Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Extra Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu

Prvé dni novembra sa tradične nesú v znamení spomienky na zosnulých príbuzných, priateľov či kamarátov. Nie sú to len cintoríny v mestách a dedinách, kam smerujeme v týchto dňoch. Milovníci prírody poznajú tiež pietne miesta a symbolické cintoríny obetí horských nešťastí, ktoré nemajú klasický hrob na mieste, len pamätnú tabuľku či kríž.

Pietne miesta v slovenských horách

Článok o pietnych lokalitách v našich horách predovšetkým zahŕňa všetky symbolické cintoríny na Slovensku, kde sú spoločne uvedené obete horských nešťastí z radov návštevníkov hôr, obete lavín atď. Súpiska obsahuje špeciálne pietne miesta, ktoré zriadili členovia horskej služby, jaskyniari, turisti, trampi, horolezci, skalolezci, lesníci i poľovníci. V súpise nenájdete početné lokality nešťastí jednotlivcov (uvádzame len miesta hromadných nešťastí) a nehľadajte tiež pamätné miesta z čias Slovenského národného povstania a leteckých havárií, i keď aj títo ľudia si určite zaslúžia našu úctu a spomienku. Jednoducho, nebolo ambíciou uviesť úplne všetky miesta...

Tatry

Symbolický cintorín Krásnô obetí (liptovskej časti) Západných Tatier
Vznik: 22. 10. 1995 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Žiarska dolina nad Žiarskou chatou pod horou Príslop

Symbolický cintorín obetí Roháčov (oravská časť Západných Tatier) s pietnym miestom osobností Roháčov
Vznik: 8. 11. 2009 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Roháčska dolina – poľana Zverovka nad turistickou chatou

Symbolický cintorín obetí (Vysokých) Tatier
Vznik: 08/1936 (postavenie kaplnky), 11. 8. 1940 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Mengusovská dolina – v limbovom háji na návrší Limbovec pod Ostrvou pri Popradskom plese
Poznámka: na pietnom mieste majú umiestnenú pamätnú tabuľu nielen obete Tatier, ale tiež významní slovenskí horolezci, ktorí zahynuli v zahraničných horách a tiež významní poľskí Taternici na tzv. himalájskej skalke nad kaplnkou. Cintorín spravuje kuratórium Štátnych lesov TANAP-u.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pamätník členom horskej služby a horským vodcom
Vznik: 11/2001 (1. pietna spomienka)
Poloha: Nový Smokovec (cintorín)

Symbolický cintorín obetí poľských Tatier
Poloha: Sanktuarium Maryjne na Wiktorówkach (pútnické miesto) - kaplica Matki Bożej Jaworzyńskiej - Królowej Tatr (patrónky Tatier) pod Rusinowou poľanou
Poznámka: na pútnické miesto boli sústredené pamätné tabule horských nešťastí z poľskej časti Tatier vrátane nerezového kríža z vrcholu Rysov.

Nízke Tatry

Symbolický cintorín obetí Nízkych Tatier
Vznik: 07/1954 inštalácia sochy horská (partizánska) pieta, 26. 6. 2010 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Demänovská dolina – Ostredok (kóta Stodôlky)

Symbolický cintorín nízkotatranských/breznianskych jaskyniarov (z Horehronia)
Poloha: Trangošská dolina – Jaskyňa mŕtvych netopierov v masíve Kozích chrbtov
Poznámka: pietne miesto je pre verejnosť prístupné jedine počas prehliadky jaskyne.

Symbolický cintorín lesníkov a poľovníkov Jánskej doliny
Vznik: 10/2012 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Jánska dolina – ústie Stanišovskej doliny

Historický lesnícky cintorín a pietne miesto (kríž) obetiam lesníckeho povolania
Vznik: 1780 (1812 najstarší hrob na cintoríne)
Poloha: Údolie Čierneho Váhu – lesnícka osada Čierny Váh

Pamätník lavínou zasypaným lesných robotníkov
Vznik: 8. 3. 1956 (lavínové nešťastie)
Poloha: Vajskovská dolina – vetva Kulichova dolina

Malá Fatra

Symbolický cintorín obetí Malej Fatry
Vznik: 25. 7. 1998 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Vrátna dolina – Stará dolina pod Bielymi skalami povyše údolnej stanice lanovej dráhy do Snilovského sedla

Veľká Fatra

Symbolický cintorín obetí Veľkej Fatry
Vznik: 20. 8. 2011 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Kráľova studňa – bralo Smrekovica medzi vrchmi Kráľova skala a Smrekovom, poniže pamätníka SNP

Pamätný kríž najtragickejšieho lavínového nešťastia Slovenska
Vznik: 6. 2. 1924 (lavínové nešťastie), kríž a tabuľa pochádzajú z roku 1924
Poloha: Hornojelenská dolina – horská osada Rybô (Rybie)
Poznámka: pôvodne za symbolický cintorín Veľkej Fatry navrhovali Štátne lesy a Horská služba kríž v Rybom pri príležitosti 80. výročia lavínovej tragédie v roku 2004.

Malé Karpaty

Pietne miesto malokarpatských turistov
Poloha: Vysoká (vrcholové bralá, cca 150 m smerom na Panské uhliská 1 m od modrej značky)

Pietne miesto trnavských trampských osád
Vznik: 2011
Poloha: Lúka pod ruinami Korlátskeho hradu (Korlátka/Korlátko)

Symbolický cintorín malokarpatských trampov
Vznik: 26. 10. 2003 (inštalovanie prvej tabuľky)
Poloha: Košarisko (Košariská) medzi vrchmi Okopanec a Volhovisko pri bývalej horárni Dujnič

Pietne miesto trampskej osady Vysoká
Poloha: záver doliny Vývrat (Čermákova záhrada) – pod chajdou T. O. Vysoká

Pietne miesto trampskej osady Zlatá líška
Vznik: koniec 20. storočia
Poloha: Biely kríž – pramenná oblasť vodného toku Vydrica

Považský Inovec

Pietne miesto slovenských lesníkov
Vznik: 29. 11. 2011 (oficiálne otvorenie)
Poloha: pri horárni pod Kostolným vrchom
Poznámka: pietne miesto zriadili Lesy Slovenskej republiky, š. p..

Súľovské vrchy

Symbolický cintorín považskobystrických lezcov a obetí Súľovských vrchov
Vznik: 70-te roky 20. storočia (tabuľka najstaršieho nešťastia má rok 1942)
Poloha: Manínska úžina (tiesňava) – Rozprávková lúčka (nástup na lezecké cesty)

Oravská Magura

Pamätník obetiam lavíny
Vznik: 16. 1. 1968 (lavínové nešťastie)
Poloha: Kubínska hoľa nad turistickou chatou

Kremnické vrchy

Pietne miesto banskobystrických a kremnických turistov
Vznik: 5. 9. 2003 (obnova trojramenného kríža)
Poloha: sedlo Tri kríže pod trojramenným krížom
Poznámka: pietne miesto vzniklo pri príležitosti obnovy zničeného unikátneho trojramenného kríža, podľa ktorého dostalo sedlo názov.

Bystrická vrchovina

Pietne miesto banskobystrických lezcov
Vznik: koniec 20. storočia
Poloha: ústie doliny Driekyňa – Vysoká skala (cvičný lezecký terén)

Veporské vrchy

Symbolický lesnícky cintorín
Vznik: 28. 10. 2004 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Vydrovská dolina – areál lesníckeho skanzenu Vydrovo
Poznámka: pietne miesto zriadili Lesy Slovenskej republiky, š. p..

Spišsko-gemerský kras (NP Muránska planina a Slovenský raj)

Symbolický jaskyniarsky cintorín Muránskej planiny
Vznik: 1991
Poloha: planina Suché doly – priepasť Michňová (Veľká sála)
Poznámka: pietne miesto vzniklo pri príležitosti 40. výročia založenia jaskyniarskeho klubu Tisovec a lokalita nie je verejnosti voľne prístupná.

Symbolický cintorín obetí Slovenského raja a pietne miesto osobností Slovenského raja
Vznik: 20. 11. 2010 (oficiálne otvorenie)
Poloha: planina Kláštorisko medzi turistickou chatou a ruinami kartuziánskeho kláštora

Pieniny

Pietne miesto obetiam Pienin
Vznik: 21. 10. 2006 (oficiálne otvorenie)
Poloha: Prielom Dunajca pri ústí Lesnického potoka bralo pod Osobitou (Osobitná skala)

Čierna hora

Pietne trampské miesto Ružín
Poloha: Vodná nádrž Ružín – lúka pod Bradlom (trampské táborisko)

Symbolický trampský cintorín Ružín
Poloha: Vodná nádrž Ružín – blízko Chaty Marica

Volovské vrchy

Pietne miesto košických turistov – kaplnka Nanebovzatia Panny Márie
Vznik: 1935 (postavenie kaplnky), 2001 (dnešná kaplnka)
Poloha: Predné holisko (Predná holica) lúka pod turistickou chatou „Lajoška“

Na zozname spolupracovali: Matúš Morong, Karol Mizla, Miroslav Svítek a Lukáš Vlček.

Autori fotodokumentácie: Tomáš Trstenský, Ladislav Blaho, Oleg Štulrajter (Spolok horských vodcov Vysoké Tatry), Adam Tabacek, Nikola Svetozarov, Peter Mišovic, Adalbert Mezei (Správa NAPANT-u), Lukáš Varšík, Matúš Morong, Vladimír Lukačovič, Miroslav Svítek, Michal Bukvai, Dušan Trstenský, Lukáš Vlček (Slovenská speleologická spoločnosť), Horská služba PIENAP-u a Karol Mizla.

Fotogaléria k článku

Najnovšie

Búda Chatrč pod Hrádkom

Na lokálnych trasách západným Podpoľaním veľa možností na skrytie sa niet. Ale iste poteší znalosť búdy pod Hrádkom, ktorá by mohla poslúžiť nielen ako úkryt pred dažďom, ale aj …

Henrich Tomáš