Svet

Maramureš - výstup na Toroiagu

03. 01. 2012
Článkom by som sa rád podelil o fakty a dojmy spojené s návštevou severného Rumunska. Región Maramureš je kraj, ktorý skutočne stojí za návštevu, kde okrem nádherných hôr, drevených kostolíkov a príjemných ľudí môžete ešte zažiť pocit niečoho divokého a nepoznaného.

Myšlienka návštevy rumunských Karpát sa v nás zrodila vlani na Ukrajine pri túre poloninou Boržava. Tam sme prišli na to, že krása a divokosť Karpát stojí za bližšie spoznávanie a to nielen na Slovensku. Začali sme zháňať informácie na internete a v rôznych bedekroch. Voľba padla na sever Rumunska, na pohoria Maramureš a Rodna. Na cestu do Rumunska sme zvolili železničnú prepravu. Celé dobrodružstvo sa začalo v Banskej Bystrici. Nabalení s ruksakmi na 2 týždne nastupujeme do vlaku v zostave Miro, Michal, Marcel a Štefan. Prvý prestup máme v Štúrove a odtiaľ rýchlikom do Budapešti.

Na budapeštianskej stanici meníme prvé eurá za rumunské lei a v spleti vlakov a ľudí sa v rýchlosti snažíme nájsť náš vlak, ktorým cestujeme ďalej do Cluj - Napoca. Našli sme ho zastrčený niekde na opačnom konci stanice a pri pohľade naň sme ešte raz kontrolovali číslo vlaku s tým, čo máme na lístku. V spleti krásnych a luxusných vlakových súprav bol pohľad na "náš" vlak šokom.
Lúčime sa s Budapešťou a pokračujeme maďarskou pustou v smere na Oradeu a Cluj. V skorých ranných hodinách vystupujeme v Cluji, kde máme ešte pomerne dosť času na vlak do Viseu de Jos. Rozhodneme sa preto trošku pozrieť do centra. Vo vzduchu sa vznáša nasladlý smrad (podľa Michala ako "hovno z nutrie") a po chodníkoch behá množstvo švábov - sme predsa v Rumunsku. No čas je neúprosný a už nastupujeme na miestny vlak a smerujeme na sever do zapadákova zvaného Viseu de Jos. Tu nás víta dážď a kopce. Ešte sme sa nestačili poriadne ani zorientovať a už nás niekto miestny autom vezie do neďalekého Viseu de Sus. Zapýta peniaze cca 20 €, zaplatíme a až po chvíli prídeme na to, ako na nás zarobil. Po tejto skúsenosti sme začali využívať služby miestnej autobusovej dopravy, ktorá je o dosť lacnejšia ako u nás. Viseu de Sus sme si zvolili ako východiskový bod na cestu do pohoria Maramureš.

V centre sme si našli slušný hotel s cenou 10,- € / noc. Zoznamujeme sa s mestečkom a miestnym koloritom. Je to pomerne malé mestečko s ošarpanými bytovkami, starými fabrikami a kostolmi. No a aby som nezabudol na maramurešské vyrezávané kríže, ktoré stoja takmer všade. Obyvateľstvo je pomerne rôznorodé, zbohatlíci, Rómovia, žobráci a pomedzi to túlavé psy. Zoznamujeme sa aj s miestnou kuchyňou, kde objavujeme kyslastú držkovú polievku (čorba deburta), ktorá nám všetkým veľmi chutila a kukuričnú kašu (mamaligu). Vonku celý deň husto prší a musíme ostať ďalšiu noc na hoteli.

Ráno pri pohľade z okna rýchlo balíme a za už slnečného počasia sa ponáhľame na "vláčik" - Mocanitu, ktorá sa stala vďaka turizmu známou po celom svete. Je to úzkokoľajná horská železnica, slúžiaca na prepravu vyťaženého dreva z miestnych hôr, vedúca popri rieke Vaser hlboko do pohoria Maramureš. Nastupujeme do vagónika a s piskotom vláčika vyrážame do Fainy. No konečná je v stanici Paltin (21,6 km). Hrešíme, neveriacky krútime hlavami a vyrážame ďalej do Fainy po koľajniciach. Slnko svieti a cesta nám pomerne rýchlo ubúda. Prechádzame okolo starého a zarasteného táboriska vo Faine. O niečo povyše nám zastavuje dodávka prerobená na jazdu po koľajniciach. S miestnymi sa pomocou rúk, nôh a mapy snažíme dorozumieť a vysvetliť im, kam by sme sa chceli dostať. Nastúpime do "auto-vlaku" a spokojne sa smejeme na tom, čo sme stopli. Vodič pustí z rádia miestny folklór a podáva nám fľašu so slivovicou. Odrazu po pravej strane vidím starý most cez rieku, o ktorom som čítal a kde by sme si mali postaviť tábor, vodič však nezastavuje a niečo neustále opakuje. Asi po 500 metroch sme pochopili, vysadil nás pri starej hrádzi cez rieku Vaser, po ktorej sme sa bezpečne dostali na druhú stranu rieky (Macarlau 36,6 km). Nemuseli sme teda riskovať prechod po rozpadnutom moste a báť sa pádu do vody ako to zažili a opísali niektorí českí turisti.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Staviame stany, varíme večeru a kúpeme sa v rieke - no raj na zemi. Radosť nám však kazia odpadky. Plechovky, konzervy a fľašky s českými etiketami. Ráno vyrážame hore na Toroiagu (1939 m n. m.). Značky tu nie sú, no odpadky nám cestu bezpečne ukazujú. Po pár kilometroch prechádzame popri akejsi priehrade a ocitáme sa na rázcestí ciest. Kade ďalej, doľava či doprava? Hádanku za nás vyrieši nejaký miestny, ktorý smrdí, akoby sa do rána s klobásami údil. Ukázal doprava, že tam Toroiaga. Cesta spočiatku mierna prechádza do takého extrému, že dodnes nechápem, ako LKT-čka tade mohli ísť hore alebo dole. Strmina neustupuje a Štefan vytiahne z ruksaka miestny energetický nápoj s názvom Buldozér. Hneď sa išlo rezkejšie. Prechádzame hustou smrekovo-bukovou horou vyššie a vyššie. V blate na ceste nachádzame otlačené laby od medveďa. Tak predsa sú tu.

Po pár kilometroch chôdze po pravej strane vidíme sedlo, do ktorého sa chceme dostať. Cestu nechávame pod sebou a cez husté čučoriedčie a prvé rododendróny sa dostávame do sedla pod Toroiagou. Aby som to ešte upresnil, na vrchol Toroiagy sa poväčšine vystupuje z opačnej strany (na rázcestí dole by sa malo ísť doľava a cez staré bane hore k útulni). My ideme sprava a bola to skutočne dobrá voľba. Po pár hodinách chôdze konečne na vrchole. Výhľad je dobrý. Na sever pozeráme na celý Maramureš s dominantným Pop Ivanom, dole pod nami staré bane a Baia Borsa a nad Borsou sa vypína najvyšší vrch pohoria Rodna - Pietrosul (2303 m n. m.). Vo vrcholovej jame sa rýchlo prezliekame do suchého oblečenia a zas len neveriacky krútime hlavami nad plechovkami a fľaškami Myslivca, hanáckej slivky či piva Braník, Opavan...). Nič v zlom, ale aj týmto článkom apelujem na českých turistov, aby po sebe nenechávali vizitky po svojej návšteve vo forme odpadu všade, kam zavítajú (česť výnimkám!). Ešte rýchlo vrcholovú fotku a cez ružový koberec rozkvitnutých rododendrónov schádzame dole do sedla.

Tu nás víta novopostavená drevená turistická útulňa. Po večeri nás prekvapili miestni na koňoch a starom traktore, ktorý odparkovali pred útulňu. Snažili sa nám vysvetliť, že po traktor si prídu až ráno. Ochladilo sa. Dnu v miestnosti sú len 4 °C. Začína fúkať a snežiť, ešte že sme v suchu pod strechou. Ráno nás prebudil zvláštny buchot, to sa stádo polodivokých koní len prišlo schovať pred vetrom a dažďom. No romantika, ako sa patrí, až na dážď. Miesto toho, aby sme pokračovali ďalej do sedla Príslop, schádzame cez staré bane do Baii Borsy. Toto bolo naše prvé stretnutie s Maramurešom a určite nie posledné. Teraz už len dole do Borsy a môžeme ísť spoznávať pohorie Rodna.

Fórum 19 príspevkov
Maramureš - výstup na Toroiagu 05/01/12 15:07 19 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Svet Maramureš - výstup na Toroiagu Článkom by som sa rád podelil o fakty a dojmy spojené s návštevou severného Rumunska. Región Maramureš je kraj, ktorý skutočne stojí za návštevu, kde okrem nádherných hôr, drevených kostolíkov a príjemných ľudí môžete ešte zažiť pocit niečoho divokého a nepoznaného. 03/01/12 Miro Turek Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Kamenný košiar a kostoly podhoria Čiernej hory Zvyčajne keď plánujem túru, tak sa len málokedy inšpirujem fotkami a tiež málokedy ma zaujme fotka na fotografickom webe. No tentoraz ma zaujal nádherne upravený kamenný košiar z úpätia Roháčky, a keďže som sa chcel vrátiť na Hornádske lúky, ktoré ma pred pár rokmi veľmi zaujali, úplne mi tento objav zapadol do plánov s tým, že zájdem do dedín, kde sa zachovali gotické kostoly. dnes Henrich Tomáš Čierna hora
Prístrešok Stodoly pod Javorovou Počas jarnej túry Oravskou Magurou som mal namierené na vrch Javorová. Síce som tu nikdy nebol, ale podľa TuristickaMapa.sk som vedel, že v lese pod vrcholom Javorová sa nachádza síce rozpadnutý, ale pre mňa určite zaujímavý zrub, ktorý som si chcel pozrieť. včera Martin Birka Oravská Magura
Túra Malý Muráň - náučný okruh z Novoveskej Huty Malé okno v protiepidemických opatreniach a možnosti turistiky cez okres s priateľkou okamžite využívame a po minulotýždňových Slanských vrchoch, sme sa tentokrát vybrali k okraju Slovenského raja za históriou baníctva v regióne. 07/05/21 Dominik Chňapko Volovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Maramureš - výstup na Toroiagu 05/01/12 15:07 19 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rumunsko: Karpaty (Munţii Carpaţi) - Východné Karpaty (Carpaţii Orientali) – Maramureš / Marmaroš / Marmarošské vrchy (Maramureş / Munţii Maramureşului)
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 1939 m n. m.
  • Náročnosť
    • 3
  • Nocovanie
    • vlastné stany, horská útulňa
  • Doprava
    • Budapešť (vlak, bus) - Cluj (vlak, bus) - Napoca (vlak, bus) - Viseu de Jos (vlak, bus) - Viseu de Sus (bus) - Paltin (horská úzkokoľajná železnica Mocanita)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.38 (0.18)