Ako to celé vzniklo

Na začiatku bol článok o HHKS, okolo ktorého sa rozpútala búrlivá diskusia. Väčšina názorov bola negatívna, poukazovala najmä na stav schátranosti hotela a okolia, zlý prístup k prírode či zlé služby. Investor a priatelia HHKS zase argumentovali nedostatkom financií a legislatívnymi problémami. Napokon sa najmä vďaka iniciatíve Ľuba Ondrejku zorganizovalo stretnutie.

Prvý večer

Piatok bol príchodový deň. My sme s Ľubom Mäkkým a Ftákopyskom dorazli do Dolného Harmanca až pred šiestou. Na parkovisku lesnej správy sme nechali autíčko, zobrali ešte Tomáša Trstenského a vyrazili hore Bystrickou dolinou. V druhej tretine cesty nás zastihol dážď, ktorý sa postupne menil na mrholenie, ale veď nie sme z cukru...Hore sme prišli pred deviatou a začalo zisťovanie, kto je kto a predstavovanie sa. Pán chatár priniesol vedierko s kľúčami, tak sme sa ubytovali, najedli a zvyšok večera "prekecali" v jedálni. V našej skupinke dominovala téma medvede. Keďže o tomto tu bola aj diskusia, tu je názor vyštudovaného lesníka ĽubaO: medveď sa bojí takisto. Treba sa po a) nedostať medzi matku a mladé alebo príliš blízko medveďa do kritickej zóny, po b) treba na seba medveďa hlasom upozorniť, aby sa nezľakol, a prípadne pomaly začať cúvať. V žiadnom prípade nebežať. Maco by sa mal otočiť a odísť. Primeranú atmosféru tejto debate dokresľovala tma osvetlená len sviečkami, keďže elektrina na HHKS ide len od asi 19-ej do 22-ej.

Práca v lese

Ako som už spomenula, súčasťou nášho stretnutia bola aj fyzická pomoc hotelu, keďže chceme ukázať, že ľudia okolo Hiking.sk dokážu aj aktívne prispieť k zlepšeniu vecí okolo nás. Majitelia nám zase poskytli ubytovanie a stravu na jeden deň. Tak sme sa na jeden deň premenili na lesných robotníkov – spracovávali sme to, čo nám pri ceste nechali lesníci. Ranná jazda historickou V3S-kou bola dobrá masáž zadku, rúbanie a nakladanie dreva na auto dobré posilňovanie. Ľubo Ondrejka s Ferom Lacom mali motorové píly, ostatní sme sa starali o rúbanie a nakladanie. Práca nám išla pekne od ruky, hoci by sa zišlo viac sekier-kálačiek. Pôvodne sme mali tri, ale jedna nevydržala pracovný zápal dvojice Jožo Magát a Ondrej Kysucký a zlomila sa, tak sme ju potom používali ako klin. Neskutočnú energiu pri rúbaní mal aj Mišo Bukvai. Ďalšia partia zabezpečovala vykladanie dreva priamo pri hoteli. Vítaným oddychom bol obedňajší guláš. Skončili sme okolo štvrtej s výsledkom niečo vyše troch vetriesok dreva. Na večeru bola slepačia polievka a kuriatko. Kým nám ju priniesli, už sme boli všetci vyzdobení novučičkými hiking tričkami.

Diskusia

Po večeri bola diskusia s investorom hotela pánom Kováčom a chatárom pánom Srpoňom. Do investičných zámerov patrí kompletná rekonštrukcia hotela vrátane zateplenia, výmeny okien a strechy, prestavanie izieb a vybudovanie vlastných sociálnych zariadení na izbách, osobitnej turistickej ubytovne, sauny, masáže a posilňovne, zimnej záhrady, využívanie prírodných zdrojov na výrobu elektrickej energie, používanie nových kotlov na splynovanie dreva. Okrem toho je v pláne vybudovať agrocentrum s kozami, ovcami a koňmi. So zámermi na zabezpečenie ekologickej prevádzky sa trochu bije fakt, že k hotelu je prístupová cesta a hostia, ktorí by takýto hotel navštevovali, by prichádzali aj autami, čo je konieckoncov problém už dnes. Diskutovalo sa aj o nedostatočnej legislatíve a prostriedkoch, ako brániť agresívnym ľuďom na autách, motorkách a snežných skútroch, ktorí sa preháňajú po národnom parku bez akýchkoľvek zábran a poškodzujú prírodu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Premietanie

Po diskusii nastalo premietanie fotiek. Pán chatár nám nechal pustenú elektrinu do jedenástej. Stihli sme Ľubovu Aljašku, moju Ameriku a Veľkú Fatru Ľuba Ondrejku. Tomáš Trstenský mal tiež všeličo pripravené, ale náš staručký notebook čítanie CD-RW nezvládol. Potom sme ešte trochu potme diskutovali a postupne sa rozliezli do postielok.

Nedeľa

Ráno nastal masový odchod účastníkov, väčšinou spojený s nejakou túrou. Absolútnym rekordmanom bol Peter Straka, ktorý odišiel 4.15. Väčšina účastníkov okrem (snáď) hrejivého pocitu odchádzala aj s pamätným listom. My sme pri odchode zastihli aj pána chatára, ktorý si s nami pripil kapurkovou, takže nám sa odchádzalo naozaj hrejivo. Zobrali sme to aj s Ľubom Mäkkým, Ftákopyskom a Tomášom Trstenským cez Krížnu a Japeň. Počasie bolo krásne, tak sme si to užili a až večer zase odfrčali domov.

Dúfame, že sa všetkým páčilo rovnako ako nám, a že snáď sa zase najneskôr na jeseň niekde stretneme.