Trasa

Strelníky – Vtáčnik – Minca – Strelnícka (Ľubietovská) Bukovina – sedlo Bukoviny – zrub Horalka (prístrešok) – rázcestie (Ponická) Bukovina - Žiarec – Široké – Kruhy – Hrochoť

Šajba

Tlaková výš, priaznivé snehové podmienky a arktický deň s teplotnou inverziou rozhodli. Ide sa na lyžiarsku túru. Z autobusu vystupujeme na hornom konci vrchárskej obce Strelníky, kedysi nazývanej Šajba. Z vysokopoloženej obce na malebných vŕškoch Poľany sa otvára výhľad k Nízkym Tatrám a Veľkej Fatre. Prechádzame pešo popri posledných domoch a vchádzame do borovicového hája. Zelená značka nás vedie lesnou cestou. Spoza stromov počuť hrkot kotiev krátkeho lyžiarskeho vleku, postaveného neďaleko futbalového ihriska. Na lúke sa kocháme pohľadom na podhorský kraj pasienkov s roztrúsenými senníkmi. Nasleduje najpríkrejší úsek dnešnej trasy. S lyžami v ruke vystupujeme pešo smrekovou horou okolo kóty Vtáčnik. V miestach, kde hora konečne ustupuje horským poľanám nasadzujeme bežky. Vychutnávame si miernejší výstup na vrchol Mince s turistickými smerovkami. Oblý vrchol kopca Minca s poľanou poskytuje pohľad na okolité pohoria: Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Starohorské vrchy a Nízke Tatry.

Bukovina

V hrebeňovom úseku Minca – Bukovina sa neustále striedajú krátke úseky lesom s poľanami. Výrazný hrebeň Strelníckej Bukoviny prechádza do rozsiahleho odlesneného chrbta s mohutnými solitérmi smrekov. Prichádzame k opustenej kolibe salaša, kde meníme kurz vpravo. Okrem smrekov tu rastie posledných pár bukov, ktoré dali masívu meno. Panoráma z holého masívu Strelníckej (Ľubietovskej) Bukoviny (1194 m) vyráža dych. Na juhu je zalesnená oblasť Poľany. Západu dominujú Kremnické vrchy. Na severozápade sa belie hôľna časť Veľkej Fatry a lesnaté Starohorské vrchy. Severnému pohľadu neunikne celý hlavný hrebeň Nízkych Tatier od Prašivej cez mohutnú Skalku a Ďumbier až po Kráľovu hoľu. Výhľadu na východ sa ponúka rozsiahle Slovenské rudohorie. A nakoniec sa nevieme nabažiť ohromujúceho pohľadu na Vysoké Tatry. Vďaka nízkemu hrebeňu v oblasti od Čertovice po Homôľku vidieť tatranské štíty od Kriváňa cez Lomnický štíť až po nízkotatranský Veľký bok.

Kaldera

Okrem nádherného výhľadu si vychutnávame prvý dnešný zjazd k turistickému rázcestníku Bukovina. Zelenú značku meníme za modrú. Tu končia lúčne pláne a po krátkom orientačnom zaváhaní nás pohlcuje les. Postupujeme zvlneným okrajom sopečného zvyšku kaldery, s priemerom 6 km a obvodom 20 km. V treťohorách tu vyčíňal stratovulkán (vrstevnatá sopka) Poľana. Postupom času kruhový kráter vulkánu na západe znížila erózia a prerazila voda. Dnes kalderu Poľany odvodňuje tok Hučavy cez Hrochotskú dolinu. Ďalším dôkazom vulkanického pôvodu pohoria je rozbiehavá (odstredivá) vodná sieť, ktorej vodné toky smerujú z horstva Poľany všetkými svetovými smermi. Vo vnútri kaldery je opačná sieť potokov a to zbiehavá (dostredivá) vodná sieť v oblasti samoty Kyslinky. Široké rúbanisko počas zjazdu odkrýva pohľad do Hrochotskej doliny a na opačnú stranu krátera – na hrebeň medzi Prednou a Zadnou Poľanou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Horalka

Rozsiahle rúbanisko v sedle Bukoviny poskytuje výhľad na prejdenú trasu od Mince po Strelnícku (Ľubietovskú) Bukovinu. Stúpajúc na masív Ponickej Bukoviny (v mapách kóta Bukovina s výškou 1293 m) obchádzame mnohé popadané stromy. Míňame drevenú studničku a onedlho oddychujeme v prístrešku lesného zrubu Horalka. Dúšok čaju a horalka z vlastných zásob, pohľad na turistické smerovky, cvaknutie lyžiarskeho viazania a frčíme dole.

Zjazdy

Odtiaľto vedú už len dlhé zjazdy zmierňované rovnými úsekmi. Pretože vetrová a snehová kalamita neminula tunajšie lesy, musíme pri „šuse“ zvážnicou obratne obchádzať popadané stromy. Brzdíme pri ďalšom turistickom rázcestníku Bukovina (Ponická). Opúšťame modrú značku a zvykáme si na miestne červené turistické značenie. Postupujeme doľava širokou lesnou cestou, ktorá kopíruje vrstevnicu. V ostrej zákrute vychádzame z vysokej smrekovej hory na zarastené lúky. Prechádzame popri rázcestníku Žiarec. Zjazdujeme okolo brezových a jelšových hájov na rozsiahlu planinu Široké. Vpravo sa odpája bežecká stopa do dediny Ponická Huta, ktorá sleduje rázsochu Jaseňového vrchu a schádza do údolia potoka Malá Zolná.

Hrochoť

Naša stopa pokračuje k úzkemu pásu lesa, kde prudko klesáme k hospodárskemu objektu. Pretíname elektrické vedenie a traverzujeme vrch Kruhy. Odtiaľ hrebienkom zarasteným jalovcami a šípkami okolo vrchu Hrochoť. Dedina Hrochoť je už na dohľad. Rozsiahlym lúčnym priestranstvom pasienkov volíme voľný zjazd k prvým záhumienkom. Víta nás dedina učupená medzi kopcami Chochuľka a Turkov vrch. Krivolaké uličky nás dovedú k chránenej Sládkovičovej lipe, ktorú údajne zasadil spisovateľ, keď tu v rokoch 1847 – 1856 pôsobil. Mrazivé čakanie na autobus domov si krátime posedením v miestnom pohostinstve, ktoré vzhľadom pamätá ešte roky minulé.