Na internete som nevedel nájsť žiadne mapy turistických chodníkov (až neskôr som zistil, že sa dajú nájsť na stránke http://www.gss.hr/hgss/kartografija/kozjak/). V mobile som ale mal aplikáciu mapy.cz s offline mapou Chorvátska a poslúžila veľmi dobre. Síce v aplikácii neboli vyznačené značkované trasy, ale zato prakticky všetky chodníky áno.

Trasa

Kaštel Lukšć – crkva Gospa Lurdska – Biranj (Sveti Ivan) – Birnjac – Malačka – Radun – Kaštel

Ulicou sv. Lovre od Ostroga vyrážam do pohoria Kozjak. Za mestom sú len riedko obývané usadlosti a olivové háje. Usadlosti strážia psy, našťastie uviazané, pasú sa tu kone a celkovo akoby sa človek vrátil v čase. Prichádzam k malebnému kostolíku Gospa Lurdska a pokračujem krížovou cestou s drevenými krížmi na jednotlivých zastaveniach kamenistou cestou vyššie. Za koncom krížovej cesty som zbadal turistické značenie, ale nič mi nehovorí. Neviem ako sa volá môj dnešný cieľ... i vzdialenosti. Ale odteraz ma značenie sprevádza až hore, idem po ceste „Kolíska chorvátskej štátnosti“ (Kolijevkom hrvatske državnosti).

Zdola sa síce zdalo, že pôjdem celý čas pod páliacim slnkom, ale macchia je miestami pomerne vysoká a poskytuje tieň, navyše fúka príjemná bóra. Naskytajú sa mi prvé výhľady na more a ostrovy a nado mnou vidím na skale kríž (mal by to byť vrch Kastelovac). Je to krása, užívam si výlet, vegetácia je úplne iná ako u nás, miestami dosť hustá a chodníček sa v nej úplne stráca. Ale neskôr sa rozširuje.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prechádzam popod skalnú stenu s krížom a prichádzam do sedla medzi Kaštelovacom a Biranjom. Je tu križovatka viacerých značkovaných ciest a na skale som si všimol nápis Lukina jama. Nič mi však nehovorí, neskôr na internete zisťujem, že je to jaskyňa-priepasť asi 2 km odtiaľto smerom do vnútrozemia, kam partizáni za vojny pohádzali mnoho podozrivých z kolaborácie s Talianmi či Ustašovcami (fašistické hnutie v Chorvátsku; pozn. redakcie). Pobrežie bolo v tom čase obsadené Talianskom a hranica viedla práve hrebeňom Kozjaku. Je tu (na hrebeni) mnoho, naozaj veľmi veľa talianskych bunkrov z tých čias. Okolo viacerých prechádzam, niektoré sú kompletne zachované, ale z niektorých sú už ruiny. Sú odtiaľto (ako aj z celého hrebeňa) fantastické výhľady smerom na Jadranské more a chorvátske ostrovy (Hvar, Ciovo, Šoltank, Velki a Mali Drvenik a iné), mestá Split (v pozadí pohorie Mosor a Biokovo) a Trogir s letiskom Split, aj do vnútrozemia na planinu s niektorými bosnianskymi horami v pozadí... Podľa aplikácie PeakFinder je odtiaľto možné vidieť aj niektoré hory v Taliansku, najvzdialenejší dohľad by mal byť na Monte Chiarano v Apeninách - cez 277 km. Bonusom je pohľad na lietadlá, ktoré okolo v nízkej výške prilietajú a vzlietajú z letiska Split (je však bližšie k Trogiru).

Preskúmavam zopár bunkrov a nejako som zišiel z cesty, tak vyrážam na vrcholový hrebeň Biranju krížom cez škrapy po skalách cez riedku macchiu. Už cestou som zistil, že domček na skale je kostolík (Sveti Ivan) a je veľmi fotogenický. Prichádzam k nemu a prejdem kúsok ďalej na vrchol. Pod kostolíkom vo svahu smerom do vnútrozemia (od mora je skalný útes) je množstvo kamenných lavičiek a ohnísk. Sú tu dokonca natiahnuté konštrukcie, na ktoré sa dáva celta, aby sa mohlo piknikovať aj za zlého počasia. Pravdepodobne sa tu konávajú aj masovejšie akcie. Dva dni predtým bol kostolík vysvietený, pri pohľade od mora vyzeral v noci akoby sa vznášal vo vzduchu. Sú na ňom natiahnuté ledky, ale nie je tu elektrina, museli sem priniesť nejaký zdroj.

Vrch Biranj síce nie je vysoký (627 m) ale tým, že sa ide priamo od mora, je slušné prevýšenie. Na hrane planiny sú skalné steny a výhľad je naozaj úžasný. Pohorie Kozjak odporúčam.

Naspäť sa vraciam po vrchole útesu k sedlu, z ktorého som prišiel a odtiaľto sa vyberám dole inou cestou (mala by to byť požiarna cesta). Vedie tadeto aj značka a popod útes prichádzam až k asfaltovej ceste do sedla Malačka. Kúsok po nej zídem a potom pokračujem poľnou cestou približne po vrstevnici ponad olivové háje a vinice. Cestou vidím ešte pár kostolíkov a zaujímavých skál, až prichádzam na miesto, kadiaľ som išiel hore. Aj by som ho minul, iba vďaka navigácii v mobile si všimnem, že idem nesprávne a potom len rovnakou cestou dole do Kaštela Lukšič.

Pekné, hlavne pre milovníkov stredovekej architektúry, sú výlety po pobreží. Kaštelov (hradov) medzi Splitom a Trogirom je sedem. Niektoré sú úplne zachovalé a mestečká si zachovali starobylý charakter. V Kašteli Štafilič je 1600 rokov starý olivovník (maslina), a v Kašteli Lukšič je botanická záhrada.