Túra

Severozápadným Pilisom

18. 02. 2014
Bol posledný víkend pred Vianocami a aby sme unikli predvianočnému zhonu, rozhodli sme sa so synom pre výlet. Od nás z Nových Zámkov sú najbližšie pohoria Tribeč, Gerecse, Pilis, Pohronský Inovec, Borzsony či Burda, tak otázka bola, či na Slovensko, alebo do Maďarska. Dnes sme sa rozhodli pre túru do oblasti Pilis pri Ostrihome, kde osobne veľmi rád chodím nielen kvôli prírodným krásam, ale aj pre históriu kraja. Oblasť bola od nepamäti obývaná Slovákmi. Mnoho dedín má dvojjazyčné názvy a môžete natrafiť na miestnych, ktorí hovoria po slovensky.

Trasa

Kesztölc (Kestúc/Kostolec), Klastrompuszta (ruiny kláštora) – Legény barlang (Chlapčenská jaskyňa) – Leány barlang (Dievčenská jaskyňa) – Kemény szikla (Ťažká skala) – Klastrompuszta – Kesztölc – kostol – Öreg szirt (Starý útes) – Szép kilatás (Pekná vyhliadka) – Öreg szirt – Kesztölc

Pri dnešnej túre sa prejdeme po okolí dediny Kestúc (cca 15 km od Štúrova). Dnešný slovenský názov je skomoleninou maďarského názvu Kesztölc, ktorý je opäť skomoleninou pôvodného slovenského názvu „Kostelci“. V ranom stredoveku bola (ako ostatne všetky sídla naokolo) obývaná Slovákmi, počas tureckých nájazdov bola skoro vyľudnená a začiatkom 18. storočia (1716) dosídlená Slovákmi zo západného Slovenska, ešte po 2. svetovej vojne bola obývaná zväčša Slovákmi, avšak dnes sú Slováci len menšinou.

Jaskyne

Do dediny prichádzame autom a ním sa presúvame aj do Klastrompuszty (osada patriaca k dedine), potom cca 2 km na JV od obce (pešo po značke zelené >plus< /krížik/ a na križovatke s modrou doprava po modrej). Počasie máme výborné, aj keď v dolinách sa trocha začína tvoriť jemná hmla. Najprv si pozrieme zvyšky paulínskeho kláštora založeného podľa Wikipédie r. 1250 (na tabuli priamo na mieste je rok 1308) a zničeného v období okupácie Osmanskou ríšou. Priamo od zrúcanín kláštora ideme lesom po červenej značke (červený štvorček), križujeme klasickú červenú značku a pokračujeme po červenej značke >jaskyňa< ku skalným zrázom blízkeho hrebeňa až k Legény barlang (Chlapčenská jaskyňa). Skaly sú deravé ako ementál s množstvom jaskýň, ktoré sú rôzne poprepájané. Podarilo sa nájsť prepojenie medzi jaskyňami Leány a Legény. Celý jaskynný systém má zatiaľ 14 km a hľadajú sa prepojenia s ďalšími okolitými jaskyňami. Momentálne je to tretí najdlhší jaskynný systém v Maďarsku, jaskyniari sa oblasti v minulosti veľmi nevenovali, a dnes sa predpokladá, že sa podarí nájsť prepojenie s ďalšími jaskyňami a celý systém bude väčší ako Domica-Baradla, t. j. najdlhší v Maďarsku.

Od kláštora k jaskyni je to pohodlná prechádzka, strmé stúpanie je priamo pod jaskyňou. Prístupné sú priestory vstupu do jaskyne, priechod do ďalších častí jaskyne je zamknutý železnými dvierkami. Tu značka končí, k Dievčenskej jaskyni (Leány barlang) sa dostanete chodníčkom, ktorý vedie popod úpätie skál. Nie je to ďaleko, asi 5 minút chôdze, cestou sa míňa vstup do nejakej menšej štrbinovej jaskyne. Aj sme rozmýšľali, či to nie je jaskyňa Leány, ale nebola. Obe jaskyne majú impozantný (veľký) vstup a nedajú sa pomýliť (ostatné jaskyne majú oveľa menšie vstupné portály. V ranom stredoveku tu žili pustovníci. V jaskyni sa dá dostať ďalej, naše baterky sú ale veľmi slabé a chodby sa zmenšujú, tak nejdeme ďalej ako približne 20 metrov. Jaskyne majú aj kvapľovú výzdobu, ale nie vo vstupných častiach. Od jaskyne pokračujeme ešte kúsok popod skalný hrebeň, miestami je možnosť pomedzi skaly cez suťové kužele vystúpiť na hrebeň, ale pozor - suť je nestabilná, zosúva sa! Po asi 200 m sa chodník viac-menej stráca a keďže sa nám nechce vracať, tak sa vydávame dole, kde má podľa mapy ísť červená značka. Treba ísť smerom od skál a po chvíli značku nachádzame. Nejde priamo pod úpätím skál, ale za protiľahlým malým kopčekom.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Vyhliadky

Pokračujeme po červenej strmo do kopca až po križovatku so zelenou >plus< (cca 520 m n. m.), kde občas vidno stopy snehu, odkiaľ pokračujeme po zelenom >plus< po okraji vrcholovej plošiny, s malou odbočkou dole po značke zeleného >trojuholníka< na Kemény szikla (Ťažká skala) odkiaľ sú krásne výhľady od juhu cez západ až po sever na severovýchodný okraj pohoria Pilis (Piliš). Celá severozápadná časť Piliša pripomína Slovenský kras – strmé úbočia a rovné vrcholové plošiny. Pri pohľade zdola skala pripomína hradnú vežu. Vidieť prakticky celé pohorie Gerecse, ale vďaka inverzii dnes vidíme len vrcholy vyčnievajúce z hmly, avšak nádherný letecký pohľad máme na Klastompusztu, Kestúc a okolité dediny,resp. mestá a severozápadné svahy Piliša. Po asi kilometri sa značka stáča doľava, dole do dediny, tesne predtým sme si ešte na chvíľu odbočili na ďalšiu vyhliadku.

Po príchode naspäť ku zrúcaninám kláštora Klastrompuszta sa autom presúvame do dediny, kde zaparkujeme a pokračujeme peši alejou ku kostolu, kde nachádzame značku žlté >plus< a zelený >trojuholník< a po nej na Peknú vyhliadku (szép kilatás).

Vo vrcholovej časti ideme po snehu (cca 3 cm) a zo stromov na nás s hlasným šušťaním padá roztápajúca sa námraza z konárov. Bohužiaľ, medzičasom sa dobrá viditeľnosť stratila a pre inverziu vidíme len pár vyčnievajúcich vrcholcov z mliečnej kaše všade naokolo. Naspäť ideme rovnakou cestou, ale po značke. Pred príchodom k asfaltke ideme okolo krovia. Napadne nás pozrieť sa, čo v ňom je a neľutujeme. Je tam úžasná roklina (nie skalná, ale v pôde) odhadom asi 8 m široká a 10 - 15 m hlboká. Cestou dole na cintoríne pozeráme po slovensky písané nápisy na hroboch. Niektoré sú po slovensky s maďarskou gramatikou. Napríklad: „toto dal posztavit manzsel...“. V spodnej časti cintorína je ruský vojenský cintorín (namiesto krížov sú hviezdy). Náš výlet končíme v dedine, ešte sme to stihli za svetla (bol najkratší deň v roku) a odchádzame domov.

Záver

Uvedené túry sú vhodné na rodinné výlety, zvládnu ich aj malé deti. Za krátky čas sa dá veľa vidieť či z histórie, alebo z prírodných krás. Za pekného počasia sú perfektné výhľady. Cestou je niekoľko dobrých miest aj na stanovanie, resp. upravených ohnísk.

Poznámka autora:
Ospravedlňte, prosím, chybne uvedené dátumy na priložených fotografiách.

Fórum nová téma
Severozápadným Pilisom 18/02/14 00:00 nová téma
Najnovšie články
 
Správa Aktuálne z hrebeňa Nízkych Tatier – leto 2021 Pokiaľ plánujete prechod hrebeňov Nízkych Tatier, či už v rámci SNP-čky, alebo len v rámci párdňového vypnutia mimo civilizácie, je dobré poznať aktuálne podmienky. Záleží len na vašom tempe, či chcete hrebeňovku prejsť … » celý článok dnes Marek Šurina Správy
Podcast Jelene poškodzujú rezerváciu, keď hľadajú halucinogénnu kôru Premnožené jelene ničia najstaršiu rezerváciu v Národnom parku Veľká Fatra, pretože požierajú vzácny druh tisa. Dovezený alpský poddruh kamzíka zasa spôsobuje škody na vzácnej ... » viac včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Letné podhorie Spišskej Magury Spišské mestečko Podolínec pozná asi len málokto a známe je len asi istou historickou udalosťou, ktorá tiež nie je veľmi známa. Napriek tomu som sa tu ocitol tretíkrát. No nová bola ... » viac včera Henrich Tomáš Spišská Magura
Najnovšie články autora
 
Extra Tribečské trhliny – tie skutočné… V istom zmysle sa za trhliny dajú považovať aj jaskyne, nie? Tak sa zveziem na vlne záujmu o pohorie a predstavím vám najväčšie skutočné “trhliny” Tribeča. Aj keď Tribeč patrí medzi jadrové pohoria i tu sa nájdu krasové … » celý článok 13/03/19 Vladimír Prutkay Jaskyne
Reportáž Plavecká jaskyňa – deň otvorených dverí Pre turistov, ktorí sa radi pozrú aj na miesta zvyčajne skryté, sú rôzne dni otvorených dverí ideálnou príležitosťou. Pre jaskyniarov je to zároveň možnosť pochváliť sa výsledkami ... » viac 31/01/19 Vladimír Prutkay Jaskyne
Extra Četníkova svadba a jaskyňa Dezidera Horváta Na jar tohto roka som sa zúčastnil Kamzíkfestu v Nových Zámkoch, poriadaného miestnym turistickým klubom Kamzík. Mimo iného ma zaujala aj mimoriadne zanietená prezentácia o jaskyniarstve ... » viac 24/10/18 Vladimír Prutkay Jaskyne
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Severozápadným Pilisom 18/02/14 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Maďarsko: Pilis (Piliš/Pilišské/Plešské vrchy)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 520 m n. m.
    • min: 180 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 650 m
    • klesanie: 650 m
  • Vzdialenosť
    • 7 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 21.12.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 47.71177 ° SŠ
      dĺžka: 18.79525 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Štúrovo (vlak, bus) – Esztergom (vlak, bus) – Dorog (vlak, bus) – Kesztölc (bus, parkovanie pri reštaurácií) – Klastrompuszta (parkovanie pri pohostinstve)
0.92 (0.72)