Plány a cesta

Salzkammergut Berge (Soľnokomorské hory) je pohorie na hranici medzi spolkovými štátmi Salzbursko a Horné Rakúsko. Keďže je nižšie a leží na severnom okraji Álp (Salzburské a Hornorakúske predhorie), sneh tu zlieza pomerne skoro. Preto sem chodievam na jar. Lenže tento rok prišla jar trochu neskôr ako vlani, a tak som do Salzkammergut Berge išiel až koncom mája.

Naplánoval som si adrenalínovú prechádzku cez Bergwerks Kogel a Retten Kogel, ale večer pred odchodom ma zarazili obrázky z web-kamier kdesi v Salzbursku. Vo výškach, do ktorých pôjdem, napadol nový sneh. Operatívne som menil plány a hotoval som sa na ľahší kopec s chatou. Lenže keď som sa blížil k Bad Ischl, z cesty bolo v nádhernom slnečnom počasí krásne vidno Retten Kogel. Na kopci bolo iba zopár fľakov snehu a zdalo sa, že na exponovanom hrebeni ho už niet. Rozhodol som sa preto, že absolvujem pôvodne zamýšľanú túru.

Hore na Bergwerks Kogel

Auto som odstavil na parkovisku vedľa hlavnej cesty pri reštaurácii na okraji osady Ramsau (520 m). Vyhodil som si na chrbát batoh s množstvom zbytočného harampádia a vyrazil som hore údolím potoka Schöffaubach. Kráčal som po peknej budovanej lesnej ceste. Donedávna sa po nej jazdilo autami, teraz ju pre dopravu kvôli ochrane vodného zdroja uzavreli.

Od rázcestia pod Obere Schöffaualm (805 m) sa ide chodníkom. Pred pár rokmi tu bol veľký zosuv alebo tu padla obrovská lavína, a ešte aj teraz je dno údolia odlesnené, plné vývratov a nerovností. Ako som stúpal vyššie, začali sa mi otvárať prvé výhľady. Zatiaľ iba do údolia, na protiľahlý kopec Leonsberg a pomedzi stromy na Retten Kogel.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na Laufenbergalm (1307 m) sú dve chatičky. Na lúke sa zahýba doprava a z údolia sa vystúpi na bočný hrebeň. V jeho dolnej časti je exponovaná vyhliadka, na ktorú sa ide skalným mostom. Priznám sa, netrúfol som si vkročiť naň.

Vyššie na hrebienku je istenie. Pár metrov oceľového lana, nejaké kramle a úzke kolíky. Zvláštnosťou je hrubé konopné červenkasté lano. Je uchytené do skôb rovnako ako oceľové lano na via ferratách.

Vyliezol som na Bergwerks Kogel (1781 m). Bolo nádherné slnečné počasie, bezvetrie a fantastická viditeľnosť. Z kopca vidno Hoher Dachstein na juhu, Totes Gebirge (Mŕtve hory) na východe, Salzkammergut Berge na severe a v diaľke na juhozápade Tennengebirge. Samozrejme, najlepšie bolo vidno najbližšie kopce. Na juhu impozantný Rinnkogel, na východe Roßkopf, na ktorom som bol vlani, na severe Retten Kogel, na ktorom budem za hodinu a na západe charakteristický Sparber.

Hrebeňom na Retten Kogel

Pri pohľade z Bergwerks Kogelu nepôsobí hrebienok vedúci na Retten Kogel nebezpečne. To sa však zmení, keď človek prejde prvých pár desiatok metrov. Hrebeň je úzky a na obe strany poriadne strmý. Na chodníku je štrk, takže si človek musí dávať pozor, aby sa nešmykol. Napravo aj naľavo vidno kosodrevinu, tú však drží na skale iba sila vôle.

Priamo na hrebeni je zopár malých skalných vežičiek. Obísť sa nedajú, treba sa liepať cez ne. Je to najatraktívnejšia časť prechádzky. Podchvíľou som stál a fotil som. Fascinovali ma najmä strmé východné svahy, skalné okienko na začiatku bočného hrebeňa Bergwerks Kogelu a vodou ryhované vápence - škrapy na západných úbočiach.

Kúsok ďalej sa po šikmej skalnej platni podlieza nízky previs. Keďže som mal v nohách zopár výškových metrov a začínal som byť unavený, navliekol som si ferratový set. Najnáročnejší úsek je až v závere hrebienka. Strmý asi 6 metrov vysoký výšvih istený konopným lanom má náročnosť C. Podliezanie previsu na platni je obtiažnosti B/C, zvyšok má náročnosť A/B.

Z Retten Kogela (1780 m) je parádny výhľad. Dolu pod kopcom vidno Wolfgangsee a za ním Schafberg. Už len kvôli výhľadu sa sem oplatilo ísť. Prezeral som si hory a plánoval som ďalšie výlety. Zapísal som sa do vrcholovej knihy a pod vrcholovým krížom som sa trochu oneskorene naobedoval.

Schádzanie dolu do doliny

V schádzaní z Retten Kogelu je iba jedno náročnejšie miesto. Pôvodná trasa išla žľabom, ktorý je plný šotoliny. Aby sa mu turisti vyhli, zhotovili tu z roxorov dvojicu dlhočizných rebríkov. O kus ďalej sa na chodník zosunula zemina s kosodrevinou, no pár ľudí tu už predo mnou prešlo a miesto bolo schodné.

Zbehol som na Sonntagkar Alm (1120 m). Je to nádherná horská lúka s asi piatimi chatami. Chvíľu som kráčal po štrkovej ceste a nato som sa chodníkom popri potoku vrátil na rázcestie pod Obere Schöffaualm. Pred 18-tou hodinou som bol dolu pri aute, takže mi celá prechádzka trvala 5,5 hodiny. Počas túry som stretol iba dvoch ľudí, starších chatárov na Sonntagkar Alm.

Záver

Nedávno v Salzkammergut Berge (Soľnokomorské hory) postavili moderné zaistené cesty: Drachenwand Klettersteig, Attersee Klettersteig, HTL Wels Klettersteig, Karin Klettersteig,… Hoci sa mi via ferraty páčia, lebo sú atraktívne, sú trochu umelé. Na skalu lezú neprirodzenou cestou a obsahujú metráky železa. Staršie zaistené cesty, ktoré sú obyčajne ďaleko od chát a lanoviek, sú ľahšie a istenia majú menej, bývajú krajšie. Vlani som k takýmto cestám zaradil hrebeň Katergebirge, no prechod z Bergwerks Kogela na Retten Kogel je ešte krajší.