Značky

V krajine je zavedený jednotný systém značenia turistických trás. Prvé značené trasy v Bosne a Hercegovine boli v okolí metropoly Sarajevo. V roku 1896 bola vybudovaná prvá horská útulňa pod vrchom Trebević (1629 m) nad Sarajevom a vyznačené prvé chodníky na okolité planiny Bjelašnica a Treskavica, neskôr v horách Jahorina, Romanija, Bukovik a Crepoljsko. Turistické objekty a chodníky boli využívané prevažne členmi rakúsko-uhorského turistického spolku Touristenverein die Naturfreunde, čiže Priatelia prírody, ktorý bol založený v roku 1905.

Systematické značenie chodníkov začalo od 20-tych rokov 20. storočia v ére Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslovanské kráľovstvo a po 2. svetovej vojne Juhoslávia). Poriadok v TZT zaviedol slovinský kartograf a náčelník značkárskej sekcie - Alojz Knafelc, ktorý v roku 1922 publikoval Navodila za jednotno markiranje potov (Pokyny jednotného značenia ciest). Od vtedy sa používa tzv. Knafelčeva markacija (Knafelcova značka), tvorená bielym kruhom s červenou obrubou. Kruhová značka má rozmery medzi 8 - 10 centimetrami a farebný pomer je 1 : 2 (biela : červená). Často sa stretneme tiež s pásovým značením – stredový červený pruh s bielymi obvodovými pruhmi + šípka na hrote.

Cez BiH prechádzajú dve európske diaľkové turistické trasy a to E6 a E12. E6 ide zo severozápadu na juhovýchod krajiny (vnútrozemská trasa) a E12 vedie južným pobrežím chorvátskej Dalmácie a Hercegoviny (pobrežná trasa). Po 2. svetovej vojne boli vyznačené tri magistrály - transverzála. Dnes najznámejšou je trasa: Planinarski put Bitovnja - Pogorelica - Vranica, cez uvedené pohoria medzi mestami Kreševo, Kiseljak, Fojnica, Uskoplje/Gonji Vakuf.

Smerovníky

V bývalých juhoslovanských krajinách sa súbežne používa latinka i cyrilika, preto sa hlavne v srbskej časti Bosny a Hercegoviny (Republika Srpska) stretnete často s tabuľkami, kde sú názvy písané srbskou cyrilikou. Hlavný rozdiel oproti ruskej azbuke je v písmene "j", ktoré sa v srbskej cyrilike píše rovnako ako v latinke na rozdiel od azbuky. Smerovníky zvyčajne uvádzajú len cieľ alebo smer cesty čas (v hodinách). V pohraničí s Čiernou Horou sa môžete stretnúť s alpským typom smerovníkov, kde je cieľ, čas, vzdialenosť i náročnosť túry.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vzhľad rázcestníkov je nejednotný. Smerovky sú drevené, kovové či plastové. Prevedenie je v "kompetencii" miestneho turistického spolku planinarsko društvo v chorvátsko-moslimskej časti krajiny (Federácia BiH) alebo planinarski savez v srbskej časti BiH (Republika Srpska), ktoré značia turistické trasy. Okrem rázcestníkov na stĺpoch alebo koloch sa veľmi často vyskytujú "skalné" rázcestia, ktoré sú maľované v teréne priamo na skalných stenách alebo veľkých balvanoch. Tvoria ich nápisy s cieľom cesty a šípky ukazujúce smer.

Turistické mapy

Papierové mapy sú v Bosne a Hercegovine po občianskej vojne v 90-tych rokoch nedostatkový tovar. Na internete kolujú rôzne topografické podklady máp či vojenské mapy z čias Juhoslávie so svojpomocne nakreslenou sieťou značiek, ale mnohokrát sú nepresné. Osobne odporúčam si zaobstarať knižných sprievodcov s dátumom vydania po roku 2000. Starú sprievodcovskú literatúru z čias Juhoslávie neodporúčam, lebo je značne neaktuálne pre mnohé zmeny po občianskej vojne. Noví sprievodcovia obsahujú mapy s aktuálnou sieťou značiek. Po roku 2013 sú na trhu prvé dve povojnové turistické mapy na aké sme zvyknutí. Prvou je mapa pohoria Vranica s okolím v mierke 1 : 50 000 Planinarska karta planinske grupe Vranica a druhou je mapa veľhôr Prenj v mierke 1 : 40 000 Prenj - planinarska turistička karta.

Mínové polia

Hlavným dôvodom prečo sa do krajiny nehrnú turisti je výskyt mínových polí ako dedičstvo z 90-tych rokov po občianskej vojne. Paradoxne jedno pozitívum míny majú a to, že ľudia veľkoplošne nedevastujú prírodu a krajinu. V lesoch nevidíte holoruby a rozsiahle rúbaniská ako je na Slovensku častý jav. Okrem domácich a turistov z juhoslovanských krajín v horách stretnete minimum návštevníkov alebo často celý deň nikoho. Mínové riziko nemožno podceňovať a pre peších turistov je potenciálne nebezpečné akékoľvek územie. Väčšina rizikových oblastí je označených výraznou červenou tabuľou s bielym nápisom PAZI MINE! alebo MINE! a s lebkou s prekríženými hnátmi. Kde nie sú výstražné tabuľky (často ukradnuté), tak je označenie červenou páskou (od slnka vybledne do ružova alebo žlta). Čistením krajiny od mín sa zaoberá organizácia BH MAC. Napriek tomu je veľa mín v ťažko dostupnom alebo zalesnenom teréne, kde sa technika nedostane a odmínovanie sa vykonáva slimačím tempom.

Bezpečnostné pokyny:
- pohyb len po spevnených komunikáciách alebo zreteľne vyšliapaných chodníkoch,
- turistické trasy s obnoveným značením sú bezpečné (nepoužívajte trasy so starými značkami),
- nevstupujte do ruín budov (vrátane miest a dedín),
- nepohybujte sa voľne po lesoch, lúkach apod.,
- ak chýba na rázcestiach tabuľka so značkou, tak sa radšej vráťte,
- mínové polia sa zväčša nachádzajú v blízkostí obývaných oblastí, štátnych hraníc (tiež demarkačná línia), ale ojedinele aj na horách v odľahlých končinách.

Turistické zaujímavosti

Turisticky zaujímavé miesta po celej krajine sú veľmi dobre označené typizovaným dopravným značením (tzv. hnedé tabule). Kultúrne pamiatky majú v blízkosti kovový panel so základným popisom v bosnianskom, srbskom (cyrilika) a anglickom jazyku. Zvyčajne nechýba jednoduchý obrázok alebo schéma. Popísané sú takto staré kamenné mosty z čias Osmanskej ríše, svätostánky (kostoly a mešity), pohrebiská (stredoveké náhrobky - stećci) apod.

Systém turistického značenia v ďalšej krajine si priblížime o týždeň.

Súvisiace články

Turistické značenie – Albánsko
Turistické značenie – Bulharsko
Turistické značenie – Česká republika
Turistické značenie – Fínsko
Turistické značenie – Chorvátsko
Turistické značenie – Maďarsko
Turistické značenie – Rakúsko
Turistické značenie – Škótsko
Slovensko:
Turistické značenie – Slovensko
Pomenované TZT na Slovensku
Zaistené turistické trasy
Sezónne uzávery turistických trás