Jeden z najznámejších vrcholov okolia - Sivec
Túra

Vyhliadky v okolí Šľuchty

22. 03. 2017
Je mrazivá zima. Vonku praská mráz a v meste je hnusne sivo, bezútešne, v uliciach mŕtvo. Po silvestrovských zábavách predpokladám v lese samotu a ticho a ani mizerné počasie ma neodrádza. Balím do malého batoha len foťák, banán, čaj a idem na kratší výlet k Ružínu. Okolie kopca Šľuchta sľubuje podľa máp pekné výhľady - nádeje si však veľké nerobím, keď dovidím ledva z okna na parkovisko, kde stojí auto.

Trasa

Folkmarské sedlo – Šibený hŕbok – sedlo Žabia studňa – Šľuchta – Koryto – sedlo Žabia studňa – Folkmarské sedlo

Auto neochotne naskočí a keby mohlo, určite by radšej ostalo stáť na mieste. Prechádzam kľukaté cesty smerujúce k Margecanom a jedným okom pozorujem na opačnej strane nádrže vrchol kopca, na ktorý sa chystám. Žiadne veľké očarenie sa nekoná, keďže som ho videl stovkykrát. Neveľmi výrazný kopec, svojou výškou nezaujímavý, ale turistická navigácia mi hlási množstvo vyhliadok v okolí vrcholu, a tak to chcem preveriť.

Úžasná vec sa deje pri stúpaní do Folkmarského sedla - hnusná sivá stena oblačnosti sa zrazu trhá a nad hlavou vidím azúrovú oblohu. Radosť sa mi vlieva do žíl a mám nádej že zažijem krásne výhľady. Vo Folkmarskom sedle som z okolia nadšený, príroda mi dopriala počasie ako vysnívané. Okolo samota, ticho, ešte aj priľahlá cesta je tichá a prázdna kvôli uzávere poškodeného mosta cez Ružín.

Okamžite vyrážam vpred, aby si počasie náhodou nerozmyslelo. Neplaším sa a idem si pokojným tempom, keďže som sám, nemusím sa nikomu prispôsobovať. Užívam si samotu. Leziem hneď na prvú vyhliadku nad sedlom pri kríži. Krása. Duša spieva a vietor v korunách stromov tiež.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Stál by som tu aj hodinu, ale odmrzli by mi prsty, rukavice som nechal v ošiali z počasia v aute a hoci som len 500 metrov od neho, aj tak sa nechcem vracať. Schádzam na lesnú cestu, ktorá by mala byť značená ako náučný chodník. Značku však nevidím. Ale verím navigácii a pokračujem nenáročným chodníčkom, vedúcim vrstevnicovo bez veľkých prevýšení alebo klesaní. Výhľady do doliny Ružína s masívom známeho Sivca ma zastavujú, aby som si ich vychutnal.

Vyplaším nepozorného srnca, keďže šliapem v tichosti, tak ma nepočul. Obaja sme sa vyľakali. Rozbúšené srdce mi upokojuje pohľad na jeho ladný beh cez lúku, ktorým by mi akoby chcel dať najavo, že zo mňa vôbec nemá strach. Schádzam pomaly do nevýrazného sedla Žabia studňa medzi kopcami Panský vrch (643 m) a Harčarovec (630 m), kde leží hneď vedľa cesty prístrešok, ktorý spomeniem v samostatnom článku. Od tohto miesta začína cesta pomaličky stúpať a viem, že ma dnes čaká jediné stúpanie priamo na vrchol Šľuchty. Predo mnou nie sú vôbec žiadne stopy, takže som veľmi vďačný modernej technike, že ma bez problémov vedie správnym smerom.

Cesta ma vyvádza na čistinku alebo skôr skládku vyťaženého dreva, odkiaľ jedna cesta vedie priamo a druhá sa odpája prudko na severovýchod do kopca. Využiť treba odbočku. Snehu je na výšku topánky, škoda, že som si nevzal návleky. Vnútorne ma veľmi teší pocit, že sneh napadol pred dvomi týždňami a aj napriek tomu na chodníku nie sú žiadne stopy. Pocit samoty a okolité ticho je fascinujúce.

Cesta obchádza celý vrchol po vrstevnici, no potrebujem sa dostať na vrchol, preto v jednom mieste opúšťam pohodlie lesnej cesty a vyrážam priamo do kopca. Je to dosť strmé stúpanie a v snehu sa nešliape najľahšie. Veľa oddychujem. Opieram sa o starý mohutný buk, keď asi 50 metrov odo mňa spoza hrebienka začujem brechot. Spozorniem, keďže z túlavých psov mám vždy najväčšie obavy na horách. Nakoniec spoza hrebienka vychádza pyšný srnec s dvomi srnami a smelo si kráčajú neďaleko mňa. Nehýbem sa, len vykúkam spoza stromu, srnec si smelo breše na celú horu, ozvena sa vracia z každej strany. Kým stihnem nachystať správne parametre na zrkadlovke, srnec mizne v mladine. Neprekáža, zážitok bol pekný aj bez fotografie.

K vrcholu Šľuchty nemám ďaleko. Vidím ho pred sebou, no akoby to bolo nekonečné stúpanie. Mám pocit, že za 3 minúty som na vrchole, ale zakaždým je vrchol akosi ďalej. Isto ten pocit pozná každý turista.

Spokojný som, až keď prichádzam k triangulačnému bodu označujúcemu vrchol. Priamo na vrchole nie je výhľad, len pár skál. Navigácia ma navádza asi 100 metrov západnejšie k výhľadu. Kedysi na tomto mieste stála vyhliadková plošinka, bohužiaľ, z nej ostalo len torzo a stromy sčasti zakrývajú inak výborný výhľad. Ale svoje čaro miesto má, zdržujem sa dosť dlho.

Pred sebou by som mal mať ešte tri vyhliadky, tentokrát na opačnej strane tohto kopca. Prechádzam cez hrebeň a pomaličky strácam výškové metre. Všimol som si, že na stromoch je značka – červený prúžok, ktorý je značený rovnakou trasou akou ma navádza navigácia. Po asi 20 minútach prichádzam k ďalšej vyhliadke. Tento krát s výhľadom na samotný Ružín. Spoznávam miesta, kde sa v lete člnkujem, kam chodievam na ryby, vidím miesto, kde sa železnica vnára do hory a vychádza na druhej strane Bujanova. Prekvapuje ma, že takéto krásne miesto nie je zakreslené v turistických mapách...

Od vyhliadky sa tiahnu skalné steny súbežne s chodníkom a na niektorých miestach sa zastavujem a vychutnávam nové rozhľady. Cesta pokračuje po vrstevnici smerom na západ až prichádzam ku skalnej stene s výhľadom na Margecany. Takže na jednom kopci som mal výhľady na všetky svetové strany, len z každého miesta na inú svetovú stranu. Dávam si prestávku na jedlo a teplý čaj. Ani sa mi nechce vracať v peknom počasí, ale dni sú krátke a moje pomalé tempo ma núti pokračovať.

Obchádzam zospodu skalný masív a prichádzam na lesnú cestu o pár desiatok výškových metrov nižšie ako skaly. Podľa navigácie vidím, že cesta ma privedie späť na skládku dreva, odkiaľ som začínal výstup na vrchol. Občas sa mi pomedzi koruny stromov ešte otvorí pekný rozhľad do údolia Hnilca. Zo skládky dreva sa vraciam po svojich stopách späť a vôbec nemám chuť odísť. Som však hladný a o chvíľu sa začne stmievať. Ani slnko už nemá takú silu ako na poludnie a mráz prituhuje...

Záver

Ružín a jeho okolie je čarovný. Mystické lesy, ktoré na človeka vravia kúzelnou rečou, hlboké doliny dýchajú tajomnom, skaly roztratené po lesoch, temná, hlboká voda v údolí pod bralami dávajú pocit, že som sa ocitol niekde vo fantazijných filmoch a neraz už len čakám odkiaľ vyletí nejaký drak alebo po lese prebehne kentaur... Som zvedavý koľko rokov potrvá, kým si budem môcť povedať, že miestne hory ma už ničím nemôžu prekvapiť.

Fórum 6 príspevkov
Vyhliadky v okolí Šľuchty 25/08/19 19:43 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Ivanov vrch a Praporec - okruh z Hermanoviec n. Topľou Slanské vrchy sú pre turistov z východu asi obohraná pesnička, avšak myslím si, že stále majú čo ponúknuť aj v prípade, ak ich má človek prechodené krížom-krážom. Nečakane sa mi podarilo vybaviť si dovolenku na pondelok. Plán sme mali pôvodne ísť niekam na západ, avšak nepredvídané udalosti nám dovolili vyraziť až pred obedom, a tak meníme plány a vyrážame na nenáročný okruh v okolí Hermanoviec nad Topľou. 06/05/21 Stanislav Ďurica Slanské vrchy
Túra Veľké Hincovo pleso v hmle a daždi Vysoké Tatry nikdy neboli a asi ani nikdy nebudú to, čo by ma zo slovenských hôr lákalo najviac. Avšak pocit, že ich spolu s Gabikou dosť ignorujeme len kvôli preľudneniu turistických chodníkov, sme sa rozhodli prekonať v upršané hmlisté ráno, ktoré sa skôr podobalo na jeseň ako na stred leta. Vzhľadom k počasiu bude naša trasa len kratšia a nenáročná túra k Veľkému Hincovmu plesu. 26/04/21 Stanislav Ďurica Vysoké a Belianske Tatry
MTB Cyklookruh z Majdanu cez čergovský hrebeň Začiatkom apríla už boli dni teplé a príjemné a po dlhej zime nedali našim nepokojným povahám pokoj. Lákali nás do prírody, a tak sme vytiahli bicykle a hneď na prvú väčšiu bicyklovačku sme si naplánovali pekný okruh Čergovom. 22/04/21 Stanislav Ďurica Čergov
Najnovšie články na titulke
 
Podcast O Muránskej planine s riaditeľom Jánom Šmídom “Keby štátna ochrana prírody po kalamite v roku 2004 povolila jej spracovanie, ľudstvo by pravdepodobne došlo o jeden živočíšny druh,” hovorí v Hiking podcaste riaditeľ Národného parku Muránska planina o endemickej muške Mycetophila gemerensis, ktorá obľubuje plodnice húb a nachádza sa iba na Fabovej holi. dnes Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Kamenný košiar a kostoly podhoria Čiernej hory Zvyčajne keď plánujem túru, tak sa len málokedy inšpirujem fotkami a tiež málokedy ma zaujme fotka na fotografickom webe. No tentoraz ma zaujal nádherne upravený kamenný košiar z úpätia Roháčky, a keďže som sa chcel vrátiť na Hornádske lúky, ktoré ma pred pár rokmi veľmi zaujali, úplne mi tento objav zapadol do plánov s tým, že zájdem do dedín, kde sa zachovali gotické kostoly. dnes Henrich Tomáš Čierna hora
Prístrešok Stodoly pod Javorovou Počas jarnej túry Oravskou Magurou som mal namierené na vrch Javorová. Síce som tu nikdy nebol, ale podľa TuristickaMapa.sk som vedel, že v lese pod vrcholom Javorová sa nachádza síce rozpadnutý, ale pre mňa určite zaujímavý zrub, ktorý som si chcel pozrieť. včera Martin Birka Oravská Magura

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vyhliadky v okolí Šľuchty 25/08/19 19:43 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Čierna hora

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 781 m n. m.

    • min: 540 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 445 m

    • klesanie: 445 m

  • Vzdialenosť
    • 9 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 03.01.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8502 ° SŠ
      dĺžka: 21.0315 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8502 ° SŠ
      dĺžka: 21.0315 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • žiadna studnička nie je cestou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Folkmarské sedlo (odstavná plocha pre autá)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1 (0.55)