprekáža. Postupujeme lesom až nad obec Bratřejov a tu schádzame dolu. Prekročili sme štátnu cestu, kde sme včera nasadali na autobus, a berieme sa hore dedinou po zelenej značke.

Náš pôvodný cieľ je vystúpiť na Klášťov a potom pokračovať po hrebeni. Lenže, nad dedinou strácame značku a široká vyjazdená a kedysi asfaltová zvážnica nás zvedie a pretože stúpa a ide asi tak naším smerom, postupujeme po nej. Avšak nemám so sebou mapu pre túto časť a tak sa mylne domnievame, že nás cesta možno dovedie do nejakého sedla. Keď to však trvá dlho, rozhodneme sa cestu opustiť a vydávame sa lesnou cestou takmer priamo na hrebeň. A tu Murphyho zákon, ruka v ruke so zákonom schválnosti, nás vedie na staré rúbanisko, zarastené malinčím a derieme sa, (ako inak) na najvyšší kopec tejto časti, na Svéradov (737 m).

Upachtení stojíme za hodinu hore na modrej, hrebeňovej značke. A potom už len klesáme a klesáme, cez sedlo pod Svéradovem a neskôr do sedla Bořinky. V sedlách sú turistické prístrešky, informačné tabule a pekné smerovníky. V sedle Bořinky opúšťame modrú značku a po zelenej zostupujeme do doliny Trubiska. Najprv lesnou cestou, neskôr asfaltkou a po dvoch km sme pri loveckej chate Trubiska. Chata patrila kedysi šľachticom, ktorým bol po vojne zhabaný majetok a chatu si odkúpilo poľovnícke združenie. Je tu postavená aj nová krásna drevenica, veľké ohnisku, tanečný „plac“ a krytá tribúnka pre muzikantov. Vidieť, že sa tu asi konajú aj nejaké majálesy a pod. V blízkosti je prameň so sírovou vodou a je to celkom isto dobré miesto na nocľah pre putujúceho turistu či trampa. My sa tu aspoň naobedujeme, odpočinieme si a po pol hodinke stúpame po modrej značke na hrebienok a o chvíľu sa spúšťame do Pozděchova. Tým náš posledný letno-jesenný vander končí. Sme radi, že sme to ešte stihli a využili úplne posledné dva dni tepla.