Pohľad na Rankovské skaly z cesty
Túra

Vyhliadka Rankovské skaly

25. 11. 2016
Vonku sa slušne vyčasilo, tak neváhame, sadáme do auta a vyrážame do prírody. Ako rodina s menšími turistami (prvý stupeň ZŠ) volíme niečo zdolateľnejšie, aby sme to deckám veľmi nesprotivili. Ostávajú nám len menšie kopce, tak si to aspoň kompenzujeme tým, že sa sústredíme na výhľadové.

Slanské vrchy, ako relatívne úzke sopečné pohorie, oddeľujú Košickú kotlinu od Východoslovenskej nížiny. Už samotný fakt sľubuje výhľady do krajiny, len nájsť miesto bez stromov. Jedným z takýchto lokalít sú Rankovské skaly. Takmer kolmé steny a stĺpy už na prvý pohľad sopečného pôvodu vystupujú nad okolitý porast a za pekného počasia sľubujú poskytnúť krásny polkruhový výhľad západným smerom. Tak uvidíme.

Trasa

Herľany, gejzír – Rankovské skaly – Vyhliadka – Herľany a späť

Výstup začína v obci Herľany, kam vedie odbočka z cesty 1. triedy Košice - Michalovce. Z parkoviska pri miestnych kúpeľoch je potrebné prejsť okolo gejzíru a až za ním nachádzame značku, ktorá vedie na samotné skaly. Gejzír dnes ešte len naberá v hĺbkach silu, je tu pokoj, nikde nikto.

Za kúpeľmi stúpa značka len pozvoľna pohodlnou lesnou cestou. Orientačne je to zvláštny pocit, pretože tento úsek mieri úplne iným smerom, ako sú Rankovské skaly. Tie sú teraz po ľavej ruke. Zanedlho lesná cesta vyústi na asfaltku pretínajúcu veľkú lúku a spájajúcu Herľany s Banským cez Herlianske sedlo. Vľavo za lesom je vidieť horský masív aj cieľ túry - Rankovské skaly. Na druhej strane je cez lúku vidieť južné pokračovanie Slanských vrchov, konkrétne masív Bogoty.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Premávka je našťastie minimálna. Značka totiž vedie netradične po asfaltovej ceste, no zakrátko, pred koncom veľkej lúky sa pri kríži stáča doľava. Teraz sa konečne správnym smerom a postupne sa zužujúcimi lúčkami vnára opäť do lesa. V lese sa zdá byť všetko jasné a prehľadné, až tak, že pri preliezaní popadaných stromov samozrejme minieme odbočku chodníka. Takže po 10-tich minútach bez značky čelom vzad a naspäť až kým ju nenájdeme. Potom opäť čelom vzad a teraz sústredení nachádzame správny smer. Z papierovej (!!!) mapy čítam, že sme v prírodnej rezervácii Malé brdo. Tak preto pováľané stromy. Nie veľmi náročným stúpaním sa postupne ocitáme na hrebeňovej lesnej ceste, ktorá nás vyvádza na veľkú horskú lúku či skôr rúbanisko, ktorému dominujú štyri osamelé buky zoradené ako štyria mušketieri. Uprostred lúky sa nachádza rázcestník, ktorý oznamuje, že cieľ túry je blízko.

Po štvrťhodinke sa vynárame z porastu a pred nami je skalná plošinka a z nej sa otvára výhľad, ktorý je dnes naozaj dych berúci. Nič človeka nedokáže pripraviť na náhle rozopnutie priestoru po hodinách strávených v obklopení lesa. Veľká opatrnosť je ale namieste, skalná plošinka padá v podstate kolmo dole desiatky metrov, ak nie viac. Turistovi usalašenému bezpečne uprostred vyhliadky ale nehrozí nič a môže si nerušene vychutnávať výhľad. A ten dnes stojí za to. Severozápadnému obzoru dominuje hrebeň Tatier, zreteľne vidieť aj 115 km vzdialený Kriváň, západnému obzoru kraľuje Kráľova hoľa (100 km) ľahko rozoznateľná vďaka zreteľnej bielej čapici a smerom na juhozápad vytŕča predsa len o čosi bližšia Kojšovská hoľa (37 km). A pred tým všetkým množstvo vrchov východoslovenských pohorí ako sú Bachureň, Branisko, Čierna hora a hlavne Volovské vrchy. Pri dokonalej viditeľnosti je nemysliteľné ich všetky menovať, nakoniec aj tak až doma zisťujem, čo presne bolo vidieť.

Juhozápadnému obzoru dominujú košické železiarne. Takže "biele" vpravo budú Košice. Nejaké vrchy tým smerom predsa len sú. V diaľke za železiarňami sa ešte dajú rozoznať maďarské Bukové vrchy (Bükk) pri Miškovci (Miskolc). Tiež cez 110 km. Na nížiny v opare ujde. A dokonalý polkruhový výhľad uzatvára južný obzor s pokračovaním Slanských vrchov, konkrétne Bogoty a Veľkého Miliča, až do Maďarska. Tak tu sa dá presedieť hodiny a iba sa kochať. S veľkým sklamaním zisťujem, že moje nadšenie školopovinná generácia nezdieľa ani len približne! Že jesť, v takejto chvíli!!! Ešteže aspoň prvý pohľad na Tatry bol „uau“.

Nasleduje teda občerstvenie so skutočne exkluzívnym výhľadom, to sa musí nechať. Potom tradičná a povinná rodinná vrcholovka, zopár výcvakov a... Žiaľ, nenašiel sa žiadny dôvod, ako školákov motivovať na kochanie. Keďže tu nie je wi-fi... sa nedá nič robiť. Ide sa dole. Po rovnakej ceste, samozrejme o trochu rýchlejšie zbehneme k autu a trielime domov. Ešte niekoľko dní lovím z fotiek, čo presne som vlastne videl. A doteraz som nepochopil, prečo je takých jasných dní tak žalostne málo. Mám za to, že slovenskí turisti (na rozdiel od trebárs maďarských či poľských) sa právom môžu cítiť ukrivdene. Mať poruke toľko kopcov a...

Zhodnotenie

Rankovské skaly z Herlian je ľahšia túra, vhodná pre turistov snáď všetkých úrovní kondičky. A za správneho počasia sa odmení naozaj nádherným výhľadom. Po celú dobu sme nestretli nikoho, takže na svoje si prídu aj vyznavači pokoja či majitelia do seba zapárajúcich súrodencov. Komu by sa zdalo aj toto ďaleko, vysoko a dlho, dá sa po ceste do Herlianskeho sedla nechať auto na prvej 180-stupňovej zákrute a po lesnej ceste pod ňou sa síce strmšie, ale kratšie a rýchlejšie vyšvihnúť na hrebeň, kde sa napojíte na zelenú značku.

Fórum 8 príspevkov
Vyhliadka Rankovské skaly 26/12/17 01:22 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Smrekovica a Patria – výhľadový okruh z Chvalabohu Smrekovica je najvyšším vrchom malého pohoria Branisko, oddeľujúceho regióny Spiš a Šariš. Nachádza sa v jeho severnej časti a ako jediný vrch pohoria dosahuje nadmorskú výšku 1200 metrov (po drobnom zaokrúhlení). Sedlo Chvalabohu je najnižšie miesto v hrebeni Braniska uprostred pohoria v nadmorskej výške 750 m, známe tiež ako priesmyk Branisko. Cieľom túry je prejsť z neho okruhom cez viaceré výhľadové miesta severnej časti pohoria, vrátane dvoch najvyšších vrchov, Smrekovice a Patrie. 19/04/21 Peťo Nový Branisko
VHT Výstup na Baranie rohy z Hrebienka Každý, komu sa podaril výstup k Téryho chate a trochu sa tam porozhliadal, mohol si v závere Malej Studenej doliny všimnúť zaujímavý vrch s akoby šikmo zrezaným vrcholom. Sú to Baranie rohy a naklonenou vrcholovou plošinou je takzvané vrcholové plató, ktoré má aj meno – Barania galéria. Z okrajov galérie padajú dole zrázne, takmer kolmé steny. Názov Baranie rohy naznačuje, že v skutočnosti ide o dvojvrchol, pričom obidva vrcholy sú oddelené strmým sedielkom s názvom Barania škára. Napriek svojej impozantnej výške 2530 m je pomerne ľahko (na tatranské pomery) dostupný, preto si ho predstavíme v šiestej časti série Tatry so sprievodcom. 23/03/21 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Vápenica – zimný okruh z Heľpy Veľká Vápenica by sa dala charakterizovať ako výraznejší vrch z menej výrazných v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Nachádza sa v centrálnej časti Kráľovohoľských Tatier, priamo nad obcou Heľpa. Od susedných vrchov ju oddeľujú sedlá Priehyba na západe a Priehybka na východe. Jej hôľny vrcholový chrbát je plochý a rozľahlý, takmer kilometer dlhý, pretiahnutý v smere SZ - JV. 15/02/21 Peťo Nový Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Ivanov vrch a Praporec - okruh z Hermanoviec n. Topľou Slanské vrchy sú pre turistov z východu asi obohraná pesnička, avšak myslím si, že stále majú čo ponúknuť aj v prípade, ak ich má človek prechodené krížom-krážom. Nečakane sa mi podarilo vybaviť si dovolenku na pondelok. Plán sme mali pôvodne ísť niekam na západ, avšak nepredvídané udalosti nám dovolili vyraziť až pred obedom, a tak meníme plány a vyrážame na nenáročný okruh v okolí Hermanoviec nad Topľou. dnes Stanislav Ďurica Slanské vrchy
Túra Ostrov Krk – cez sedlo Lipica na Veliki Hlam Mrgary sú mimoriadne fotogenickým turistickým lákadlom ostrova Krk. Kým zo vzduchu pôsobia kamenné ohrady pre ovce v tvare kvetu priam magicky, ich návšteva môže byť sklamaním. Pár kamenných múrov, občas rozpadnutých, občas zarastených a tvar kvetu si možno maximálne tak predstavovať. Až na jeden. Mrgar v sedle Lipica si ako jediný možno pozrieť z výšky aj s nohami pevne na zemi. včera Jitka Švarcová Svet
Túra Plavecké Podhradie – Kamenné – Geldek – Častá Vlhké a studené dni začiatkom apríla poznačili naše turistické plány a z pôvodne zamýšľanej dlhšej túlačky s prenocovaním v prírode zostali iba jednodňové výlety. Na jednom z nich sme prešli Malé Karpaty naprieč od západu na východ a spoznali ďalšie pozoruhodné miesta. včera Vladimír Čech Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vyhliadka Rankovské skaly 26/12/17 01:22 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 780 m n. m. – Rankovské skaly

    • min: 380 m n. m. – Herľany

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 494 m

    • klesanie: 494 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 2014

  • Štart trasy
    • šírka: 48.801 ° SŠ
      dĺžka: 21.4779 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.801 ° SŠ
      dĺžka: 21.4779 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Košice (vlak, bus) - Herľany (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.77 (0.26)