Veľký Plešivec
Túra

Krajné – Veľký Plešivec – Vaďovce – Višňové

20. 09. 2017
Po návrate z rozpálenej, skalnatej, horiacej a často bezstromovej Čiernej Hory som zatúžil po túlaní po nízkych kopcoch v tieni stromov. Zároveň som si tak mohol vyškrtnúť posledných päť kopcov z Malých Karpát medzi Jablonicou a Novým Mestom nad Váhom, ktoré som ešte nenavštívil. V piatok po práci som docestoval k rodine v Krakovanoch, pospomínal si na detstvo a ráno v sobotu ma autobus o 6.32 h odviezol do Krajného.

Trasa

Krajné – Dobrá Mera – Drieňovica – Salašky – Veľký Plešivec – Bakalár – Čachtice – Drapliak – Skalka – Pod Drapliakom – Nezo – Vaďovský vrch – Vaďovce – Višňové

Ráno je celkom čerstvo a som rád, že mám softshelovú bundu. Vystupujem na začiatku Krajného a pomocou Locusu sa orientujem, kadiaľ vykročiť. Idem kúsok po ceste na Hrachovište, ale za zákrutou odbáčam doľava. Prejdem po moste ponad Jablonkou, miniem nejaký podnikový areál a opäť odbáčam doľava a začínam celkom slušne stúpať asfaltkou hore. Vyjdem na lúky, z ktorých je pekný spätný výhľad na Krajné a Javorníky na obzore. Definitívne opúšťam asfaltku a lesnou cestičkou sa pomaly štverám do kopca. Napokon opúšťam aj ju a kolmo hore lesom stúpam na Drieňovicu. Od čoho má názov, pochopím hneď. Je tu hodne drienok aj s plodmi. Tyč označujúcu geodetický bod a kameň pri nej nachádzam rýchlo. Nie je žiaľ odtiaľ žiaden výhľad, a tak si ju len odfotím a nasmerujem sa doľava dolu k modrej z Ošmeku.

Zídem na lesnú cestu a naľavo zbadám pekný nový drevený krmelec. V prípade núdze by sa tu pred dažďom skrylo pri nocovaní aj päť ľudí. Pokračujem doprava a čoskoro som na modrej. Stúpam do mierneho kopca a čakajú ma Salašky. Je zaujímavé, že v tomto kúsku Malých Karpát sú dvoje. Ja idem k tým pred Veľkým Plešivcom. Keď skončí stúpanie, vyberiem sa doľava a o chvíľu stojím pred stromom s bielym trojuholníkom s červeným ohraničením. Predpokladám, že to je označenie vrcholu, lebo geodetickú tyč nenachádzam a stojím evidentne na najvyššom bode v okolí. Vraciam sa na modrú. Naľavo nado mnou začínajú skalnaté vrcholky, trávnaté svahy sú osviežené kvitnúcimi kvetmi. Vybehnem na jeden, no nemá to zmysel ísť po hrebeni, a tak sa vraciam na modrú, ktorá ma doviedla k vrcholovému krížu a slovenskej vlajke na Veľkom Plešivci. Vietor tu tak fičí, že ťažko rozumiem bicyklistovi, ktorého tu stretám. Napokon pochopím, že chce, aby som ho odfotil s krížom, lebo plní nejakú zápočtovú cestu. Zapisujem sa do vrcholovej knihy, a potom sa už len kochám nádherným výhľadom na Považský Inovec a krajinu podo mnou. Skaly a borovice človeka mätú, ani keby bol v inom a oveľa vyššom pohorí.

Napokon pokračujem po modrej. Ide popod vrcholy a opäť chvíľu uvažujem, či nevybehnem na hrebeň a nepôjdem po ňom. Ale je to tu prírodná rezervácia, kopce sú bezmenné a ja idem na Bakalár. Stretám staršiu manželskú dvojicu, ktorá s potešením konštatuje, že sa mýlila. Mysleli si, že dnes nikoho nestretnú. Chvíľu debatujeme a potom ideme každý svojím smerom. Ja sa blížim k Čachtickému hradu, a tak sa venujem tabletu, lebo chcem zbehnúť z modrej neznačene na zelenú a z nej zase odbočiť neznačene na Bakalár, čo je kopec oproti hradu.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Zvládam to bez problému a z lúk si fotím hrad z netradičného pohľadu. Potom sa už len ponorím do lesa a pomaly ním stúpajúc sa predieram pomedzi stromy a kriaky. Dostal som sa k bahnisku divých svíň a snáď len tri metre odtiaľ je posed. Určite sa krásne z neho pozoruje zver a ešte krajšie strieľa.

Dopredieral som sa k vrcholovej geodetickej tyči. Opäť nulový výhľad, a tak sa len napijem a po pohľade do tabletu korigujem svoj plán túry. Zbadám na stromoch biele fáborky, ktorými niekto vyznačil cestu na vrchol. Ja podľa nich zostupujem do redšieho lesa a napokon zostúpim na chodník, ktorý ma ponad železnicu, cestu a riečku dovedie k záhradám nad Čachticami. Je odtiaľ pekný pohľad na Považský Inovec. Zídem k čachtickému kaštieľu, pamätnej tabuli pripomínajúcej založenie Tatrína a opevnenému kostolu. Práve v jeho bráne fotia nevestu.

Prejdem ponad Jablonku a zabočím do záhrad. Ďaleko sa však nedostanem, lebo cesta je prehradená plotom a brána je zamknutá. Musím sa vrátiť k železnici a keď cesta ide ponad ňu, znovu odbáčam doľava a stúpam smerom k čachtickému kameňolomu. Všade naokolo je kopa borievok obsypaná plodmi. Asfaltka prešla do kamennej lesnej cesty, tá do chodníčka, keď ma zastavila tabuľka – Vstup zakázaný, územie lomu. Hoci chodník šiel evidentne ďalej, prekonám malý val doľava a stúpam lesom na Drapliak. Že si meno zaslúži, sa presvedčím, keď mi krík rozdrapí pravú nohavicu nad kolenom snáď 20 x 20 cm. Vychádzam na vrcholovú skalnatú lúku s perfektným výhľadom na Považský Inovec a rovinu naokolo. Sadám si pri kamennej vrcholovej pyramíde a obedujem. Vietor opäť nepríjemne fičí, a tak tu dlho nevydržím. Keď dumám, kade dolu, objavím chodníček, ktorý ma dovedie k chate. Za ňou je súkromná strelnica a znejú odtiaľ salvy zo samopalov. Plot mi bráni pokračovať priamo na Skalku, a tak ho musím obchádzať a napokon skončím pri bráne do areálu. Tak, sem nesmiem, takže doprava do kopca. Stúpa sa mi ešte horšie ako na Drapliak.

Predieram sa pomedzi stromy, ruksak musím niesť v ruke, lebo paličkami sa stále zachytávam. Opäť nachádzam posed a bahnište. Napokon stojím pri vrcholovej geodetickej tyči a opäť žiaden výhľad. Nuž čo, aspoň som to zistil. Schádzam lesom smerom na žltú z Nového Mesta nad Váhom. Keď ju dosiahnem, idem doľava až k smerovníku pod Drapliakom. Tu začína aj miestny chodník do Višňového. Dlho však po ňom nejdem a vydávam sa po lesnej ceste doprava. Napokon nachádzam cesty, ktoré nie sú v Locuse a nakoniec stúpam len tak lesom na hrebeň označený Nezo. Má cezeň prechádzať lesná cesta, ktorá ma má doviesť na zelenú do Višňového. Teoreticky je to hlúposť, lebo svah je strmý a žiadna cesta tu ani nie. Nuž len tak podľa nosa klesám strmým svahom, až sa ocitnem na zelenej.

Chcem ísť na Vaďovský vrch, ale nejako som zmätený, a tak opíšem v teréne kolečko, než sa zorientujem a vyberiem správnym smerom. Samozrejme, že Vaďovský vrch je len taká nenápadná vyvýšenina v lese bez označenia. Pôvodne som sa chcel vrátiť do Nového Mesta nad Váhom, no nechce sa mi zase zdolávať ten hrebeň. Pohľad do cestovných poriadkov mi vraví, že o 30 minút mi ide z Vaďoviec vlak. Zbieham na lesnú cestu a upaľujem cez les a polia. Zabrzdí ma pekný pohľad na Čachtický hrad na obzore. Mám len malý zoom, ale aj tak fotím. Cesta ma dovedie k železničnému mostu. Stretám motocrossového amatéra a ten ma nepoteší. Železničná stanica je ďaleko, a tak len smutne pozerám, ako okolo prechádza vláčik. Mám k dobru ďalšie dve hodiny. Prejdem sa Vaďovcami a napokon sa vyberiem po modrej do Višňového. Studnička pri chodníku je vyschnutá. Otvorí sa mi opäť jeden krásny pohľad na Čachtický hrad. Lesom dochádzam k chatke. Je to obstavaný kamiónový kontajner v malom kameňolome. Na terase so sedačkou by sa ukrytí pred dažďom vyspali traja ľudia.

Záver

Napokon som vo Višňovom. Hrad sa na brale vypína priamo nad obcou a svieti na modrej oblohe. Pred krčmou stoja štyri koníky aj s jazdcami. S vďakou odmietam ponuku sa previezť. Pre mňa je sedlo ďaleko od zeme. V krčme si objednávam kofolu, dojedám stravu nabalenú bratrancovou ženou, robím si zápisky a konštatujem, že z 35 kopcov tejto časti Malých Karpát, na ktoré nevedie značka, som navštívil 33. Tie zvyšné dva – Lašteky a Nadkríže, nechám nenavštívené.

Fórum 4 príspevky
Krajné – Veľký Plešivec – Vaďovce – Višňové 21/09/17 18:56 4 príspevky
Najnovšie články
 
Správa Aktuálne z hrebeňa Nízkych Tatier – leto 2021 Pokiaľ plánujete prechod hrebeňov Nízkych Tatier, či už v rámci SNP-čky, alebo len v rámci párdňového vypnutia mimo civilizácie, je dobré poznať aktuálne podmienky. Záleží len na vašom tempe, či chcete hrebeňovku prejsť … » celý článok dnes Marek Šurina Správy
Podcast Jelene poškodzujú rezerváciu, keď hľadajú halucinogénnu kôru Premnožené jelene ničia najstaršiu rezerváciu v Národnom parku Veľká Fatra, pretože požierajú vzácny druh tisa. Dovezený alpský poddruh kamzíka zasa spôsobuje škody na vzácnej ... » viac včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Letné podhorie Spišskej Magury Spišské mestečko Podolínec pozná asi len málokto a známe je len asi istou historickou udalosťou, ktorá tiež nie je veľmi známa. Napriek tomu som sa tu ocitol tretíkrát. No nová bola ... » viac včera Henrich Tomáš Spišská Magura
Najnovšie články autora
 
Túra Ješkova Ves – Rokoš – Partizánske Keď sme sa vracali vlakom domov z Partizánskeho, dohodli sme sa, že o týždeň pôjdeme na Rokoš. Mali sme ísť aj na Uhrovský hrad, ale vzhľadom na katastrofálne spoje, ako aj to, že som chcel vystúpiť na čo najviac vrcholov z … » celý článok 02/06/21 Miroslav Svítek Strážovské vrchy
Túra Zemianske Kostoľany – Drieňový vrch – Partizánske Nečakaný snežný príval, keď na Zochovej chate (nad Modrou) bolo vraj 25 cm snehu a tým pádom asi aj na Strážove, nás odradil od plánovaného dvojdňového vandru s prespaním v sedle ... » viac 27/05/21 Miroslav Svítek Strážovské vrchy
Túra Maroko: Sahara - výstup na Leviu dunu Hovorí sa, že ako sa človek vyspí prvý raz na novom mieste, tak sa mu tam bude spať aj naďalej. My sme sa všetci prvú, hviezdnatú noc vyspali na Sahare dobre, ale to, čo nasledovalo potom, ... » viac 18/05/21 Miroslav Svítek Svet
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Krajné – Veľký Plešivec – Vaďovce – Višňové 21/09/17 18:56 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty - Čachtické Karpaty (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 484 m n. m.

    • min: 208 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1546 m

    • klesanie: 1569 m

  • Vzdialenosť
    • 36 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 09.09.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6962 ° SŠ
      dĺžka: 17.6874 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.72542 ° SŠ
      dĺžka: 17.75267 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Piešťany (vlak, bus) - Krajné (bus)
      Višňové (vlak, bus) - Nové Mesto nad Váhom (vlak, bus)

1.34 (0.75)