Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Ľadové štíty (autor foto: Michal Mikuláš)
Ľadové štíty (autor foto: Michal Mikuláš) Zatvoriť

VHT Výstup na Malý Ľadový a Ľadový štít

Sú štyri hodiny ráno, stojím pred Zamkovského chatou a drkocem zubami. Kamarát z personálu chaty nám nachystal na ráno kávičku, ale štyri hodiny sú štyri hodiny a mne sa ani zďaleka nezdá, že už som hore. Nuž ale, keď chce človek v júli po kopcoch behať, musí si ráno privstať.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+1167 m stúpanie, -612 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 20.07.2014
Pohoria
Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)
Trasa
Voda
Zamkovského chata Téryho chata
Nocľah
Zamkovského chata
Téryho chata
Doprava
Starý Smokovec (vlak, bus) - Hrebienok (pozemná lanová dráha)
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Trasa

Zamkovského chata – Malá Studená dolina – Téryho chata – Dolinka pod Sedielkom – Malý Ľadový štít – Ľadový štít – Ľadový kôň – Ľadová priehyba – Zadný Ľadový štít – Kotlina Piatich Spišských plies – Veľké Spišské pleso – Téryho chata

Počasie nám v lete minulom priveľmi neprialo. Veď popravde, ťažko bolo nájsť deň, kedy poobede neprišla búrka. Preto si každú túru plánujeme na ranné – ak ešte nie nočné hodiny. Včera sme ráno už o 7.50 h stáli na Lomnickom štíte a aj tak sme sa búrke nevyhli. Našťastie nás zastihla až pri Skalnatom plese na zostupe. Dnes taktiež vyrážame veľmi skoro, aby sme sa aspoň trochu vyhli rozmarom počasia.

Kde zložiť batoh?

Ešte za hustej tmy vyrážame chodníkom cez les zo Zamkovského chaty smerom na Téryho chatu. O chvíľku vychádzame z lesa a za sebou nenechávame iba stromy, ale aj tmu. Začína sa pomaly brieždiť. Máme vysoké tempo, a tak sme po ľudoprázdnom chodníku pod Téryho chatou pomerne rýchlo. Na chate sa ešte asi tuho spí, pretože všade navôkol sa prechádzajú kamzíky. Nakoľko sme v Tatrách na viac dní, máme ťažké ruksaky a na Ľadové štíty ich vliecť nechceme. Uvažujeme, že ich necháme na chate. Nasledujúcu noc tu budeme prespávať, takže predpokladáme, že s tým problém nebude. Mýlime sa.

Po príchode do chaty zisťujeme, že ešte nie je hore nikto, v jedálni turisti ešte tuho zarezávajú na podlahe. Iba pri vchode zastihneme jedného staršieho pána, ktorý nám hovorí, že nie je problém, aby sme si ruksaky odložili k nemu pod posteľ. Nuž tak mu poďakujeme za láskavosť a poberieme sa von z chaty. Nikto nemá rád, keď mu ráno beháte po spálni.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Výstup cez Malý Ľadový štít

Medzičasom slniečko začalo oblizovať vrcholy Prostredného hrotu a tešíme sa, až zahreje aj nás. Stúpame hore do záveru Malej Studenej doliny, smerom do sedla Sedielko. Je stále skoro ráno a nikde nie je ani živej duše. Samozrejme, ak nerátame zvieratá, pretože tých je všade navôkol neúrekom. Asi využívajú jedny z mála hodín, kedy Tatry nie sú zamorené turistami. V závere Dolinky pod Sedielkom je pomerne dosť firnových polí. Celý výstup do Sedielka je v podstate pokrytý vrstvou nepríjemného zmrznutého snehu. No, ale keď ideme na Ľadové štíty, bola by hanba nadávať na sneh.

Po výstupe do sedla si doprajeme krátku prestávku. Nie preto, že sme unavení, ale pretože je priam ideálne tatranské ráno a slniečko postupne zalieva všetky žľaby okolitých štítov a vykresľuje nádherné kontúry impozantných končiarov. Dáme si ešte chutné energetické zásoby a vyrážame hore. Od Sedielka sa priamo hore tiahne hrebeň, no cestu si uľahčujeme tým, že postupujeme systémom žľabov, ktoré hrebeň lemujú jeho cestou nahor k štítu. Miestami sú žľaby síce nepríjemne sutinové, no pri takých rozhľadoch, aké sa nám naskytujú, a pri dobrej nálade parťákov ide výstup ako po masle. Po žľaboch sa výstup začne postupne meniť na hrebeň. Ním je to však už len niekoľko metrov k vrcholu Malého Ľadového štítu (2603 m). Po ľahkých skalkách zakrátko vystupujeme na vrchol.

Na vrchole je krásne slnečno. Nemáme chuť sa nikam ponáhľať, ale v diaľke aj na poľskej aj na slovenskej strane sa začínajú kopiť vysoké búrkové oblaky, ktoré určite nebudú čakať, až v pohodlí zlezieme dole do bezpečia chaty. Napriek tomu si užívame minúty na vrchole plnými dúškami. Sledujeme krásne výhľady na Tatry všade navôkol, od zelených Belianskych Tatier až po najzápadnejšie končiare. Ešte čo-to pofotíme a vydávame sa ďalej. Smerom na Ľadový štít schádzame dolu z vrcholu Malého a hľadáme si čo najschodnejšiu cestu. Miestami vidno jednoznačne vychodený chodník, inak sa spoliehame na vlastnú intuíciu. Popod hrebeň sme našli krásnu rímsu vedúcu až do protiľahlého, takzvaného Suchého hrebeňa. Ihneď, keď sa dostávame na rebro, línia k vrcholu je veľmi ľahko rozpoznateľná. Nie príliš exponovaným terénom vystupujeme opäť na hlavný hrebeň štítu a v podstate aj Tatier. Chrbátom je to už len kúsok k vrcholu. Zdolávame ešte pár metrov a prichádzame na vrchol Ľadového štítu (2627 m), na najvyšší bod hlavného hrebeňa Karpát.

Stále nám vládne krásne slnečné počasie, ale okolité štíty, zvlášť najvyššie vrátane Gerlachovského či Lomnického sa začínajú kúpať v kopovitej búrkovej oblačnosti. Preto si iba chvíľku posedíme, poobzeráme sa navôkol po krásnych výhľadoch, zapíšeme sa do vrcholovej knihy a poberáme sa dole.

Zostup Ľadovým koňom

Cesta dole vedie najskôr pomerne strmo klesajúcim hrebeňom a potom cez povestného Ľadového koňa (2583 m) až k sedlu pod Zadný Ľadový štít - Ľadová priehyba. Ide o krásnu, pomerne exponovanú hrebeňovú cestu, ktorú si plnými dúškami užívame. Keďže ide o veľmi frekventovanú trasu, hrebeň je dokonale vyčistený, a tak sa nemusíme báť uvoľnených skál. Preto sa smelo púšťame dole a stále v dobrom počasí stretávame prvých nahor stúpajúcich ľudí. Práve v momente, keď sa stretávame, vrchol, ktorý je za nami, sa začína prikrývať do periny mrakov. Sme radi, že sme si privstali, pretože počasie asi dlho priať turistom nebude a sme už na ceste dole. Keďže máme so sebou aj menej skúsenú účastníčku nežného pohlavia, Ľadovému koňovi nasadíme pevnú uzdu z lán, aby nás náhodou, potvora, nezhodil.

Ľadový kôň je časť hlavného hrebeňa, ktorá je oproti iným častiam výrazne užšia a exponovanejšia. O jeho náročnosti písať nebudem, pretože je na každom, kto si ide na ňom pocválať, aby si určil, či je to pre neho náročné alebo nie. Tak či onak, o chvíľku sme za exponovaným úsekom a po príjemne klesajúcom hrebeni zostupujeme do sedla. Ešte spravíme fotku na Zadnom Ľadovom štíte a nakoľko sa mraky začínajú stále viac a viac mračiť, vydávame sa dole po naklonenej terase smerujúcej späť do záveru Malej Studenej doliny - Kotliny Piatich Spišských plies. Terasou vedie výrazný chodník, ktorým sa púšťame až ku snehom v doline. Snehové fľaky sa tu držia dlho do leta, ak nie aj celý rok. Miestami máme pred sebou aj viac ako stometrový zostup po jemne naklonenom firnovom poli, a tak sa potešení príjemným výstupom radi vybláznime. Za chvíľku sa došúchame až k najzadnejšiemu zo Spišských plies - Veľké Spišské pleso, okolo ktorého jednoducho pokračujeme iba k Téryho chate.

Trasa

Je niečo po 11.00 h a slnečné počasie je dávno minulosťou. Pár sto metrov od chaty sa začína púšťať očakávaný letný poobedný dážď a sme radi, že do chaty máme iba pár metrov. Ľutujeme tých, ktorých sme stretali cestou dole a teraz sa môžu nachádzať zhruba v miestach Ľadového koňa. Sme radi, že nás čaká vytúžená kapustnica, oddych a poobede po vylepšení počasia ešte pár fotovýletov po okolí chaty.

Po príchode do chaty si vypočujeme pár nepríjemných komentárov k rannému odkladaniu ruksakov od pána bývalého chatára, z ktorých si ťažkú hlavu nerobíme. Veď sme po nádhernom výstupe a len tak hocičo nám náladu nepokazí.

Autori fotografií: Michal Mikuláš a Michal Bašo

Fotogaléria k článku

Najnovšie

Príbeh Osem prestupov

Nielen samotná turistika, ale aj preprava na začiatok či z konca trasy môže byť samostatným zážitkom. Najmä pokiaľ cestujete verejnou dopravou na Slovensku. Neurčité príchody a odchody …

Pavel Forgáč