Trasa

Bratislava, mestská časť Dúbravka, zastávka MHD Žatevná – Brižitská – NCH Cesta Veľkej vojny – Brižitská – zastávka MHD Žatevná

Bol síce slnečný deň, no fúkal studený vietor. Na tričko som si zobral ľahkú, nepremokavú bundu a podľa toho, či sme sa štverali do kopca, alebo boli v závetrí, som ju celý čas obliekal a vyzliekal.

Samozrejme, že som si doma zabudol materiál stiahnutý z internetu, a tak som si len matne pamätal, že zo zelenej treba ísť doľava úzkym chodníčkom a z neho zase kolmo hore. Veru mi odpadol kameň zo srdca, keď som našiel vchod do prvej kaverny a mohol zavolať hore manželku. Mreža bola vytrhnutá a dnu bol neporiadok. Vitaj v slovenskej realite.

Druhá blamáž, zabudol som si doma čelovku a vzal som len malý fotoaparát - tak som utekal z domu, aby si to manželka nerozmyslela. Ona, ktorá so mnou prešla tisíce kilometrov, pre starostlivosť o svoju matku prestala chodiť úplne do lesa a veru ani dnes sa jej veľmi nechcelo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Aj bez čelovky som sa odhodlal vôjsť aspoň kúsok dnu. Vstup je vybetónovaný, potom je to vysekané do skaly. Proti vstupu sa dalo fotiť, a tak som skúsil spraviť fotku. Žena samozrejme dnu nešla. Tak som vyliezol, a keďže chodníček pokračoval hore pomedzi kriaky, išli sme po ňom ďalej. V tráve sme zbadali nezakrytý otvor vetracej šachty a kúsok ďalej druhý. Vrátili sme sa dolu na chodník a všimli sme si žlté škvrny na stromoch, čo sme sa dovtípili, že je značenie NCH.

Doviedol nás k ďalšiemu informačnému panelu. Popisuje históriu a spôsob výstavby kaverien, ako aj to, že sú ťažkého typu. Hoci chodník pokračoval mierne doľava, mňa zaujal ďalší, nenápadný, kolmo hore. Vybrali sme sa po ňom a doviedol nás na trampský flek. Je tu ohnisko so sedením a kostra, cez ktorú keď sa prehodí celtovina, vytvorí veľký stan. Povyše je ďalšie ohnisko so sedením. Za kriakmi potom bola lúka, a tak sme sa vrátili dolu na NCH.

Na stromoch pribudli žlté drevené šípky s označením kaverny. Čoskoro sme dorazili k č. 2. Je zrekonštruovaná do pôvodnej podoby, vchod je zamrežovaný a tu sa robia komentované vstupy so sprievodcom. Teda, ak sa dohodnete alebo je prehliadka naplánovaná. Teraz tu nikto nebol, len informácia o možnosti darovať im 2 % z daní. Neďaleko je č. 3. Tá je tiež zamrežovaná. Od nej sme trošku tápali kam ísť, no napokon sme sa vracali späť akoby po vrstevnici a tá nás doviedla k č. 4 – Veliteľské stanovište delostrelectva. Ešte kúsok späť je zákop palebného postavenia.

Tu som už naozaj netušil, kam ďalej, a tak som sa vybral kolmo hore na cestičku v záreze nad nami. Po nej sme sa vrátili na hlavný chodník a tam šípka ukazovala smerom hore. Tak sme záplavou rozkvitnutých medvedích cesnakov došli akoby na vrchol stúpania a šípka nás opäť nasmerovala vľavo kolmo dolu. Tu sme našli pod koreňmi stromu č. 5. Do otvoru by sa ťažko niekto aj vopchal a určite by som to pre možnosť závalu neriskoval.

Znova stúpať späť na chodník, po ňom mierne doľava a ocitli sme sa na samom vrchole Dúbravskej Hlavice. Tu je č. 6. Tiež len malý vstupný otvor a kúsok povyše dosť veľký vetrací komín. Vyšli sme na malú lúčku s ohniskom a ukázal sa nám celkom pekný výhľad na okolie Kamzíka s televíznym vysielačom. Z druhej strany vrcholu je vybetónovaný vstup do kaverny a v ňom kopa neporiadku.

Pokračovali sme klesajúc po chodníčku doľava. Minuli sme otca so synom, ktorí si robili oheň. Postupovali sme trošku kriakmi, za ktorými sa neskôr ukázala lúčka a na nej kopa mladých tiež pri ohníku. V brehu chodníka som uvidel betónový otvor a dovtípil som sa, že by to mohla byť vetracia šachta č. 7. K tomu bolo treba zísť doprava. Tam naozaj vo svahu chodníka bol malý otvor č. 7.

Vrátili sme sa na chodník, ktorý nás doviedol k č. 8. To bola posledná kaverna na NCH, a tak sme sa vracali ponad záhrady lesom plným stôp po diviakoch. Opäť sme vyšli na lúku s nádherným výhľadom na Bratislavu. Nasledoval dosť nepríjemný úsek popod stromy a s kriakmi, až sme stáli na začiatku dnešnej prechádzky.

Zhodnotenie

Od zastávky MHD č. 83 sa dá celý okruh prejsť za 2 hodiny. Myslím si, že je vhodný naozaj pre všetky vekové kategórie a kto chce aspoň trošku poznať históriu Bratislavy, mal by si trasu prejsť. Ak sa mu to podarí aj s výkladom a návštevou kaverny či opekaním klobásky, môže stráviť príjemný poldeň pár krokov od ruchu veľkomesta.

Užitočné odkazy