Prvý pokus

Mariazell je ďaleko, preto som vstával o 2.30 h. Ale čo človek nespraví pre svoju záľubu… O 7.15 h som auto odstavil pred starým domom v Grünau (838 m) a vyrazil som po turistickom chodníku, ktorý vedie popri zvážnici.

Kúsok nad samotou Jagermichl som si nasadil snežnice. Je tu strmý svah, na ktorom sa mi šmýkalo. Zrejme včera doobeda snežilo a čerstvý páperový sneh sa nespojil s tvrdým zľadovatelým podkladom. Napriek tomu, že mám na snežniciach hroty, občas som sa skĺzol aj o meter.

V lese som zablúdil. Po chvíli hľadania som značku našiel a vybehol som na bočný hrebienok Hüttenkogela. Bol som v nadmorskej výške takmer 1300 metrov a zistil som, že to ďalej nepôjde. Značka mierila na poriadne strmý svah, ktorý som nemal šancu v snežniciach prejsť. Naviac, nebolo jasné, kadiaľ treba ísť ďalej. Musel som sa otočiť.

Zvážnice

Čo teraz? Je nádherné počasie, predsa nepôjdem domov. Rozhodol som sa, že sa prejdem po zvážniciach. V týchto snehových podmienkach mi nič iné nezostávalo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po zvážniciach sa mi išlo dobre. Jedna bola slepá, tak som sa vrátil takmer až k Jagermichlu a dolinkou som vybehol na ďalšiu. Z tej bol parádny výhľad na trojicu kopcov Hüttenkogel, Mittlere Zeller Hut a Großer Zeller Hut. Vrchol, na ktorý som sa snažil vyliezť, vyzerá od severovýchodu dosť neprístupne.

V zákrute zvážnice je kríž a vedľa neho poľovnícky posed. Zjedol som v ňom obed a vrátil som sa do Grünau. Keďže som k autu prišiel skoro, pôvodne som chcel prejsť celý hrebeň od kopca Zeller Hut po Feldhütl, vybral som sa do rokliny Salza Klamm.

Salza Klamm

Zaparkoval som na východnom okraji Mariazellu a popri kláštore som zbehol do údolia Salzy. Podľa mojej mapy je tu Salza Klamm. Je to trochu užšie údolie, ale roklinou by som ho nenazval. Na chodníku, ktorý ide miestami po skalách, ma prekvapilo istiace lano. Môže ho byť asi 50 metrov, náročnosť je A.

V závere Salza Klammu je most na potrubie a za ním kvitli bledule. Boli ich celé koberce. Pod posedom som fotil čemerice, po nemecky Schneerosen (doslova snežné ruže).

Druhý pokus

Počasie sa nekazilo, preto som sa o pár dní do oblasti Mariazellu vrátil. Tentokrát som si naštudoval trasu od severozápadu, z Neuhausu (989 m). Z tejto osady na Zeller Hut turistická značka nevedie, nejaké značenie tu však je.

O 7.15 h som zaparkoval na neveľkom parkovisku a vyrazil som po ceste na juh. Poriadne mrzlo, našťastie bolo bezvetrie. Minul som krmelce pre zver a kráčal som po snehu. Keďže mrzlo, takmer som sa doň nezabáral.

Prešiel som Falthöhe (1100 m) a zbehol som do údolia Weiße Ois. Dolinka je nádherná, niekedy v budúcnosti by som ju mohol na snežniciach prejsť. Po mostíku zapadnutom snehom som prešiel na druhý breh a začal som stúpať na hrebeň. Kde? Predsa tam, kde boli na strome písmená ZH (skratka pre Zeller Hut). Hlbšie v lese však boli na stromoch aj iné písmená, takže vlastne neviem, či išlo o značenie. Dolu pri zvážniciach boli na stromoch kde-tu šípky.

Vystúpal som asi 50 metrov a dal som si snežnice. Nohy mi začali podklzovať, nechcel som riskovať, že sa zošuchnem dolu do doliny. Ktosi tu včera išiel na lyžiach, tak som sa držal jeho stôp.

Prišiel som na hlavný hrebeň, na ktorom boli lúčky. Lyžiar išiel občas svahom, no na strminu som si v snežniciach netrúfal. Kráčal som čo najpresnejšie hrebienkom. Iba na jednom mieste, kde sa obchádzal asi 15 metrov vysoký zub, som musel uhnúť na svah. Opatrne som si na ňom vysekával snežnicami stupy. Aj som rozmýšľal, že si snežnice zvesím a vytiahnem mačky, ale také zlé to zase nebolo.

O 10.00 h som stál na vrchole Zeller Hutu (1639 m). Počasie sa vydarilo, je bezvetrie a jasno. Na juhovýchode vidno nízku oblačnosť, ktorá zahaľuje Rax, Schneealpe a Hohe Veitsch. Na severe vidno Gemeindealpe a Ötscher, na severozápade Dürrenstein, na juhu Hochstadl a za ním Hochschwab. V diaľke som rozoznával Buchstein v Gesäuse. Nádherná panoráma.

Dolu som išiel rovnakou trasou. Na strmom svahu som vzal do ruky čakan, ale nepotreboval som ho. Kúsok pod vrcholom som stretol troch skialpinistov a dolu v doline Weiße Ois ďalšieho. Pri mostíku som natrafil na štvoricu turistov zo Slovenska, ktorým sa snehový hrboľ zdal nebezpečný, a tak radšej použili brod.

Ráno mrzlo, teraz bol odmäk. Snehu je vyše metra, je však celkom možné, že sa tu dolu za pár dní roztopí.

Roßloch Klamm

Snežnicová prechádzka mi trvala 5 hodín, preto som sa cestou domov zastavil v malej rokline Roßloch Klamm. Nachádza sa severne od Mürzstegu. Pôvodne som chcel parkovať za mostíkom, no stadiaľ ma miestny chatár vyhodil. Vraj som za zákazom vjazdu a mám použiť lúčku označenú ako parkovisko pre autobusy.

Za chatou človek prejde pár metrov a ocitne sa pred úzkou zvislou špárou. To je Roßloch Klamm. Roklina je pekná, ale krátka. Za ňou sa dolinka vetví. Neue Gräben je kratšia, zato bralnatejšia. Bolo v nej dosť snehu, ale žiadne stopy.

Vyšiel som na zvážnicu a zbehol som do Alte Gräben. Roklina je dlhšia, no kvôli kalamite je zaváľaná stromami. Všetky informačné panely a atrakcie pre deti boli obalené igelitom, potešujúce však je, že roklinu neuzavreli.

Záver

Zeller Hut je nádherný výhľadový kopec. Keď sa sneh roztopí, určite sa naň vrátim a prejdem si celý hrebeň podľa pôvodného plánu.