Lipov kameň
Túra

Lipov kameň a Onderkové skaly

18. 03. 2016
Zima by mala byť ešte vo svojej najkrajšej podobe, ale skutočnosť je úplne iná. Je začiatok februára, ale nič tomu nenasvedčuje. Posledné dni boli veľmi hmlisté, ale dnes to vyzerá na celkom pekný deň. Sneh na rovine celkom zmizol a určite ho už nebude ani v nižších horských polohách. Bolo by škoda nevyužiť to na peknú prechádzku a po čase sa vrátiť na miesta, na ktorých som nebol dlhší čas. Čo tak Lipov kameň? Čo sa tam zmenilo, či ešte vôbec stoja skaly alebo padli za obeť ťažbe a ostane po nich, len škaredá diera, prázdnota a potom sa uvidí, kam ďalej. Aj na miestach, kadiaľ sme chodili, sa vždy dá objaviť niečo nové, čo nás obohatí o nové poznatky.

Trasa

Dargov – Lipov kameň – Onderkové skaly – Dargov

Cez víkend som akosi nemal možnosť ísť do prírody, a tak bolo na nevydržanie sedieť doma. Konečne sa trocha umúdrilo aj počasie. Volám vo štvrtkové slnečné ráno priateľovi, že by sme dnes mohli zájsť na staré miesta, kde sme už dlho neboli. Aj keď vyrazíme trocha neskôr ako obvykle, času na turistiku budeme mať dostatok. Dnes by to nemala byť dlhá trasa. V podstate som navrhol, len jediné miesto, a to Lipov kameň. Dohoda znela, že na deviatu bude prichystaný a bude čakať s ďalším priateľom. V trojici to bude predsa veselšie. Lipov kameň nám stále vŕta v hlavách, lebo sa tam diali v poslednej dobe veci, ktoré boli predzvesťou jeho konca. Vznik kameňolomu určite časom zničí prekrásny skalný útvar pod južným svahom Strechového vrchu (550 m).

Sedíme v aute a za pár minút sme v dedine Dargov. Míňame vstupnú bránu do Bačkovskej doliny so storočnými dubmi a informačnými tabuľami. Parkujeme pri futbalovom ihrisku vedľa žltej značky, ktorá by nás priviedla cez dolinu pod hradný kopec Parustanu a ďalej k smerovníku Spálená stráň a na vrchol Lazy. Dnes odbočíme asi po kilometri zo žltej a budeme sa držať zvážnice až sa dostaneme k Onderkovmu potoku a k malej výrobni paliet s drevom, od ktorej sa k Lipovmu kameňu dá dostať dvomi lesnými cestami. Starou nad Onderkovým potokom a po novej rovno pod skalnú stenu. Prvá cesta sa zdá byť dosť rozbitá od zvážania dreva a nová je dosť šmykľavá. Takže po stovke metrov sa rozhodneme pokračovať lesom po hrebeni Strechového vrchu. Ideme lesným chodníkom, z ktorého budeme musieť potom odbočiť vľavo na ďalší chodník nad skalnú stenu. Cestou hrebeňom sa sem-tam zastavíme pri nejakom peknom kameni, a tak ani sa nenazdáme a sme na prvom bode trasy.

Lipov kameň

Tiahne sa od juhovýchodu na severozápad v dĺžke do 200 metrov pod Strechovým vrchom. Keď som tu bol minulý rok na jeseň, tak tu pracovali dva bagre, jeden dole a druhý hore na juhovýchodnej strane skalnej steny. Keď sa pozerám, či sa niečo zmenilo k horšiemu, tak nie. Ale ktohovie, čo sa tu bude ešte v budúcnosti diať. Zatiaľ je len zvršok zhádzaný zo spomínanej JV strany, ktorý je dole pod skalnou stenou a zakrýva ju. Bager zostal len jeden, zatiaľ ešte skalná stena nie je poškodená. Ale do kedy to tak bude, vie asi len pánboh. Z vrchu skalnej steny je po odstránení stromov nádherný výhľad smerom na juh, juhovýchod a časť Východoslovenskej nížiny s mestami Sečovce a Trebišov. Na juh je vidieť až k maďarským Zempléni-hegység (Slanské vrchy), ktorých vrcholky sa črtajú na obzore a južná časť Slanských vrchov okolo Bogoty. Juhovýchodne sú to Zemplínske vrchy. Do skutočnej nádhery chýba už len ideálna viditeľnosť.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Lipov kameň si treba obzrieť aj zdola, a tak ideme na jeho opačný koniec, číže západný. Schádzame okolo skaly dole na vyčistené miesta od stromov. Odtiaľ sa nám naskytne celkový pohľad na Lipov kameň, ktorý je zastretý na východnej strane haldou kameňa a hliny z vrchu skalnej steny. Škoda, mali sme však možnosť vidieť ho v celej jeho kráse. Výška steny je v niektorých miestach možno aj cez 15 m a dĺžka do 150 m. Trocha sa tu ešte poobzeráme a radíme sa, kadiaľ budeme pokračovať, veď plán na dnes nebol. Niekedy je práve na vopred neplánovaných túrach veľa nezabudnuteľných zážitkov. Je rozhodnuté, ide sa dole na zvážnicu nad Onderkovým potokom. V týchto miestach je tok najkrajší za dostatku vody. V malých kaskádach to len tak hučí. Po jeho prebrodení budeme pokračovať k ďalšiemu peknému skalnému miestu, ktoré sme videli na protiľahlom vrchu s názvom Onderkové skaly, ktoré sú pod hrebeňom Bieleho vrchu. Preto sa opäť vydajme mierne stúpať pod skalnú stenu.

Onderkové skaly

Onderkové skaly sú od potoka vzdialené do 300 m, miestami sa ešte drží trocha snehu, veď sme na severnej strane svahu. Pod skaly sa dostávame pomaly, je šmykľavo, kamene a padnuté stromy spomaľujú postup. Už z diaľky vidíme niečo biele, možno sneh, ktorý ostal medzi skalami. Po príchode bližšie sa nám naskytne pohľad na niekoľkometrový ľadopád. Skutočná nádhera, s týmto sme ani veľmi nepočítali, ale príroda nám opäť pripravila niečo zo svojej krásy. Ďakujeme. Celá stena Onderkových skál je kratšia než Lipov kameň, ale je o niečo vyššia. Prechádzame popod skalnú stenu od západu na východ. V najvyššom mieste na vrchole je pekná vyhliadka, na ktorú sa chceme z východnej strany dostať. To však ešte netušíme, že je tam ešte jeden, síce výškovo menší, ale o to širší ľadopád. Krása. Dnes to stálo za námahu prechádzať sa pod skalami v samom kameni.

Za ľadopádom sa dostávame nahor a ideme sa pozrieť k vyhliadke a, samozrejme, ani trocha oddychu nezaškodí. Z vyhliadky je ponad celú Onderkovú dolinu v smere V – JV vidieť na Bačkov, Sečovce, Trebišov a ďalšie obce na dolnom Zemplíne. Dokonca sa v miernom opare ukazuje elektráreň Vojany a jej chladiace veže, nádrže v Budkovciach, vrch nad Hraňou - Avaš (Stuchlá) a Veľký vrch nad Brehovom v Trebišovskej tabuli. Matne sa črtá Medzibodrožská planina na Kráľovským Chlmcom. Dnes je vidieť aj Lipov kameň. Pred dvomi rokmi táto možnosť ešte nebola, to je však dôsledok vyrúbania stromov, ktoré odkryli jeho skalnú stenu. Predtým ju zakrýval lesný porast. Len či ostane stáť, tak ako je aspoň dnes, či z nej nebude podklad pre diaľnicu. Uvidíme, čas ukáže, čo z toho bude.

Je čas na odchod, aj keď na pekné veci sa dá pozerať dlho. Schádzame južným smerom po hrebeni Bieleho vrchu. Musím sa tu však trocha pozastaviť a upozorniť čitateľa na jedno miesto, kde sme dnes nešli, a to k vrcholu Bieleho vrchu. Ak by sme pokračovali z vyhliadky na sever po 700 - 800 m by sme dorazili k vrcholu. Je na ňom vztýčená asi 10 m vysoká kamenná mohyla na hŕbe kameňov a balvanov. Písal som o tom pri inej príležitosti v článku Biely vrch, Stredná hora a Mošnik, tiež sa o týchto miestach dá dosť zistiť na www.slanskevrchy.sk.

Na vyťažených miestach nás zohrieva slniečko, cesty sú však viac rozbahnené, a tak pokračujeme dole po hrebeni až k lesnej ceste, ktorou sme ráno kráčali v ústrety dnešnej túry. Za zmienku stoji ešte zopár dier po okopoch z vojny a kameň KF 1912, ktorý pravdepodobne označoval hranice územia Forgáčovcov. Ešte niekoľko srniek, ktoré nám prebehli pred nami a schádzame za prudkým ohybom na spomínanú lesnú cestu. Tade sa nám kráča oveľa lepšie ako niekde v lese po skrytých kameňoch pod lístím. Musím povedať, že posledné roky aj cesta dostáva poriadne zabrať pri ťažbe. Neviem, či ešte niekedy bude v takom stave, ako pred niekoľkými rokmi. Bez väčšej námahy pokračujeme v rozhovoroch a o tom, ako nás dnešný deň naplnil. Míňame Bačkovský potok a sme na žltej značke, ktorá nás privedie k Dargovu. Posledný kilometer ubehne rýchlo a je koniec putovania za dvomi peknými miestami v Slanských vrchoch. Pri aute skladáme ruksaky a palice a čaká nás len cesta domov.

Záver

Na jednej strane sme radi, že ešte Lipov kameň stojí, že ho nepohltila ľudská chamtivosť o finančný zisk. Len čas ukáže, čo sa tam bude ďalej diať a môžeme len dúfať, že takýto osud nepostihne Onderkové skaly, ale aj iné pekné miesta, ktoré máme v prírode. Je ťažko nad niečím lamentovať, ak to nedokážeme ovplyvniť, radšej sa tešme na veci, ktoré nám prinesú obohatenie po úmorných pracovných dňoch. Láska k prírode je pre nás turistov a milovníkov hôr nabíjačkou batérii pre náš každodenný život.

Fórum 3 príspevky
Lipov kameň a Onderkové skaly 22/03/16 22:40 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Vrch Rozhľadňa a vyhliadková veža Tokaj Konečne na konci januára dorazila pani Zima aj k nám na rovinu. Napriek opatreniam som nezanevrel na prírodu a tým ani na turistiku. Obmedzenia však nedávajú veľa možnosti na využitie známejších destinácii. Musím sa uspokojiť so zaujímavosťami v najbližšom okolí, ktoré mám v okrese. Samozrejme, že tiež majú svoje čaro a nádhernú prírodu. 24/03/21 Marián Jaššo Zemplín
Túra Vyhliadková veža Zlatník a Ivanov vrch Je tu ešte zima, ale jej čas sa kráti, čochvíľa je koniec februára a do jari ostáva posledný mesiac. Všetky zákazy, ktoré tu máme, mi veľa možnosti na turistiku nedávajú. Ak chcem niekam ďalej, tak musí byť test. Pobyt v prírode však upevňuje moju psychiku a napomáha imunite, ktorú dnes potrebujeme oveľa viac ako v minulosti. 21/03/21 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Biela skala – stretnutie s kamzíkom Prišla k nám jeseň, trochu sa ochladilo, slniečko však ešte dostatočne zohrieva svojimi lúčmi putujúceho krajinou. Mierny vetrík ma trocha ochladzuje, a tak sa aj v žiari slniečka dá pohodlne kráčať po neznámom kraji. Ešte ani sám neviem, kam vlastne pôjdem a čo všetko stihnem počas dnešnej túry v oblasti medzi Kavečanmi a Kysakom. Rozhodovať sa budem cestou, ale jedno miesto by som veľmi rád dnes navštívil. Bude ním Jánošíkova bašta s jej výhľadom do údolia rieky Hornád a na okolité vrchy. 29/12/20 Marián Jaššo Čierna hora
Najnovšie články na titulke
 
Túra Okruh okolo Sedlíc cez Dunitovú skalku Začiatok roka 2021 sa niesol v duchu upršaných a hmlistých dní, do toho prišlo obmedzenie cestovať do prírody mimo okres, a tak sme ostali odkázaní na náš prešovský región, ktorý, dalo by sa povedať, máme v malíčku. Veľa možnosti na turistiku nám neostávalo. Zamierili sme preto na nenáročný okruh okolo dediny Sedlice s návštevou Dunitovej skalky. dnes Stanislav Ďurica Šariš
Cyklotúra Biely kríž a traily nad Bratislavou S istým zveličením by sa dalo povedať, že všetky bratislavské cyklotrasy vedú na Biely kríž. Toto miesto na hrebeni Malých Karpát je medzi cyklistami veľmi obľúbené. Zašportujete si, zároveň sa nezničíte, a na prístup si môžete vybrať od asfaltových cez lesné cesty až po traily pre horské bicykle. včera Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Ponad Banskú Štiavnicu Tento článok som nemal napísať. To neznamená, že nemal vzniknúť. Mal. Len ho mal napísať niekto iný. No zo subjektívno-objektívnych príčin nevznikol. A mne bolo tak ľúto, že zostala prechádzka neopísaná. Deň strávený v peknej krajine s veľkým poznávacím potenciálom si to nezaslúžil. Aby sa konala, trošku som nevravel pravdu. Sľúbil som len mestskú turistiku maximálne len za plotmi záhrad posledných domov historického mesta. Ani klamstvo to nebolo, maximálne len polopravda. Síce je to otázka poloprázdneho a či poloplného pohára. No pravdou je, že celú dobu sme sa totiž od urbanizovaného priestoru ďaleko nedostali. 10/04/21 Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lipov kameň a Onderkové skaly 22/03/16 22:40 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 612 m n. m.
    • min: 265 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 608 m
    • klesanie: 602 m
  • Vzdialenosť
    • 12 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 04.02.2016
  • Štart trasy
    • šírka: 48.7376 ° SŠ
      dĺžka: 21.5824 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7382 ° SŠ
      dĺžka: 21.58189 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Sečovce (bus) - Dargov (bus, parkovanie pri futbalovom ihrisku)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.27 (0.61)