Petrovské Plže
Reportáž

Skladia 2018 - okolím Skalice

13. 01. 2019
Skladia je Pochod sklamaných diaľkoplazov. Ani po rokoch účastí som nezistil čím, lebo všetci sa vždy tešíme, kade nás zase Štefan povodí. Za 32 ročníkov spravil pre propagáciu histórie, kultúrnych, technických a prírodných pamiatok našej vlasti viac, než mnohé samosprávy obcí. Pre široké spektrum turistov z Bratislavského a Trnavského kraja pripravuje neúnavne vždy niečo nové, nečakané. Tento rok nás pozval spoznávať Baťov kanál v okolí Skalice.

Trasa

Skalica ŽST - Kopčiansky kanál – prístav Skalica – Výklopník – Petrov, prístav – Sudoměřice – Skalica ŽST

Na DP Barbora som sa k tradičnej, šifrovanej Štefanovej pozvánke na Skaldiu 2018 nedostal, a tak som musel vyvolávať po kamarátoch, aby som zistil, kam sa v sobotu dostaviť.

V piatok večer sledujem predpoveď počasia pre Skalicu a okolie a je priaznivá. Nasleduje klasický rituál prípravy ruksaku, poživne, vhodného turistického oblečenia a obutia. Všetko si chystám tak, aby som ráno ženu nebudil, nech sa konečne poriadne vyspí. Celú noc klopoce dážď na okenný parapet, ale pred šiestou, presne ako predpovedali Nóri, dážď ustáva a máme napokon celý deň krásnu modrú oblohu a ani predpovedaný silný vietor sa nedostavil.

Pred ôsmou sa nás pár stretá na hlavnej bratislavskej stanici, zopár preskočí z vlaku od Trnavy a v Kútoch nás napokon nastupuje do vlaku smer Skalica devätnásť. Po vystúpení z vlaku začína hromadné zvítavanie sa a navyše Milan vyťahuje termosky s vareným vínom. Je mi jasné, že to bude opäť parádna akcia.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Baťov kanál je náš cieľ

Konečne sa rozhýbeme a odchádzame zo stanice smer Holíč. Čoskoro však zabáčame doprava a spoznávame skalickú priemyselnú zónu. Štefan ma uisťuje, že na Perúnsku lúku nejdeme. Vymoceme sa z priemyselnej zóny a poľnou cestičkou prichádzame ku Kopčianskemu kanálu. Je dosť zarastený trávou a nie je v ňom veľa vody. Pokračujeme doprava popri ňom. Cesta je rozbahnená, a tak kráčame po tráve. Na druhom brehu sa veselo pasú srnky na repke olejnej a nás si nevšímajú.

Došli sme k mostíku ponad kanál a zatáčame doľava k lesíku. Z cesty niet kam uhnúť a o chvíľu sme všetci pekne zablatení. Preto sa veľmi potešíme, keď dôjdeme k protipovodňovej hrádzi a na nej je štrkový chodník. Zastavujeme sa a poniektorí sa zbavujú zbytočných vrstiev oblečenia, iní sa zahrievajú ponúkanými kalíškami s tekutou dobrotou. Milan zisťuje, že Ľubo, ktorý sa začal vyzliekať hneď pri kanáli, nie je s nami a keďže nemá mapu ani GPS mašinku, tak to zabalil a vrátil sa do Skalice. Nuž, to bola krátka túra a dlhé cestovanie!

Ostatní pokračujeme ďalej doprava po hrádzi a o chvíľu stojíme pri Skalickom prístave. Štefan s prekvapením zisťuje, že v ňom nie je voda, len prostriedkom bahenného dna tečie úzky prúžok vody. Vystupujeme na drevenú rozhľadňu nad budovou prístavu, ale žeby z nej bol nejaký extra výhľad sa povedať nedá. Nuž sa vyťahuje poživeň a Štefan vypisuje prvé diplomy pre nedočkavcov.

Po pauze prechádzame cez mostík na druhú stranu a popri Baťovom kanáli ideme doľava. Kanál je teda hodne úzky, brehy sú zarastené stromami a mnohé sú ohlodané bobrami. Odbočujeme doprava a cestičkou pomedzi polorozpadnuté oplotenie dochádzame ku krásne vymaľovanej kaplnke. Pred rokmi sa tu vraj utopil mlynársky syn. Je tu pár lavičiek, neďaleko krmelec pre bažanty. Keď sme sa všetci nasýtili naozaj prekrásne vymaľovanou kaplnkou, nasleduje hromadná fotka a vraciame sa k prístavu. Po ľavom brehu kanálu kráčame smerom k železnici, ktorá mostíkom prechádza ponad kanál. Za železničným mostom sa vyníma budova výklopníka.

Zopár technických a historických údajov

Bol postavený v roku 1939 a slúžil na prekládku lignitového uhlia z neďalekej bane Tomáš v Ratíškoviciach. To doviezli po železnici sem, pomocou navijaku vtiahli vagón do výklopníka, uložili do kolísky, nadvihli, prevrátili a uhlie sa vysypalo do lode. Tá ho potom po kanáli dopravila do elektrárne v Otrokoviciach.

Baťov kanál, prieplav Otrokovice - Rohatec, postavili v rokoch 1935 – 38 v dĺžke 52 km. Čiastočne vedie po rieke Morava, inak umelo vyhĺbenými kanálmi s radou pohyblivých splavov a plavebnými komorami. Na trase je 23 mostov. Je na ňom aj rada technických unikátnych zariadení. Okrem výklopníka, napríklad lanovka na preťahovanie člnov cez Moravu vo Vnorech.

V súčasnej dobe je skoro celá vodná cesta v dĺžke 65 km opravená, je funkčných 13 plavebných komôr a tým umožnená plavba medzi Otrokovicami a Sudoměřicami. Kým nám Štefan toto rozprával, na priestore vedľa výklopníka ukladali poľovníci do radov svoje úlovky – srnku, zajace, bažanty.

Dá sa tu posedieť na lavičkách, v sezóne funguje bufet i sociálne zázemie. Teraz tu boli len lode vytiahnuté na pneumatiky. V kanáli bolo minimum vody, a tak ľadové kryhy na jeho brehoch pôsobili dosť divne. Vodu museli vypustiť niekedy behom týždňa, veď inokedy nemrzlo. Aj keď vlastne úsek medzi výklopníkom a Petrovom je potok Radejovka.

Smer Petrov

Po brehu kanála kráčame smerom na Petrov. Prechádzame popod most po betónovom chodníku, netrvá dlho a sme pred plavebnou komorou Petrov. Je tu asi trojmetrový rozdiel vo výške hladín. Prezeráme si vráta komory. Za ňou je ďaleko širšia hladina a za cestným mostom dokonca dosť veľký prístav s osemnástimi mólami. Na brehu sú opäť vyťahané nejaké loďky.

Sľubovaná železná ZOO sa nekoná, lebo od miestneho cyklistu dostáva Štefan informáciu, že sa nachádza v Starom Měste a to je teda hodne ďaleko. Odoberáme sa teda k alkalicko-sírnato-železitému prameňu. Voľakedy dal vzniknúť miestnym kúpeľom, no už neexistujú. Z pumpy pod altánkom si zopár odvážlivcov napumpuje pár glgov, aj keď sa voda vraj nemá piť. Klasik vraví, že každá voda je raz pitná!

Popri hlavnej ceste prechádzajúcej Petrovom sme sa dostali k miestnej špecialite – Plžom (vínne pivnice). Sú vedľa futbalového ihriska v miernom svahu a tvoria malý vejár. Na ich začiatku je opäť pekná maľovaná kaplnka a aj niektoré pivnice sú maľované. Všetky sú však biele s modrým spodkom. V roku 1983 boli vyhlásené za štátnu pamiatkovú rezerváciu. Prešli sme sa pomedzi ne a samozrejme, že sme do jednej pivničky zašli a zasadli k ochutnávke miestnych vín. Milan, ako vinár, mohol porovnávať so svojou produkciou a veru nehanil!

Ešteže sme vedeli, že vlaky zo Skalice odchádzajú každé dve hodiny a že je nám potrebné sa zdvihnúť a odkráčať smerom Skalica. Inak by tam poniektorí sedeli možno aj dnes!

V tom najlepšom treba končiť

Po modrej značke sme sa poliami dostali do Sudoměřic, a keďže sa blížila tma, zavrhli sme pokračovanie oblúkom po zelenej a žltej do Skalice. Ožiarení zapadajúcim slnkom sme po asfaltke prešli 2 km do Skalice. Našťastie nás, na rozdiel od srnky vedľa cesty, nič nezrazilo, lebo chodník tu veru nie je! Do kultúrneho domu sme sa na obhliadku nedostali, lebo tu bolo práve slávnostné zasadnutie k 100. rokom Sokola v Skalici, a tak sme skončili na vianočných trhoch.

Kostoly boli tiež zatvorené, tak sme si zašli len k Rotunde a slabo osvetlenej kalvárii a pratali sme sa na železničnú stanicu. Tu Štefan vypísal diplomy zvyšku účastníkov a všetci sa začali vyzvedať, čo chystá o rok. Vraj sa včas dozvieme, a tak sa už tešíme.

Ešte raz ďakujem Štefanovi Sládečkovi za jeho neutíchajúcu snahu propagovať prírodné, stavebné, kultúrne, historické a iné zaujímavosti našej vlasti v širokej turistickej rodine.

Fórum 6 príspevkov
Skladia 2018 - okolím Skalice 08/12/20 16:26 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. 11/05/21 Miroslav Svítek Svet
Túra Miléniový kríž a rozhľadňa Lipky - okruh zo Senice Keď som pred rokmi išiel na rozhľadňu Lipky z Radošoviec, zvolil som si zostup k vlaku v Kopčanoch. Tým pádom som sa vyhol Smrdákom a o existencii Miléniového kríža som vtedy netušil. Pri chystaní príspevku do relácie "S batohom na pleciach" som si uvedomil, že šliapanie cez polia mnohým asi nebude voňať, a tak som ponúkol zostup do kúpeľov Smrdáky a ako bonus návštevu Miléniového kríža. Nuž som si potom povedal, že by som sa naň mohol ísť pozrieť osobne. 03/05/21 Miroslav Svítek Záhorie
Túra Skalica – Veterník – Holíč Koncom minulého roku som začal putovanie v Gbeloch, a tak s prvým jarným víkendom som si povedal, že by som mohol dokončiť putovanie až po Skalicu. No a konečne nájsť holíčske menhiry. Vzhľadom na situáciu, ale aj všeobecnú nefunkčnosť klubovej činnosti, nik so mnou nešiel. Predpoveď počasia meteorológom vyšla na chlp presne, a tak som prišiel do Holíča opálený a zmoknutý. 21/04/21 Miroslav Svítek Záhorie
Najnovšie články na titulke
 
Túra Velická dolina Velická dolina je témou deviatej časti série Tatranské doliny. Nachádza sa v strednej časti Vysokých Tatier, priamo pod Gerlachovským štítom. Ohraničujú ju dve rázsochy odpájajúce sa z hlavného tatranského hrebeňa. Zo západnej strany je to rázsocha Gerlachovského štítu a z východnej strany rázsocha Bradavice s pokračovaním cez hrebeň Granátových veží. V jej zadnej časti ju uzatvára úsek hlavného hrebeňa medzi Zadným Gerlachom a Východnou Vysokou, s najnižším bodom v sedle Poľský hrebeň. Hlavnou prírodnou atrakciou doliny je Velické pleso, ktoré dopĺňajú vyššie položené Kvetnicové pliesko a Dlhé pleso. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Predky pod Sľubicou Na Branisku a v sesterskom pohorí Bachureň, ktoré lákajú fajnšmekrov na trojdňovú túlačku hrebeňom, donedávna chýbalo v jeho južnej časti, miesto na skrytie či na prespanie. No už pred pár rokmi som si všimol kostru prístreška. včera Henrich Tomáš Branisko
Príbeh Slovenské brandy a poľská wiśniówka Viac rokov som plánoval túru hornou Oravou. Prejsť si po najsevernejších hraniciach okruh od Babej hory po Pilsko. Pred 4 rokmi mi to nevyšlo preto, že som sa spoliehal na ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Dovolenka bola vybavená, chuť objavovať na najvyššom stupni, ale podvečer túry to zvyšok partie vzdal a ostal som doma. Samému sa mi vtedy chodiť ešte veľmi nechcelo, aspoň nie takto ďaleko. O dva roky je situácia výrazne iná a nerobí mi problém vyraziť aj na viac dní sám. Leto vrcholí a rozhodujem sa, že idem do toho. 14/05/21 Martin Birka Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Skladia 2018 - okolím Skalice 08/12/20 16:26 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Záhorie: Záhorská nížina - Borská nížina a Dolnomoravský úval

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 194 m n. m.

    • min: 159 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 249 m

    • klesanie: 249 m

  • Vzdialenosť
    • 23 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 08.12.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8499 ° SŠ
      dĺžka: 17.2183 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8499 ° SŠ
      dĺžka: 17.2183 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Skalica (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.45)