Trasa a orientačné časy

Gosausee – Gablonzer hütte (1,5 h alebo 4 min lanovkou) – k rázcestiu pod Gr. Donnerkogel (30 minút) - Gr. Donnerkogel (2 h) – dole k rázcestiu (1,5 h) – Stuhlalm (1,5 h) – Hofpürglhütte (3 h)

Pár slov na úvod

Salzkammergut tvorí 10 regiónov – Attergau, Attersee, MondseeLand, Fuschlsee, Wolfgangsee, Bad Ischl, Traunsee, Almtal, Ausseerland-Salzkammergut a Dachstein Salzkammergut. My sme sa rozhodli bližšie spoznať posledné dva z nich formou dvoch trojdňových okružných túr. Prvý okruh nás privedie do oblasti Gosaukamm a Dachstein, kde začíname túru pri Gosauskom jazere (937 m). Počas okruhu vystúpime na Grosser Donnerkogel (2054 m), minieme zopár malebných rakúskych chát, na niektorých z nich aj prespíme (Hofpürglhütte a Adamek hütte), skúsime vystúpiť na najvyšší vrch oblasti Hoher Dachstein (2995 m) a vrátime sa naspäť dole k jazeru. Schválne nevolíme priamu cestu na Dachstein, pretože by sme radi videli z tejto oblasti čo najviac. Vitajte v Gosaukamme, začína deň prvý!

Sobota večer

Ku Prednému Gosauskému jazeru (Vorderen Gosausee) prichádzame už v sobotu podvečer po celodennom daždi. Zajtra by malo svietiť slnko, vôbec to však pozitívne nevyzerá. Avšak zrazu - akoby šibnutím čarovného prútika prestáva pršať a začínajú presvitať nedočkavé lúče slnka. Berieme foťáky a utekáme k jazeru. Práve sa začína úžasné prírodné divadlo. Hmla a oblaky sa krútia, dvíhajú, unikajú, čím nám umožňujú krásne pohľady na krajinu, ktorá nás v najbližších dňoch čaká. Ešte včera sme sa parili v tridsiatkach, dnes drkoceme pri jazere zubami. Ochladenie je zjavne výrazné, všetko od výšky cca 1600 m je poprášené čerstvým snehom. Noc prečkáme v našom „schlafwagen“ na parkovisku celí nedočkaví. Bude pekne aj ráno?

Nedeľné ránko

Zobúdzame sa do čerstvého rána. Celé údolie zahaľuje hmla, ale tušíme, že to bude len inverzia a hore nás čaká slnečná paráda. Dobaľujeme posledné veci do batohov na tri dni, vrátane ferratového setu, prilby, mačiek a čakana, ktoré budeme potrebovať cestou na Dachstein. Tým pádom sú batohy pekelne ťažké, a tak využívame službu lanovky na Zwieselalm. Prvá jazda je o 8.15 h, kabínka nás vyvezie od jazera kúsok pod chatu Gablonzer hütte (1522 m) za 4 minúty, pričom prekoná cca 500 m výškových. Jazda len smerom hore alebo dole stojí 8,- € na osobu, obojsmerný lístok vyjde na 12,- €. Presne podľa predpokladu sa hmla drží len v doline, tu hore je krásne slnečno. Neváhame a vyrážame vpred. Miernym kopcom najprv ku Gablonzer hütte, potom opäť stúpaním do malého sedielka, kde sa odpája cesta na ferratu Intersport klettersteig (C/D), ktorá vedie na Grosser Donnerkogel. Drvivá väčšina osadenstva prvej jazdy mieri práve na ferratu. My si nechávame zájsť chute, predsa len, sme ferratoví začiatočníci a máme pred sebou dlhú cestu. Napriek tomu chceme na Donnerkogel tiež vystúpiť, avšak normálkou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na Donnerkogel (2054 m)!

Tá začína o pár desiatok metrov ďalej na rázcestí. Niekto šikovne poopravil údaj o čase výstupu hore fixkou z 1:30 na 1:50. Sama som zvedavá, ako rýchlo pôjdeme my. Už po prvých pár metroch funím ako naozaj. S tou skriňou, čo mám na chrbte, to pôjde hore slimačím tempom, a tak navrhujem nechať batohy v kosodrevine a vybehnúť to naľahko, len s foťákmi. Matúš súhlasí, hoci sa tým pádom budeme vracať rovnakou cestou. Takto nám výstup ubieha rýchlo. Terén je pestrý a keďže ide o vápenec, tak stále preliezame či preskakujeme nejaké krasové útvary. Mám v pamäti Ľuba, ktorý ma upozorňoval, ako ho ten terén nebavil, keď to zliezali po ferratovom výšľape dole a že sme blázni, ísť hore normálkou, ale nám sa to celkom páči. Dobiehame dvojicu starších pánov z Nemecka, ktorí majú aj po zvyšok dňa rovnakú cestu ako my. Celú cestu máme nádherné výhľady najmä na pohorie Tennengebirge, vykúka však aj Hochkönig a Taury. Pár výškových metrov pod vrcholom je nasnežené, ale keďže je teplo, tak sneh je neškodný a skôr nám slúži na príjemné osvieženie v sparnom dni.

Onedlho stojíme na vrchole. Sme tu dnes prví. Aj naľahko sme však šli hore takmer dve hodiny. Ferratistov ešte nevidieť. Výhľady sú nádherné – rovno pod nami vidieť kúsok Gosauského jazera, pod ním sa tiahne krásne údolie ku Gosau, smerom na juh sa belie Dachstein aj s ľadovcom, avšak samotný vrchol zahaľuje jemná perinka. Rovno pred nami vyrastá hradba Gosaukammu, na juhozápade svietia sviežo-zelené pasienky a nad nimi sa týčia Tennengebirge. Proste paráda! Pre toto sa oplatí chodiť do hôr. Zaujímavý je aj letecký pohľad na Gablonzer hütte a celé lyžiarske stredisko Dachstein West. Na vrchole strávime necelú hodinku, len my a tí dvaja páni. Keď sa začínajú trúsiť ďalší turisti, zavelíme na odchod. Páni pokračujú trasou rovno na Stuhlalm, ktorá má byť vzdušná a miestami zaistená, my sa musíme vrátiť po batohy dole a dôjsť na Stuhlalm klasickou trasou. Cesta dole nie je o nič jednoduchšia a trvá nám dobrú hodinu a pol, pričom stretáme veľa turistov vrátane jednej skupinky zo Slovenska.

Dachstein Rundwanderweg

Na rázcestí sa osviežujeme vytúženým plechovkovým pivkom a obedom z našich batohov a pokračujeme ďalšiu hodinu a pol na chatu Stuhlalm (1467 m). Celá trasa od Gosauského jazera až za Hofpürglhütte je súčasťou okružnej trasy okolo Dachsteinu, tzv. Dachstein Rundwanderweg. Značka ide cca po vrstevnici, občas lesom, občas suťovým chodníkom. Keď vyjdeme z lesa na lúky pri Stuhlalm, tak sa pre mňa začína naozajstná rozprávka. Krásna drevená chata, krojovaná obsluha, pasúce sa kravy, pripekajúce slniečko, modrá obloha aj bez polarizáku, Gosaukamm a nádherné strmé veže Bischofsmütze (2458 m). Neviem, čo mám skôr obdivovať.

Dávame si ďalšie zaslúžené pivko (weizenbier) a vôbec sa nám nechce ďalej. Stretáme aj tých dvoch Nemcov, pričom nám potvrdzujú, že trasa, ktorou šli oni, bola veľmi výživná. Voľky-nevoľky, musíme sa pobrať z tohto raja ďalej. Pomaly budú štyri hodiny a máme pred sebou vraj ešte aspoň tri hodiny ku chate Hofpürglhütte. Je inak zaujímavé, že presné časy na turistických smerovkách chýbajú, veľakrát nájdete len šípku s názvom chaty a čas žiadny, čo nepridáva na pohode. Nuž, každý má iné tempo a presné časy by asi turistov zavádzali.

Od Stuhlalm k Hofpürglhütte

Od chaty Stuhlalm stúpame miernym trávnatým kopcom, aby sme potom jemne klesli do suťovo-kosodrevinového údolíčka. Tu začne chodník stúpať do sedla Durchgangscharte. Páči sa mi, že v suti sú vytvorené schody, takže sa ide hore pohodlne. Miestami je natiahnuté aj kovové lano, ale nejde o žiadny komplikovaný úsek. Po vyšľapaní sa prekvapivo neklesá, ale pokračuje opäť po vrstevnici, terén je znova posiaty kosodrevinou, sem-tam sa preskakuje žľab po topení snehu. V jednom mieste skoro skočím na malú vretenicu, a pritom tak nemám rada hady. Chodník nás potom vyvádza na ďalšie pastviny. Otváram mapu, lebo už toho mám pomaly dosť. Utešujem sa, že ešte obídeme jeden kopček a bude vidieť chatu. Lenže zrada – výnimočne prichádzame k smerovníku, na ktorom je aj čas a tam svieti údaj 1,5 hodiny na chatu. Ešte! Záver je už útrpný, prekladám nohu cez nohu, už nevnímam ani kravy všade naokolo, najradšej by som sa už videla pri teplej polievke, na ktorú mám veľkú chuť. V momente, keď zbadáme v diaľke chatu, tak sa obaja veľmi tešíme, aj tak sa k nej trmácame ešte dobrých 40 minút. Kopce sa sfarbujú do červena, je niečo pred siedmou a prichádzame konečne na Hofpürglhütte (1705 m).

Nemci tu už sú a upozorňujú nás, nech si bežíme rýchlo objednať, lebo bude nával. Dávame teda rýchlo polievočky normálne aj chmeľové a napriek únave sme s dnešným dňom maximálne spokojní. Nasleduje klasika – ubytovanie. Spíme v lágri, ktorý sme si predtým telefonicky zarezervovali. Noc pre člena OeAV vyjde na 8,50 €, pre nečlena 17,- €. Chata je celkom veľká a komfortne vybavená, pre turistov je k dispozícii 29 miest na posteliach a 105 v lágroch. Nechýbajú sušičky topánok a dokonca aj oblečenia. K dispozícii sú sprchy, ktoré sme ale netestovali, lebo zatiaľ nebolo treba. Táto oblasť je veľmi obľúbeným cieľom skialpinistov, takže v zime je otvorený winterraum. Od chaty sú tiež parádne výhľady a kým nie je úplná tma, tak stíhame ešte nafotiť hrebeň Nízkych a Vysokých Taur, pričom identifikujeme aj najvyšší vrch Rakúska – Grossglockner. Noc je pohodová, našťastie nikto príliš nechrápe, a tak sa tešíme na ďalší deň. Čaká nás presun Lineckou cestou na Adamek hütte.

Popis druhého a tretieho dňa putovania okolo Gosaukammu a k Dachsteinu vyjde v samostatnom článku.

Túra sa konala 28. 8. 2011. Použitá bola mapa Kompas - Radstadt, Schladming, Flachau, č. 31, mierka 1 : 50 000 a odporúčam internetovú mapu na www.bergfex.at.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek