Prvé, čo nás v piatok po príchode ohúrilo, boli reprezentatívne priestory kongresového centra Kúpele Nový Smokovec. Všetci sme asi pri festivaloch s takouto tematikou zvyknutí na zapadnuté sály kultúrnych domov. Keď vystúpil s prejavom pán primátor Vysokých Tatier, začal nám v hlave blikať dátum komunálnych volieb, ktorý sa rýchlo blíži. Ale aby sme nikomu nekrivdili, necháme sa prekvapiť budúci rok, možno si Horalfest v takýchto podmienkach zopakujeme.
Trošku nás zaskočilo vyberanie poplatku za šatňu, na druhej strane sme zase neplatili žiadne vstupné. Návštevnosť festivalu bola veľmi slušná.

Program sa odohrával vo veľkej sále, v dvoch priľahlých miestnostiach boli nainštalované výstavy a vo vstupnej miestnosti veľká obrazovka. Časť programu prebiehala aj v Tatry pube v Starom Smokovci.
V piatok večer odzneli všetky úvodné príhovory, otvorili sa obe výstavy - aukčná výstava tatranských fotografov i výber zo súťažných fotografií.
Potom nasledovalo premietanie súťažných filmov a paralelne v inej miestnosti čítanie súťažnej literárnej tvorby. My sme si vybrali filmy. Niektoré boli zaujímavé, s dobrou myšlienkou a spádom, iné boli nenápadité, navyše mnohým autorom chýbal cit pre dĺžku.

Druhý deň bol na programe výstup do terénu spojený s fotografovaním a filmovaním, konkrétne na Reinerovu a Zamkovského chatu. Tento deň sa konali aj workshopy, na ktorých sa s odbornými garantmi rozoberali súťažné filmy, fotografie a literárne príspevky. Taktiež v kinosále prebiehali prezentácie súťažných a nesúťažných fotografií, neskôr odovzdávanie cien, prezentácia sponzorov a mediálnych partnerov.

Z výsledkov fotografickej súťaže sme mali veľmi rozpačité dojmy, ktoré s nami zdieľali aj ďalší kamaráti – amatérski fotografi. Fotografie, ktoré vyhrali, neboli výnimočné ani nápadom, ani technickou kvalitou. Určite sa medzi súťažnými fotografiami našlo viac, ktoré by si zaslúžili byť ocenené. Taktiež víťazné fotografie boli podobné ako minulý rok, kedy prvé aj druhé miesto vyhrali siluety. Je škoda, že sa vo víťazných fotkách aj tento rok opakujú tie isté motívy a je to aj nebezpečentvom do budúcnosti. Keď účastníci uvidia, že siluety sú vo veľkej obľube, možno prestanú prihlasovať fotografie s inými motívmi a to by bola škoda. Problémom možno bolo to, že na hodnotenie vyše sto fotografií bola len trojčlenná komisia. Možno by bolo vhodné komisiu obmeniť, aby mali šancu aj fotografie s inou tematikou. Ocenené fotografie aj zopár ďalších sme dali do galérie k tomuto článku, každý si môže urobiť vlastný názor.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na záver môžeme povedať, že takto koncipovaný festival má podľa nás budúcnosť. Drobné nedostatky, ktoré sa vyskytli, sa dajú pripísať ešte stále „detskému obdobiu“ prvého ročníka. Veríme, že táto myšlienka pretrvá a každým ročníkom bude festival ešte pútavejší a zaujímavejší. Držíme organizátorom palce!