Extra

Čergov - Miznúca divočina

30. 01. 2013
Pohorie Čergov ukrýva nádherné zákutia, vzácne druhy rastlín a žije tam množstvo divej zveri. Nachádzajú sa tam posledné zvyšky prirodzených zmiešaných lesov a môžete tam stretnúť divú mačku, vlka, rysa, ale aj medveďa.

Pohorie Čergov mi učarovalo zhruba pred pätnástimi rokmi, keď som sa po prvýkrát vybral do týchto končín. V nižších častiach lesa ma zaujali prastaré jedľové bučiny a vo vyšších partiách mohutné javory. Okrem lesa ma ešte fascinovali horské lúky, ktoré vznikli počas valašskej kolonizácie a na ktorých som strávil mnoho prebdených nocí, počas ktorých som pozoroval hviezdnu oblohu, ale i miestnu faunu. Počas svojich potuliek v tomto výnimočnom pohorí som zažil mnoho situácií, ale i stretnutí s divokou zverou, ktoré ma prirodzenie viedli k hlbšiemu poznávaniu krajiny a divokých zvierat, žijúcich na tomto území. Vďaka tomu dnes viem o lese a vlkoch viac, ako keby som iba vysadával v knižnici a čítal nezáživné knihy.

Čas však neúprosne plynie a pozorujem, ako sa Čergov mení. Ťažba dreva sa na Čergove v posledných rokoch mimoriadne zvyšuje. Zo 187 920 m^3 v rokoch 1994 – 2003 na 522 037 m^3 v rokoch 2004 – 2013, to znamená viac ako dvaapolnásobne! Posledné prirodzené lesy na Čergove miznú a to prináša do podhorských obcí záplavy, ktoré tam predtým neboli. Ubúda i počet šeliem, a to najmä vlka, na ktorého je možné poľovať od 1. novembra do 15. januára.

Moje obľúbené pohorie sa mení a neviem si predstaviť budúcnosť bez jedľových bučín a bez vlka. Preto som sa rozhodol predstaviť vám unikátny projekt, ktorý sa zaoberá monitoringom vlkov v pohorí Čergov (ale i v Levočských vrchoch). Za projektom stojí amatérsky fotograf Emil Grobauer, ktorému nie je ľahostajná budúcnosť Čergova a vlkov žijúcich na tomto území.

Projekt Miznúca divočina

Idea projektu vznikla podľa Emila už pred 20 rokmi, keď sa sformovala hŕstka nadšencov, ktorí sa snažili o záchranu lesov na Čergove, pričom nápad obrazovej propagácie pohoria Čergov prišiel až neskôr, a to s dostupnosťou potrebnej techniky. Prvým filmom, ktorý sa v rámci projektu podarilo zrealizovať, je prírodopisný film ČERGOV Miznúca divočina. Hlavným zámerom filmu je okrem spropagovania krás čergovského pohoria aj upozornenie na alarmujúcu skutočnosť, že prichádzame o unikátne jedľovo-bukové lesy, ktoré sa už v strednej a západnej Európe prakticky nevyskytujú.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

V súčasnosti sa však projekt viac orientuje na monitoring vlkov a ten vychádza z iniciatívy Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré ako jedno z prvých začalo s monitorovaním vlkov fotopascami v blízkosti prvej súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia. Projekt Miznúca divočina sa pokúsi rozšíriť pole sledovania vlkov na viaceré pohoria východného Slovenska, hlavne na celý Čergov a na Levočské vrchy. Zapadá tiež do širších ochranárskych aktivít, týkajúcich sa veľkých predátorov, pretože Emilovi priatelia z Kysúc a Liptova majú tiež rozbehnuté podobné projekty a z viacerých pohorí sa bude neskôr dať lepšie poskladať vlčia mozaika na Slovensku.

Súčasným cieľom projektu Miznúca divočina je lepšie spoznať vlkov v ich prirodzenom prostredí, ich prirodzené správanie, veľkosť ich teritórií, početnosť, migrácie a iné sociálne prejavy a zvyky. Monitorovanie bude prebiehať v niekoľkých pohoriach na východnom Slovensku (zatiaľ Čergov a Levočské vrchy) a bude trvať niekoľko rokov.

Hlavným výstupom projektu má byť pripravovaný film o vlkoch, ktorý by sa mal volať Miznúca divočina. Pri monitorovaní vlkov sa podľa Emilovho vyjadrenia nebudú používať žiadne návnady alebo iné spôsoby prilákania zvierat, žiadna telemetria, GPS obojky a podobné metódy sledovania. Použité budú len eticky čisté spôsoby sledovania týchto vzácnych a ušľachtilých tvorov. Sledovanie vlkov bude realizované mimo chránených území.

Informácie o filme ČERGOV Miznúca divočina

Film ČERGOV Miznúca divočina sa natáčal asi 3 roky. Bez akejkoľvek finančnej podpory sa podarilo autorovi zabezpečiť potrebnú techniku na natáčanie a realizáciu filmu. Film sa natáčal v rámci voľného času a bez komerčných ambícií. Napriek tomu autor dúfa, že sa náklady vynaložené na realizáciu a natáčanie filmu aspoň čiastočne vrátia.

Mnohé prírodopisné filmy natáčajú zvieratá chované v zajatí a umiestnené do prírodného prostredia, aby sa zvýšila atraktivita a predajnosť filmu. Emil v rámci etiky fotografa a filmára prírody takýto postup odmietol. Všetky zvieratá vo filme sú divými, voľne žijúcimi a plachými zvieratami. Pri natáčaní nikdy nepoužil návnady ani vábničky, či iné spôsoby prilákania zvierat, aké používajú napríklad poľovníci. Preto natáčanie filmu a fotografovanie trvalo tak dlho (cca 3 roky).

Kvôli realizácii filmu bolo často potrebné vyliezť až na samotný hrebeň Čergova a mnohokrát prespať „pod širákom“, kým sa podarili použiteľné filmové zábery či fotografie. Mnohokrát to bolo dielom šťastia a náhody, ale mnohokrát autor zužitkoval aj svoje dlhoročné skúsenosti z pohybu po čergovskom pohorí a znalosti miest, kde sa zver častejšie zdržuje.

Ukážky z filmu ČERGOV - Miznúca divočina

Budúcnosť projektu

V súčasnosti stále pokračuje natáčanie a fotografovanie, ale hlavne monitoring vlka na Čergove a v Levočských vrchoch. Emilovi sa vďaka financiám z predaného filmu (DVD ČERGOV Miznúca divočina) a vďaka podpore jednotlivcov podarilo zakúpiť novú fotopascu, ktorá dokáže filmovať v HD kvalite a už 20. novembra 2012 sa touto fotopascou podarilo nasnímať prvé videá vlkov.

Ak vás tento projekt zaujal a chceli by ste sledovať novinky z monitorovania vlkov, navštívte Emilovu webovú stránku alebo si zakúpte film ČERGOV Miznúca divočina, čím podporíte realizáciu ďalšieho filmu a získate tak prístup k unikátnym záberom tejto šelmy, žijúcej vo voľnej prírode.

Autor fotografií: Ing. Emil Grobauer

Fórum 32 príspevkov
Čergov - Miznúca divočina 19/12/18 17:47 32 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Test Batoh Bergans Helium PRO 40 Helium PRO 40 od firmy Bergans je ľahký technický batoh, ktorý je svojím objemom vhodný na jednodenné aj víkendové pobyty na horách. Batoh bol navrhnutý hlavne pre horolezcov a skialpinistov, no svoje uplatnenie si nájde aj pri ostatných outdoorových aktivitách. Okrem hlavnej komory má batoh aj špeciálnu priehradku na skialpinistickú výbavu, ktorá je ľahko dostupná z prednej strany. Ruksak poskytuje veľmi stabilné upevnenie lyží, horolezeckých čakanov a ďalšej výbavy. Popri početných možnostiach nastavení má batoh aj odnímateľný vrchný kryt. K dispozícii je v červenej a tmavošedej farbe. 10/10/18 Pavol Hreha Batohy
Lezenie Volí chrbát a rázsocha Volovca Mengusovského Začiatkom leta 2016 som sa zúčastnil na stretnutí vysokohorských turistov SVTS na Popradskom plese, ktoré organizoval PREVYK. Hneď prvý deň stretnutia sme si s kamarátom „Bačom“ vyliezli na moju obľúbenú Voliu vežu (Južné rebro – III UIAA) a cestou dolu sme si odbehli aj na Žabiu vežu. Nasledujúce dni som sa potom venoval vysokohorskej turistike a s ostatnými účastníkmi stretnutia som vystúpil na Čubrinu, Mengusovskú vežičku, Hincovu vežu a Volovec Mengusovský. Počas výstupu na posledné dva spomenuté štíty som si odbehol aj na Hincovu kopu vo Volom chrbte a preskúmal som aj časť rázsochy Volovca Mengusovského za jeho najnavštevovanejším hlavným vrcholom. 02/07/17 Pavol Hreha Vysoké a Belianske Tatry
VHT Vareškovým hrebeňom na Slavkovský štít Slavkovský štít je jedným z ľahko dostupných tatranských štítov, na ktorý vedie turistická značka. Často sa o ňom hovorí, že je to nekonečný a nudný kopec so zástupmi turistov. V lete 2015 som si to vyskúšal na vlastnej koži a musím povedať, že to nebolo až také strašné. Z vrcholu sme mali nádherné výhľady na všetky svetové strany. Mňa však najviac zaujal hrebeň vybiehajúci na západ, ktorý sa tiahol ponad Zbojnícku chatu. Nasledujúce leto som sa preto do Tatier vrátil a na Slavkovský štít som vystúpil neznačenou trasou po Vareškovom hrebeni. 10/06/17 Pavol Hreha Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Výstup na hiadeľskú Prašnicu Zobudili sme sa do chladného rána, strechy domov boli pokryté námrazou. Pochutili sme si na vajíčkových chleboch a dobre posilnení sme sa presunuli do dedinky Hiadeľ. Banícka osada vznikla v sedle medzi Kozím chrbtom a Prašnicou, ktorým viedla stará cesta spájajúca Horehronie s Liptovom. Prví obyvatelia boli drevorubači, pastieri a baníci. Ťažilo sa tu najmä striebro, zlato a antimón. Známy Hiadľovský krumplovník bol tradičnou obživou Hiadeľčanov. . V Hiadeľskej doline sa nachádza minerálny prameň Hiadeľská kyslá. Rozhodli sme sa vystúpiť na kopec s pôsobivým názvom Prašnica. dnes Tatiana Filipková Nízke Tatry
Túra Slatinský kras: Bukovinská skala, Baské a Dúpna diera Inšpiráciou na túru mi bola kniha Náučné chodníky – severozápad, kde je popísaný náučný chodník z Krásnej Vsi do Slatiny nad Bebravou. Danú trasu som si upravil, pretože som si chcel pozrieť vyhliadkový bod Bukovinská skala, vrch a chatu Baské, tiež jaskyne Dúpna diera a Čertova diera. Vyzbrojený čerstvým negatívnym testom som sa vybral na cestu. včera Tomáš Vohlárik Strážovské vrchy
Túra Podhorie Braniska na jar Pohorie Branisko je známe vďaka najmä starému horskému priechodu a tunelu. No málokto vie, že nielen oddeľuje regióny Šariš a Spiš, ale najmä ma dôsledne severo-južné smerovanie. Jeho hrebeň mám prechodený a aj šarišská časť je mi známa, ale spišská veru nie, a tak ako čerstvý nápad som ho realizoval na jar roku 2019. 13/04/21 Henrich Tomáš Branisko, Šariš

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Čergov - Miznúca divočina 19/12/18 17:47 32 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.4)