„V okolí Bratislavy turistika za veľa nestojí“. To je názor mnohých turistov, ktorí okolie Bratislavy spoznajú len z červenej Štefánikovej magistrály. Ani sa im nemožno čudovať, lebo hlavné hrebeňové trasy sú v prevažnej väčšine pohorí práve najatraktívnejšie. V okolí hlavného mesta to však neplatí. Nielen návštevníkom Bratislavy je venovaný nasledovný tip.

Trasa

Stupava, Obora – Hrad Pajštún (žltá) – Borinka – Marianka (červená) – Záhorská Bystrica (modrá)

Popis trasy

Pod Pajštúnom

Z linkového autobusu Bratislava – Marianka - Borinka vystupujeme na zastávke Stupava, obora. Za rázcestník na zastávke by sa nemusel hanbiť ani národný park! Ideme po žltej priamo uličkou, na ktorej vyrástli nové vily až za vedenie vysokého napätia, tu chodník zabočí do hustého lesa. Mierne stúpame až ku zaujímavému košatému stromu, obďaleč je už tabuľa chráneného prírodného výtvoru Pod Pajštúnom. Chránené územie uchováva pôvodné teplomilné lesné a lesostepné spoločenstvá pod úpätím hradného vrchu. Chodník vyjde na lesnú cestu a onedlho sa ocitneme pri technickej „pamiatke“ – betónových základoch piliera niekdajšej nákladnej lanovky, ktorá prevážala vápenec z lomu na Medených Hámroch do bývalej stupavskej cementárne. Železo šlo do štrotu, betón zostal – s priesekom si príroda už takmer poradila. Za neexistujúcou dráhou sa chodník skrúti doľava a krátko, ale príkro stúpa až k rázcestiu Pod Pajštúnom. Tu sa pripája červená značka z Borinky. Krátke strmé stúpanie po vápencových balvanoch, ochutnáme drienky a už sme aj so skupinkou návštevníkov pred bránou zrúcanín.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pajštún

Zvrchu sa na nás ceria kamenné hlavy (maskaróny), zdobiace zachované konzoly. Táto architektonická pamiatka je nepísaným symbolom Pajštúna. Jednu z nich si možno detailne prezrieť na zemi pri vchode. Hrad pochádza z 13. storočia a zničený bol napoleónskymi vojskami v roku 1810. Vyštveráme sa do hradu, niekdajšie nádvorie, teraz pohodlná lúka je plná návštevníkov. Dokonca je tu aj čerstvé ohnisko. Zvláštnosťou zrúcanín je, že ich možno z polovice obísť po obvode. Buď po zachovanom múre, alebo po obnaženej základovej skale. Skala je využívaná skalolezcami, ktorí prítomnosť turistov veľmi v láske nemajú – občas spod ich nôh padajú kamene... Opis stredovekej architektúry prenechám špecializovaným stránkam. Treba sa však zmieniť o výhľade (obmedzený je len na západ), ktorému široko-ďaleko konkuruje len výhľad z televíznej veže na Kamzíku. Mimochodom, aj tú je možno vidieť na obzore nad Borinkou.

Borinka

Po prehliadke hradu a občerstvení schádzame po červenej do Borinky. Najprv prudko hlbokým lesom až k studničke, odkiaľ už cesta pokračuje po vrstevnici okrajom lesa. Tú neskôr vystrieda zostup piesčitým výmoľom až do obce. Tu sa možno občerstviť v pohostinstve a hoci je nedeľa popoludnie, je otvorený aj miestny obchod. Značka pretína Borinku po šírke; obľúbená krčma pri potoku je práve v rekonštrukcii. Za potokom bola nedávno len poľná cesta, dnes je tu malé Beverly Hills. Za uličkou chodník odbočí doprava na zarastenú lúku, ktorá žiaľ poskytuje len obmedzené výhľady. Na vrchole lúky je cesta vedúca k usadlostiam a chodník vstupuje do hustého krovia. Ja som si však chodník pamätal inak, moja tvrdohlavosť nás stála prechod napodiv hlbokou roklinou s potokom. Vyjdeme lesným svahom na rázcestie Klčovanice, ktoré je vlastne na hrebeni, takže nás čaká už len zostup do Marianky.

Marianka

Pomedzi záhrady prejdeme až na hlavnú cestu a pustíme sa doprava do stredu dediny. V obci sa konala púť, tak je tu ešte pomerne rušno. Neďaleko kostola hrá ľudová kapela a obchodníci s devocionáliami majú ešte otvorené. Čo možno v Marianke navštíviť? Predovšetkým pamiatkovú zónu – areál pútnického miesta: kostol narodenia Panny Márie zo 14. storočia (oltár ukrýva zázračnú sošku Madony), bývalý kláštor, početné kaplnky, jedinečnú Krížovú cestu (jednotlivé zastavenia sú stvárnené kaplnkami so sochami v životnej veľkosti) a kaplnku Svätej studne (t.č.je v rekonštrukcii, pri prameni pred ňou si väčšinou treba odstáť radu). To všetko je ukryté v hlbokom údolí, cez ktoré preteká potok a aj v horúcom lete je tu príjemná klíma. Okrem pamiatok možno v blízkosti navštíviť aj tri pohostinské podniky rôznych kategórií.

V Marianke možno túto nenáročnú túru či skôr výlet ukončiť na zastávke SAD. My sa vydáme po modrej značke do Záhorskej Bystrice, okrajom oboch obcí a poľa medzi nimi. Tak vzniká možnosť ušetrenia na cestovnom, lebo Záhorská Bystrica je už súčasťou Bratislavy. Zrýchlená linka autobusu 37 vás dopraví až do centra Bratislavy pod Nový most. Je už len na vás, či sa prejdete po Starom Meste alebo navštívite Bratislavský hrad...

Linky

http://www.hrady.sk/pajstun.php
http://www.zamky.sk/pajstun/index.htm
http://www.marianka.sk/pamput.html