Trasa

Makov, Trojačka – Bumbálka – Masarykova chata – Smutníky – Chata Kmínek – Korytové – Janošec – Hluchánka (Kelčovské sedlo) – Bobek – Konečná – Chata Doroťanka – Súľov, štátna hranica CZ/SK – Bílý Kříž/Biely Kríž – Klokočov, Vrchpredmier-Papíkovci

Z Trojačky na Chatu Kmínek

Ráno vyrážame na túru v drsnom rannom termíne ešte za tmy, keď väčšina normálnych nepracujúcich smrteľníkov ešte sladko spí. Ďalší autobus z Makova na Trojačku ale odchádza až na obed, a tak nemáme veľmi na výber. Z Trojačky ideme kúsok pešo po hlavnej ceste na Moravu a dúfame, že nás reflexné prvky na odeve robia dostatočne viditeľnými pre prechádzajúce autá. Žlto značená trasa našťastie zakrátko odbočuje na zasneženú príjazdovú cestu, na ktorej si niektorí z nás nasadzujú lyže, iní pokračujú chvíľu pešo. Stúpanie je mierne a snehu tak akurát. Pred tromi rokmi to tu bolo výživné prešliapávanie hlbokým prašanom.

Pri Bumbálke sa dostávame na hraničný hrebeň s Českou republikou. Tu začínajú strojovo upravované trate, po ktorých pôjdeme väčšinu dňa. Je pod mrakom a trocha pofukuje, a tak sa na Bumbálke veľmi nezdržujeme. Zakrátko míňame 90-ročnú Masarykovu chatu, ktorá je ešte zavretá. Hoci je už na moravskej strane, dá sa tu platiť aj eurami. Za chatou objavíme peknú drevenú sochu orla so slovenským dvojkrížom a s nápisom „Poznajme sa, buďme priatelia 2014“. Pokračujeme po hrebeni a miestami sa nám otvárajú výhľady na moravskú stranu. Ku slovenskej chate Kmínek dorážame o deviatej, práve keď otvárajú. Po výdatnom občerstvení sa nám ani nechce odísť.

Po hrebeni na Bílý Kříž

Hneď za chatou Kmínek sa zahrejeme prudkým stúpaním na Korytové (881 m n. m.). Po hrebeni sa dostávame na Janošec, z ktorého vedie miene klesajúca zvážnica do Kelčovského sedla. Trasu z Bumbálky na Hikingu pekne opísala Jitka, ktorá v spomínanom sedle odbočila na modro značený chodník vedúci na Salajku. My pokračujeme po hraničnom hrebeni – cestou prechádzame okolo fotogenických samôt, ktoré sú typické pre tunajšie kopaničiarske osídlenie. Pri rázcestníku Bobek si doprajeme krátku pauzu – je tu prístrešok s panoramatickou mapou. Odtiaľto je veľmi dobrý výhľad najmä na moravskú stranu – na Smrk a Lysú horu, označovanú za kráľovnú Moravsko-sliezskych Beskýd.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Až tu stretávame prvého bežkára. Prichádza z moravskej strany a zisťuje, či sme náhodou nevideli jeho zatúlaného psa. Na obed sa dostávame do osady Konečná, ktorá je tiež plánovanou konečnou našej túry. Mne sa však zdá ešte priskoro zakončiť túru, a tak pokračujem sólo po hraničnom hrebeni ďalej. Po Chatu Doroťanka je trasa pekne strojovo upravovaná. Za chatou klesám k osade Šučíkovci. Za usadlosťou Chylíkovci stúpam po len pešiakmi prechodenom chodníku na vrch Súľov (903 m n. m.). Za ním prichádzam po krátkom zjazde na horskú samotu Bílý Kříž/Biely Kríž. Dá sa z neho síce pokračovať ďalej po česko-slovenskej hranici až po sedlo Veľký Polom, no vraciam sa k napojeniu na žltú značku (Súľov, štátna hranica) a spúšťam sa rýchlym zjazdom do Vrchpredmiera, miestnej časti obce Klokočov. Na autobusovú zastávku v osade Papíkovci prichádzam súčasne s autobusom, ktorý má vezie do Turzovky.

Záver

V čase nášho bežkárskeho prejazdu sme mali priam ideálne podmienky na lyžiarsku turistiku. Teplota tesne pod bodom mrazu, slabý vietor a dostatok snehu. Hrebeňová trasa bola súvislo strojovo upravená až za Chatu Doroťanka a bolo na nej minimum prudkých stúpaní a klesaní. Celá trasa je veľmi dobre značená. Väčšinou sleduje červenú turistickú značku, no obchádza niektoré prudké stúpania. Preto je vhodná aj pre menej zdatných bežkárov, snáď s výnimkou záverečného úseku, ktorý nebol upravovaný. Po ceste boli štyri horské strediská, resp. chaty (Bumbálka, Kmínek, Konečná, Doroťanka a Biely Kríž) s možnosťou stravovania a ubytovania. Na hrebeň sa dá dostať aj priamo z Makova po modrej značke, kde treba rátať s väčším prevýšením.