Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Hundstein
Hundstein Zatvoriť

Túra Salzburger Schieferalpen - na najvyšší Hundstein

Salzburger Schieferalpen je málo známe pohorie, ktoré leží medzi Berchtesgadenskými Alpami a Vysokými, respektíve Nízkymi Taurami. Trochu sa ponáša na Nízke Tatry a najvyššie kopce majú podobnú nadmorskú výšku, čiže čosi nad 2000 metrov. Koncom mája je vo vysokých pohoriach ešte sneh, preto som sa vybral práve sem. Cieľom bolo vystúpiť na Hundstein, najvyšší kopec pohoria, a prejsť kúsok hlavného hrebeňa.

Vzdialenosť
27 km
Prevýšenie
+1880 m stúpanie, -1800 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 26.05.2017
Pohoria
Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Salzburger Schieferalpen / Dientener Berge
Trasa
  • Najvyšší bod: 2117 m n. m.
  • Najnižší bod: 750 m n. m.
Doprava
Taxenbach (vlastným autom)

Výstup

Vyrážal som skoro ráno z Taxenbachu (750 m). Stúpal som po asfaltovej cestičke lúkami pomedzi hospodárstva. Ľudia tu chovajú kravy, takže podobne ako u nás, celé leto kosia trávu, aby mali seno na zimu. Fascinovalo ma, že je tráva pokosená až celkom k hrane cesty.

Keď som vystúpal asi 600 metrov, hospodárstva konečne vystriedal les. Ním som išiel iba chvíľu a prišiel som na vysokohorské lúky. Tie sa nekosia, hoci sa na nich v lete pasú kravy. Bolo vidno, že sneh tu zliezol iba pred pár dňami. Suchá tráva bola uľahnutá a na svetlo sveta sa drali typické jarné kvety. Šafrany, soldanelky, dva druhy horcov, veternica narcisokvetá… Neskôr som videl aj žltohlavy európske a záplavy červených prvosienok clusiových.

Prišiel som na Pfarrachhöhe (1910 m). Je to ostroh s trojicou krížov, z ktorého je nádherný výhľad na Vysoké Taury (Hohe Tauern). Najľahšie rozpoznávam špicatý Wiesbachhorn, na ktorom som bol pred dvomi rokmi s kolegami.

Hundstein

Podišiel som bočný hrebienok a prišiel som do sedla. Občas bolo treba prejsť cez topiaci sa fľak snehu a dolu v doline bolo vidno čiastočne zamrznuté pleso Hundsteinsee. Zo sedla chodník zamieril na severný svah kopca, kde bol strmý svah pokrytý mokrým snehom. Najprv som ho chcel prejsť, ale sneh nebol pevný a zdalo sa, že sa každú chvíľu rozbehne so mnou dolu do doliny. Tak som zo snehového poľa vycúval a hľadal som iné riešenie. Na východnom svahu som zbadal medzi snehovými poľami úzky prúžok trávy. Začal som ním stúpať hore. Svah bol strmý, v ruke som však zvieral čakan, keby niečo. Zhora zo skál na mňa pozerali kamzíky… Vlastne, veď to sú kozy!

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vystúpil som na pahorok, na ktorom som preliezol snehový mantinel a prišiel som na cestu. Na vrchole Hundsteinu (2117 m) je chata Statzerhaus, ku ktorej vedie štrková cesta. Ešte pár metrov a som hore.

Je krásne slnečné počasie. Trochu fúka, no po včerajšom daždi je vzduch čistý, takže vidno poriadne ďaleko. Na severe sú Berchtesgadenské Alpy (Berchtesgadener Alpen). Spoznávam masívny Selbhorn, špicatý Schönfeldspitze aj vežu nad Riemannhausom. Na západe vidno Leoganger Steinberge a Kitzbüheler Alpen, a na juhu sa ježia zasnežené trojtisícovky Vysokých Taurov. Krásne ich vidno počas celej túry.

Hrebeňom

Z Hundsteinu som zbehol pár metrov po ceste, pričom tentokrát som snehové pole na severnom svahu kopca podišiel. Je to bezpečnejšie ako súperenie s horskými kozami. Vrátil som sa do sedla a vybral som sa hrebeňom na východ. Tvarom mi hrebeň pripomínal okolie Derešov v Nízkych Tatrách, je tu však iné podložie, a preto tu kvitnú iné kvetiny. Chodník hrebeňom nevedie k chate, z toho dôvodu je vychodený a vyznačený horšie. Vôbec mi to však neprekáža. Išiel by som hrebeňom aj keby tu žiadna značka nebola.

Kdesi pri Hochkaserne (2017 m) som stretol skupinu tínedžerov s tromi dospelákmi. Asi školský výlet. Prišiel som na Klingspitz (1988 m), kde som z hrebeňa odbočil. Chcel som z neho zísť už prv, ale na južnom svahu bol vysoký mantinel snehu. Ten bol aj okolo Klingspitzu, no keď som v snehu zbadal stopy školákov, vybral som sa po nich.

Zbehol som do sedla, v ktorom je malá kaplnka. Zjavili sa tam farmári na terénnych autách, ktorým čosi vysvetľoval čiperný dedko. Išlo o nejakú ovcu či kozu. Farmári ďalekohľadmi prečesávali okolie, ale dedko iba prižmúril oči a ukázal, čo hľadali.

Zostup

Zo sedla som sa vybral po lokálnej značke, ktorá nie je na mape. Tuším ju vyznačil Tourismusverband Taxenbach. Značenie bolo horšie, ale zablúdil som iba raz. Zbehol som do doliny k Ziegelhütte a vybral som sa po štrkovej a neskôr asfaltovej ceste. Asfaltka sa mi príliš nevidela, preto ma potešilo, keď pri mne zastalo auto. Starší pán sa ponúkol, že ma vezme do Taxenbachu. Ušetril mi tým asi 2 kilometre.

Záver

Pohorie Salzburger Schieferalpen nie je ktovieako vysoké, napriek tomu sa mi páčilo. Na jar tu kvitne množstvo kvetín a z horských lúk sú parádne výhľady. Z hrebeňa som počas celej túry mohol obdivovať vápencové Berchtesgadenské Alpy na severe a zasnežené Vysoké Taury na juhu. Jediným mínusom prechádzky bolo, že som sa spálil. Nasledujúce dni ma červený nos poriadne štípal.

Fotogaléria k článku

Najnovšie