Tribeč je pre mňa zatiaľ veľkou neznámou a už teraz viem, že sa sem budem rád vracať a objavovať ďalšie zákutia tohto pohoria. Hoci kopčeky v okolí Topoľčian nepatria medzi najvyššie na Slovensku, aj tak poskytujú výhľady doďaleka. Len škoda, že dnes počasie veľmi výhľadom neprialo. Pár kilometrov od miesta, kde sa tohtoročné stretnutie konalo, máme kamaráta, ktorý nás už dávnejšie pozýval na návštevu, rozhodli sme sa teda spojiť príjemné s užitočným, prijali sme Dušanovo pozvanie a už v piatok navečer sme zakotvili u neho na chalupe v Solčanoch. A čo čert nechcel, akurát na tento víkend pripadli aj Dušanove meniny, čo sme teda aj náležite oslávili. Do dlhej noci sme sedeli pri ohni, debatili, spievali a vychutnávali skvapalnené plody miestnych záhrad.

Trasa

Veľký Klíž – Malá Ostrá – Vrchhora – Michalov vrch – Veľký Klíž

To najhoršie však nastáva v sobotu ráno. Vstávanie po prehýrenej noci je ako za trest, ale premôžeme sme sa a s hodinovým meškaním nastupujeme do áut a mierime do Veľkého Klíža, do krásnej dedinky, ležiacej uprostred lesov severného úpätia Tribča. Obec s dvomi miestnymi časťami vznikla zlúčením Klíža, Klížskeho Hradišťa a Ješkovej Vsi. V roku 1990 sa Ješkova Ves osamostatnila. Ako som už spomínal v úvode, počasie si tentokrát povedalo, že nám priať nebude a z nízkej oblačnosti začínajú padať prvé dažďové kvapky.

Od klížskohradištského kostola kráčame dole dedinou, aby sme po pár metroch odbočili na lesnú cestu. Hoci na miesto stretnutia vedie modrá TZT, organizátori trasu naplánovali cez Malú Ostrú, kopček vysoký 472 m. Lesná asfaltová cesta sa po niekoľko sto metroch rozdvojuje, odbočujeme doprava. Mierne stúpame, vlhkosť vzduchu je vysoká a asi aj kvôli opici, ktorú so sebou ťaháme na pleciach, z nás tečie ako v horúcom lete. Po možno kilometri opúšťame asfaltovú cestu a šípka nám káže odbočiť vľavo do lesa. V rozprávkovom borovicovo-dubovom lese cítiť huby, no žiadne nenachádzame. Až neskôr pod Michalovým vrchom objavíme pár májoviek. Zrazu z ničoho nič pred nami vyrastie kopec a okolo nás sa objavujú staré mocné duby. Po niekoľko sto metroch intenzívneho stúpania sme na vrchole Malej Ostrej. Jeden z organizátorov nám popisuje, čo by sme v prípade dobrého počasia videli, zapíšeme sa do vrcholovej knihy a pokračujeme ďalej. Po krátkom klesaní sa vrátime na asfaltku, vedúcu z Veľkého Klíža a krátko pred 11.30 h stojíme na lúke na Vrchhore, kde sa nachádza zrúcanina bývalého benediktínskeho kláštora. Pôvodne to bola románska stavba, neskôr renesančno-barokový kostol zasvätený sv. Michalovi. Hneď vedľa kostola sa nachádza baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Ďalšia románska stavba sa nachádza v časti Klížske Hradište, a to kostol sv. Michala archanjela, ktorý sa dostal aj do znaku obce. Žiaľ, k tomuto kostolíku sa mi nepodarilo dostať, ale mám aspoň dôvod sa sem vrátiť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Podobné akcie ako táto sú príležitosťou stretnúť starých známych, ale aj spoznať nových ľudí. A nie je tomu inak ani teraz. Stretávam tu aj ďalších Hikingáčov, medzi inými aj Tomáša Trstenského, ktorý sa neskôr stáva aj hviezdou podujatia. Niečo nám síce naznačí, ale neprezradí, kvôli akej veci bude stáť o niekoľko minút na pódiu. Tomáš je spoluautorom knihy Najkrajšie hrebeňovky, ktorú práve na tomto stretnutí uzrela svetlo sveta a koná sa jej krst.

Po oficiálnom príhovore sa ešte vyberieme na 541 m vysoký Michalov vrch. Krásne miesto, z ktorého je za pekného počasia možnosť dovidieť až na vrcholky Malej Fatry. Kedysi dávno sa tu rozkladalo hradisko, ktorého valy sú viditeľné ešte aj dnes. Posedíme, pokocháme sa okolitou prírodou a vraciame sa späť na Vrchhoru. Zábava je v plnom prúde, vyhráva muzika, tancuje sa. No všetko raz musí skončiť, zberáme sa teda aj my na odchod. Z lesa vychádzame na asfaltku, nohy akosi oťaželi pod vplyvom piva a pálenky, preto prichádza aj vhod Tomášov nápad stopnúť si okoloidúce auto. Do dediny je to vraj len nejaký kilometer, ale aj cesta autom sa zdá nekonečná. Túru zakončíme, ako inak, v miestnej krčme, počkáme na zvyšok partie a nastáva čas rozlúčiť sa.

Večer ešte zakončíme v lesíku pri potoku Lišna za Solčanmi, kde má Dušan s kamarátmi postavenú „búdu“ a do neskorej noci sedíme pri ohníku a vyspevujeme.

Záver

Dnes sme veľké výkony nepodali, ale raz za čas padne vhod aj takéto stretnutie s kamarátmi, kde sa kujú plány na ďalšie akcie už dnes vieme, že sa sem čoskoro vrátime a prebrázdime ďalšie krásne miesta pohoria Tribeč.