Kniha vyšla v roku 2015, má 128 strán, je vo formáte A5 a s výnimkou farebnej obálky je čiernobiela, vrátane fotografií vo vnútri. Predná aj zadná obálka sa dajú rozvinúť a nájdeme tu stručný životopis Mariána Šajnohu, profesionálne a funkcionárske pôsobenie, horolezecké pôsobenie a zhrnutie jeho publikačnej činnosti.

Knihu uvádza známy slovenský autor a karikaturista Ivan Bajo. Nasledujú dva rozhovory s Mariánom Šajnohom z časopisov Krásy Slovenska a Jamesák k jeho 70-ke. Potom už čítame tvorbu samotného Mariána Šajnohu, vo forme mozaiky poskladanej z jeho článkov, či už zverejnených, ale aj nezverejnených. Týkajú sa rôznych aspektov horolezeckého života. Ako dlhoročný funkcionár a predseda Slovenského horolezeckého spolku JAMES sa veľa venuje samotnému spolku, jeho obnoveniu po Nežnej revolúcii, histórii horolezectva na Slovensku, ale aj iným zaujímavým témam. Napríklad, ako vzniklo aktuálne spoluvlastníctvo tatranských chát SHS JAMES a KST s nerovnakým majetkovým podielom, za akých okolností vznikla horolezecká škola Encián, ako sa obnovovala Zbojnícka chata po požiari, ale aj komentáre na ďalšie témy, napr. na tému výstupu na Mt. Everest s vlajkou HZDS.

Keďže som nejaký čas pomáhala v Propagačnej komisii KST, kde sa dosť riešil aj marketing horských chát, články o chatách som si prečítala ako prvé. Našla som tu veru riadne perličky: "Dvadsiateho novembra 1998 dvaja členovia výkonného výboru KST Dušan K. a Eva Š, ktorí sú čistou náhodou konateľmi TURSERVISU, za prítomnosti ďalšieho predstaviteľa KST Ing. Augustína M. viedli rozhovor o tom, ako odstrániť JAMES z účasti na správe tatranských chát. Rozhovor sa odohrával pred začiatkom valného zhromaždenia spoločnosti Slovenské Karpaty a jeho aktéri boli presvedčení, že ich pri tom nikto nepočúva."... "Okrem úsilia o vysporiadanie zápisu chát do EN rozpútali staronoví vlastníci medzi sebou zápas o určenie podielu na tomto vlastníctve. JAMES vychádzal zo skutočnosti, že chaty sa nachádzajú vo vysokohorskom prostredí a slúžili aj slúžia predovšetkým horolezcom, a tak navrhol tretinové podiely. KST ponúklo zostávajúcim dvom podiel 1 - 2%! Keďže proces zápisu do EN sa komplikoval a začalo ho ohrozovať aj prijatie zákona o vlastníctve obcí a napríklad aj to, že o získanie vlastníctva Brnčalovej chaty sa vážne začala uchádzať aj Ing. Jana G., v tom čase poslankyňa NR SR za HZDS, kvôli rýchlemu dosiahnutiu dohody JAMES súhlasil s podielom 25%, SLZ s 9% a KST nespustilo zo 66%. Z historického hľadiska stojí za zmienku, že iba Chatu pod Rysmi postavil popradský odbor Klubu československých turistov."

Niektoré články sú veľmi faktografické, hutné, iné písané ľahšie a s humorom, napríklad O učňoch a majstroch - ako sa Zolo Demján presunul počas ťažkej túry z jednej kategórie do druhej. Tiež tu nájdeme reakcie na iné, v čase písania textov čerstvo publikované knihy s vtedy aktuálnou horolezeckou tematikou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zaujal ma jeden z posledných článkov v knihe, na prvé prečítanie trochu paradoxný Trekingové Tilicho a naše výškové horolezectvo (v štýle žlčníkového záchvatu). V ňom Marián Šajnoha najskôr kritizuje, že súčasné slovenské výškové horolezectvo sa posunulo od lezenia zaujímavých ciest na výstupy 8000-ky normálkami a s kyslíkom: "Namiesto tvrdých, poctivých výkonov horolezci začali robiť akúsi čudnú, mne sa zdá, dosť nepodarenú šou. Everest normálkou s použitím umelého kyslíka. Hámor Seven summits. Prvá slovenská ženská horolezecká expedícia mala za cieľ trekingový kopec vysoký 6189 m, na ktorý som pár rokov na to vyviedol "jedenásť chromých vrán" a to ešte jednu z nich som po príchode na ľadovec musel učiť viazať mačky! ... Vo výškovom horolezectve dominuje a víťazí honba za zážitkom! Osobný pôžitok je nadradený záujmom horolezeckej entity, princípom výškového horolezectva ako výkonnostného športu." Zároveň však prudko reaguje na označenie ich expedície na Tilicho peak v roku 2006 ako "ten tvoj trekingový kopec". Aj preto, že hoci účastníci už boli za "za zenitom výkonnosti", "muselo sa tam naozaj aj liezť" a "zo severu je to dôstojný, mohutný masív". A tiež preto, lebo z expedície sa nevrátil Ivan Prokop. "Prešlo už skoro päť rokov, ale stále cítim ten okamih Ivanovej tragédie. Stále hľadám, hoci nenachádzam, mieru svojej viny. Ivan sa mal vrátiť! ... A práve preto precitlivene reagujem na zlomyseľné alebo neznalostné poznámky o tom trekkingovom Tiliche a zároveň ani nikdy nebudem, napriek dosiahnutému vrcholu, považovať toto podujatie za úspešnú expedíciu."

Posledná časť knihy patrí poviedkam a esejam z pera Mariána Šajnohu. Niektoré kratšie, iné dlhšie, s trochou humoru, ale prevažne na zamyslenie. Všetky sa čítajú veľmi dobre, možno by Marián mohol skúsiť toho napísať viac. Úplný záver predstavuje malý slovník horolezeckých pojmov pre nehorolezcov.

Diagnóza: horolezec nie je kniha, ktorá sa dá zhltnúť za dve popoludnia. Treba sa ňou zaoberať dlhšie, ale poskytuje dobrú sondu nielen do autorovej duše, ale aj do problémov organizovaného i neorganizovaného horolezeckého života.