Na vrchole Karlhoch Kogelu
Túra

Hochschwab – výstup na Karlhoch Kogel

24. 01. 2017
Kopce v juhovýchodnej časti Hochschwabu sú oblé, teda celkom vhodné na turistiku na snežniciach. Keďže na turistickej mape pohoria mám zakreslené lyžiarske trasy, rozhodol som sa, že jednu takú trasu prejdem na snežniciach. A výsledok? Lyžiarskym trasám na mape už neverím. Ale poďme po poriadku.

Výstup na Karlhoch Kogel

Čosi pred siedmou som auto odstavil na parkovisku za St. Ilgen pod Festlau (849 m). Prezul som sa, natiahol som si na gate šušťáky s návlekmi a bol čas vyraziť. Problém bol v tom, že bola tma. Rozhodol som sa preto, že pôjdem plánovanú trasu naopak a vyrazil som po asfaltke.

Keď som míňal Gasthof Bodenbauer (884 m), bolo už ako-tak vidno. Ešte kilometer som šliapal po rovinke a za potokom Trawies Bach som začal stúpať. Keďže na svahu bol sneh, nazul som si snežnice. Neskôr som išiel lesom po skalách, kde veľa snehu nebolo, no nechcelo sa mi snežnice vyzúvať, tak som šliapal v nich. Postupne snehu pribúdalo.

Prišiel som do záveru údolia Trawiestal a začal som prudšie stúpať. Smerovníky ma posielali na akési obchádzky, ja som sa tvrdohlavo držal stôp. Včera či predvčerom tu prešlo zopár turistov. Lenže vyššie sa stopy stratili, lebo ich zafúkal čerstvý sneh.

Záverečné metre na rázcestie G'hacktbrunn boli náročné. Na svahu bol tvrdý zľadovatelý sneh, na ktorom bola asi 5-centimetrová vrstva nového iskrivého snehu, ktorý bol ľahký ako páperie. Tieto dve vrstvy spolu nedržali, takže hoci som stúpal veľmi miernym svahom, podchvíľou som sa po starom zľadovatelom snehu skĺzol.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Pod G'hacktbrunn som vyšiel z tieňa na slnko. Hneď mi bolo veselšie. Na G'hacktbrunn začalo tyčové zimné značenie. Konečne som vedel, kde je chodník. Išiel som po ňom asi pol kilometra a zahol som na východ. Kamenistým svahom s minimálnym množstvom snehu som vystúpal na planinu. Ešte pár metrov po rovinke a som na Karlhoch Kogeli (2098 m). Je 13.00 h a čas mám dobrý.

Na vrchole

Na Karlhoch Kogel nevedie značený turistický chodník, preto ma prekvapilo, že je na ňom pekný vrcholový kríž. Dobre od neho vidno protiľahlý hrebienok s najvyšším kopcom Hochschwabu a chatu Schiestl Haus. Na východe vidno Hohe Veitsch, na západe Gesäuse a ďaleko na juhu sa medzi dolinami váľa nízka inverzná oblačnosť. Je slnečno, bezvetrie, počasie je nádherné.

Na vrchole som si chvíľu oddýchol a začal som zostupovať. Podľa mapy som mal na výber z dvoch trás. Priamu, dolu poriadne strmým svahom, som zavrhol. Vybral som sa na juh. Kamenistým žľabom som zbehol do širokého sedla a kráčal som po rovinke. Podišiel som oblý pahorok a zamieril som do vysneženého žľabu. Žľab sprvu klesal mierne, neskôr bol strmší. Zlomil som v ňom paličku. Putovala do batohu, do ruky som vzal čakan. Po chvíli sa v hradbe kosodreviny objavila špára s orezanými vetvami. Konečne som mohol zo žľabu odbočiť. Chodník ma priviedol k poľovníckej chate.

Karl Graben

Na chate som zjedol obed. Nato som zbehol do dolinky Karl Graben, ktorou som mal podľa mapy zostupovať. Spočiatku to bolo v pohode, neskôr sa začali na dne dolinky objavovať balvany. Nový sneh bol nafúkaný tak, že som sa doň na jednom mieste zaboril po stehno. A to som mal na nohách snežnice. Zo trikrát som z väčšieho kameňa zoskočil, no za posledným skokom bolo treba zopár krokov pobehnúť. V snežniciach nič moc. Rozhodol som sa, že zoskakovať už nebudem. Namiesto toho som si sadol na balvan a po zadku som sa zviezol dolu. Túto techniku som postupne zdokonaľoval.

Dolinka je celkom pekná. Dobre z nej vidno bralnatý hrebeň Fölzkogelu a na jednom mieste, kde sa dolina vetvila, boli krásne skalné veže. Len keby sa na dne neváľalo toľko balvanov. Ako toto mohli vyznačiť ako lyžiarsku trasu?

Postupne bolo balvanov viac a viac a snehu bolo menej. Začalo sa šeriť. Stále som zostupoval v snežniciach, ktorých hroty na vápenci hádzali iskry. Snažil som sa ísť opatrne, no začal ma tlačiť čas. Niektoré náročnejšie miesta, kde to už dnom dolinky nešlo, som obchádzal po ľavom svahu. Svah však bol strmý, takže som sa po ňom často skĺzol.

Hľadanie cesty v šere

Prišiel som na druhé vetvenie (1160 m). Sprava sa pridala dolinka, ktorou tiekol potok. Snehu bolo málo, a tak snežnice putovali do batoha. Pár metrov som preskákal po kameňoch, ale nižšie sa dolinka zúžila, menila sa na roklinu, ktorú voda zaplavovala od jednej zvislej skalnej steny po druhú.

Čo teraz? Naľavo je vysoká skalná stena, na pravej strane za mnou je iba strmý svah. Kúsok som sa vrátil a vyhrabal som sa z riečiska. Na poriadne strmom svahu je redší, stredne vysoký lesík.

Chvíľu som sa v lesíku lopotil, keď som si všimol na svahu nad sebou rovnú čiaru. Nebude to chodník? Veru tak. Chodník nebol značený a bol iba slabo vychodený, dal sa však sledovať. Najhoršie sa rozoznávali zákruty, pretože ho využíva zver, ktorá serpentíny nepozná.

Chodník ma priviedol na dno doliny a vyparil sa (950 m). Kaňon zostal hore, tu dolu bolo široké dno vysypané štrkom. Kadiaľ ďalej? Zbadal som obďaleč svetlo. Bol to pomník, na ktorom niekto dnes večer zapálil sviečku. Podstatné bolo, že zanechal v snehu stopy. Hurá! Stačí, keď budem sledovať stopy a prídem do civilizácie.

Návrat za tmy

Dotyčný išiel trochu kľukato, ale to mi neprekážalo. Svietil som si na jeho stopy čelovkou a držal som sa ich ako kliešť. Po chvíli sa k stopám pridali ďalšie a prišiel som na lesnú cestu. Konečne. Po čase cestička vyústila na asfaltku a o 17.30 h som bol pri aute. Uff.

Ráno mrzlo, neskôr bol na planine a v Karl Graben vďaka slnku odmäk, teraz opäť mrzlo. A to poriadne. Keď som si dával dolu šušťáky, ako keby som si vyzliekal plechové brnenie. Podobne vyzeral aj spodok vetrovky (techniku šmýkania sa po zadku bude treba ešte zdokonaliť) a rukavice. Kým som sa hýbal, tak to ušlo, avšak teraz ma začala klepať zima. Čo najrýchlejšie som sa prezliekol, oškrabal som námrazu z okien a mohol som ísť. No ešte dobrú štvrťhodinu som mal skrehnuté prsty úplne bez citu, kým sa vzduch v aute nezohrial.

Záver

Možno keď napadne v Karl Graben veľa snehu, tak sa dolinka dá zlyžovať. Nechápem však, ako sa má zísť v takých podmienkach záverečná časť. Lesom to v takých podmienkach nepôjde.

Fórum 4 príspevky
Hochschwab – výstup na Karlhoch Kogel 24/01/17 17:52 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Okolo Žibritova a Svätého Antona Mám rád miesta, ktoré sú menej známe a napriek tomu atraktívne. Medzi také patrí juhovýchodná časť Štiavnických vrchov. O Baďane, Klastave a Starej Hore sa na Hikingu písalo, tak som sa rozhodol opísať dve prechádzky v okolí Žibritova a Svätého Antona. Bol som na nich koncom zimy, keď sa do Štiavnických vrchov pomaly tlačila jar. 27/04/21 Martin Knor Štiavnické vrchy
Túra Severné výbežky Tribeča Posledné roky som oprášil svoju záľubu zo strednej školy a začal som sa viac zaujímať o rastliny. Niektoré prechádzky po horách boli vyslovene botanické a takou bola aj túra v okolí Partizánskeho. Lenže prechádzka toho mala viac. V mojom pomyselnom rebríčku ide o najkrajšiu túru roku 2020. 05/04/21 Martin Knor Tribeč
Túra Japeň z Dolného Harmanca na snežniciach Na Japeň som sa chystal už dlhšie, lenže akosi som na to zabúdal. A je to škoda, pretože ide o pekný hrebienok. V oblasti Zadného Japeňa sú krásne lúky a za Japeňom dva pralesy. Japeň a Krížna. 09/03/21 Martin Knor Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Podcast O Slovenskom raji s riaditeľom národného parku Tomášom Dražilom Slovenský raj nie sú iba rokliny, kaňony a vodopády. Sú to aj lúky so svetovým rekordom, čo sa týka zdokumentovanej biodiverzity na malej ploche. Je to jediný národný park so zonáciou a kladie veľký dôraz na symbiózu s miestnymi ľuďmi. Riaditeľ Tomáš Dražil argumentuje, že ak nepresvedčí ľudí, ktorí v okolí žijú, že národný park je príležitosťou pre ich živobytie, ochrana prírody v ňom nemá dlhodobo šancu na úspech. dnes Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Velická dolina Velická dolina je témou deviatej časti série Tatranské doliny. Nachádza sa v strednej časti Vysokých Tatier, priamo pod Gerlachovským štítom. Ohraničujú ju dve rázsochy odpájajúce sa z hlavného tatranského hrebeňa. Zo západnej strany je to rázsocha Gerlachovského štítu a z východnej strany rázsocha Bradavice s pokračovaním cez hrebeň Granátových veží. V jej zadnej časti ju uzatvára úsek hlavného hrebeňa medzi Zadným Gerlachom a Východnou Vysokou, s najnižším bodom v sedle Poľský hrebeň. Hlavnou prírodnou atrakciou doliny je Velické pleso, ktoré dopĺňajú vyššie položené Kvetnicové pliesko a Dlhé pleso. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Predky pod Sľubicou Na Branisku a v sesterskom pohorí Bachureň, ktoré lákajú fajnšmekrov na trojdňovú túlačku hrebeňom, donedávna chýbalo v jeho južnej časti, miesto na skrytie či na prespanie. No už pred pár rokmi som si všimol kostru prístreška. včera Henrich Tomáš Branisko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hochschwab – výstup na Karlhoch Kogel 24/01/17 17:52 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Vápencové Alpy (Kalkalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Hochschwab

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 2098 m n. m.

    • min: 849 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1300 m

    • klesanie: 1300 m

  • Vzdialenosť
    • 17 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 23.12.2016

  • Doprava
    • parkovisko za St. Ilgen

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.45 (0.24)