Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pôvodný veterný mlyn, foto Soňa Mäkká
Pôvodný veterný mlyn, foto Soňa Mäkká Zatvoriť

Túra Veterný mlyn U Šulca nad Korňou

Tohtoročné stretnutie Hiking.sk autorov na kysuckej chate Doroťanka sa úspešne skončilo a naša trojčlenná posádka s Dankou a Mirom sa nevedela rozhodnúť, cez aké zaujímavé miesta zvoliť návrat domov. Možností bolo priveľa. Napokon pri mudrovaní v časti Klokočov, Vrchpredmier rozhodlo, že po 8 minútach cesty sme mohli byť v Korni a pozrieť si na začiatok známy ropný prameň.

Vzdialenosť
8 km
Prevýšenie
+498 m stúpanie, -498 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 25.11.2018
Pohoria
Západné Beskydy
Trasa
Doprava
Korňa, Majtánovci
SHOCart mapy
» č.1077 Kysucké Beskydy, Kysuc (1:50.000)

Korniansky ropný prameň

Ropný prameň v Korni sa dá nájsť celkom ľahko podľa tabúľ. Parkujeme na vyznačenom parkovisku na okraji cesty a stúpame len asi dve minútky do kopca, kde sa týči drevený ihlan, ktorý zrejme symbolizuje vrtnú vežu. Je tu aj náučná tabuľa, z ktorej sa dozvieme, že Korniansky ropný prameň je prírodnou pamiatkou, jednou z najväčších geologických zaujímavostí Kysúc a je európskym unikátom. Ide o prirodzený povrchový výver ľahkej ropy s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu. Na takéto divadlo sme žiaľ šťastie nemali. V okolí podľa tabule bolo viacero takýchto nálezísk, ale zachovalo sa len toto jedno.

Sestra po prelustrovaní geocaching skrýš v okolí hlási, že tu je poblíž je drevený kostol, takže zbehneme k autu a presúvame sa o kúsok k ďalšej zaujímavosti. Ešte by som spomenula, že takto kráčame aj po náučnom chodníku Sedem divov Korne, čo však nebolo naším primárnym cieľom a ani všetky zastávky neabsolvujeme. Každopádne pripájam viac informácií k nemu v našom staršom článku Za siedmimi divmi Korne od Dominika Smažáka.

K drevenému kostolíku

Drevený kostolík bol pôvodne domom učiteľa. Dedinčania ho prestavali v roku 1956, keďže najbližší kostol bol v 6 km vzdialenej Turzovke. Neskôr postavili nový kostol, ktorý stojí vedľa a vysvätili ho v roku 1994. V drevenom kostolíku je teraz pastoračné centrum. Bolo zatvorené, ale cez okienka sa dalo nakuknúť.

Cestami-necestami za starým mlynom

V obci sme minuli repliku veterného mlyna, ktorý sa má nachádzať niekde v blízkych lazoch. Danka má očividne veľký záujem vidieť aj originál, a tak pozeráme prístupové trasy. Všetky návrhy akýchkoľvek zvážnic odmietam, pretože nechcem uviaznuť s autom pred nejakým zákazom vjazdu alebo náročným terénom s nemožnosťou sa otočiť. Miro napokon vymyslel scenár, že necháme auto na rázcestí Korňa, Majtánovci a odtiaľ to bude nejaký ten kilometer prechádzka lesom. Kilometrov bolo napokon osem, ale nepredbiehajme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Parkujeme niekde tu na okraji cesty a hneď na protiľahlej strane začíname stúpať asfaltkou pomedzi domy, ktorá po pár metroch skončí. Ak na vás z ľavej strany breše žltý labrador a z pravej čierny vlčiak, ste dobre. Cesta prejde do zvážnice vysypanej čiernymi kamienkami a stáča sa doprava k ďalším domom. Za nimi sa zmenila na obyčajnú lesnú cestu, avšak akékoľvek priehlbiny boli vysypané stavebným odpadom. Nestačili sme sa čudovať. Navyše úlomky boli také ostré, že to by bez úrazu prešiel hádam len tank. Po pár minútach na tejto ceste Miro zavelil stúpať cez lúku. Lúka bola pekná, ale vzialenejšie okolie sa strácalo v hmle. Aspoň nepršalo a tá hmla napokon nevyzerala s jesennou prírodou až tak zle.

Na vrchnom okraji lúky sme sa pripojili na zvážnicu, ktorá nás priviedla nad usadlosť po ľavej strane. K tej sme neschádzali, pokračovali sme cez menšiu lúku okolo terasových políčok a do ďalšieho lesíka, v ktorom sme strmo vystúpali na ďalšiu zvážnicu. Stúpania už začínalo byť celkom dosť, tak sme sa smiali, kam nás Miro vedie. Miro sa bránil, že ide o veterný mlyn a ten bude zrejme niekde na vrchu kopca. Chvíľu sme kráčali zvážnicou po vrstevnici, pod sebou sme videli spomínanú samotu, potom aj ďalšie. V najbližšej zákrute opäť prudko stúpame doprava. Chodník nás priviedol do akéhosi sedielka, kde sa mi to konečne zapáčilo aj na fotenie. Dovtedy som vždy zhodnotila, že dole to bude tmavé a hore prepal.

V sedielku Miro zavelil, ako inak, stúpať krížom len tak bez chodníka do lesa. Strmo sme teda vystúpali na zalesnený vrcholček a rovnako strmo klesali na opačnú stranu. Les bol veľmi pekný, ihličnatý, ťažilo sa v ňom asi dávno, lebo všetko bolo obrastené machom. Akurát tu bolo pod nohami drobné kamenie, na ktorom sa nám to šmýkalo, alebo sme sa zachytávali o maliny a podobne. Z lesa sme vyšli na rozľahlú lúku, ktorej dominovala veľká usadlosť. Na spodnej strane usadlosti je zvážnica, ktorou sme sa vybrali doprava.

Po chvíľke sme sa ocitli na spodku ďalšej lúky. Miro nám po zvážnici trochu odbehol, potom sa vracal a niečo gestikuloval. Stavím sa, že už sme šli pridlho rovno a máme zasa liezť do kopca, pomyslela som si a veru naozaj. Stúpali sme strmo doprava po lúke kamsi do bielej tmy. Pekná lúka to bola. Na jej vrchole sme mali menšiu poradu o správnom smere, napokon sme prešli pod les naľavo a tam našli správnu zvážnicu, ktorá klesala prudko doprava k ďalším samotám. Prešli sme okolo veľmi peknej drevenice s bielou výzdobou a konečne sme zbadali mlyn. Začali sme sa smiať, pretože sme predtým nevideli fotku pôvodného mlyna, a tak sme si mysleli, že replika je zmenšenina, ale nebola. Naozaj ide o malinkú stavbu, ktorú by sme si, nebyť vrtule na streche, hádam pomýlili s nejakou kôlňou na náradie. Mlyn pôsobí dosť schátrane a zaslúžil by si väčšiu starostlivosť a náučnú tabuľu aj tu na mieste, nielen v obci pri replike. Bol uzatvorený a cez škáry sme videli len nejaký neporiadok.

S Dankou sme si odskočili k blízkej geoskrýši a potom sme začali špekulovať nad návratovou cestou. Tou istou sa nám nechcelo. Miro navrhol ísť zvážnicou, ktorá by nás viacmenej mala doviesť k červenej značke, ktorá končí priamo u Majtánovcov v Korni. Návrh bol jednomyseľne schválený. Zvážnica viedla po vrstevnici, na jednom mieste nás čakalo poriadne bahno, ale dalo sa to zvládnuť. Obišli sme zamknutú studničku a od nej sme z našej peknej zvážnice odbočili prudko do kopca na starú nepoužívanú, ktorá po chvíli zmizla v lese. Tam sme na lúčke uprostred zhnednutej buriny natrafili na veľkú vyhĺbenú jamu. Špekulovali sme, či tu chce niekto stavať alebo či sem nedajbože neplánuje dovážať odpad, ale k jednoznačnému záveru sme sa nedobrali.

Tu sme odbočili doprava a táto cesta nás po chvíli doviedla na červenú značku a k rázcestníku Nad Pupíkovcami. Odtiaľto sme prudko klesali doľava, prevažne lesom, ale podišli sme lúku s peknými siluetami stromov v hmle a onedlho sme prechádzali cez ďalšiu lúku s nápadným solitérnym stromom. Akurát počasie sa nestalo o nič viac fotopozitívne, čím sa ospravedlňujem za chabú fotogalériu k tomuto článku.

Po tom, čo sme sa vynorili z lesa, nás chodník previedol rovno medzi chalupou a jej kôlňou Na Šlahorke, kde očividne prebiehalo chystanie dreva na zimu, kráčali sme kobercom pilín. Toto prechádzanie cez “dvory” je kysucká špecialita (možno aj iných lazníckych oblastí), ktorú si pamätám ešte z leta. Za chalupou sme už natrafili na asfalku, ktorá sem vedie z obce. Je to síce strmé, ale dalo by sa vyjsť až sem a tu nejako rozumne odstaviť auto, ak by ste nechceli ísť celý tento okruh. Hoci treba povedať, že prvá polovica túry bola krajinársky zaujímavejšia. Po asfaltke sme už pomerne rýchlo zbehli do Korne, celé nám to trvalo asi dve a pol hodiny. Ešte sme sa zastavili pri replike mlyna a kvalifikovane sme zhodnotili, že táto je vyššia, odomknutá a s okienkami, mala by byť aj funkčná. Až tu je náučná tabuľa, ktorá sa venuje histórii mlyna. Z nej sa dozvedáme, že zariadenie si priniesol z Ostravska, kde pracoval ako baník, predok Jozefa Gajdičiara z Korne. Veterná turbína sa otáčala podľa smeru vetra, ktorý roztáčal vrtule. Mlyn mlel do roku 1985.

Pozreli sme si aj malú mlynársku expozíciu vo vnútri a potom sme sa už museli vydať na cestu domov. S výletom sme boli veľmi spokojní, prostredie sa nám páčilo a rovnako aj to, ako sme si hľadali cestu. “Mám rád, keď môžem takto pracovať s mapou,” vyhlásil Miro. A tak ani vy si nemusíte zobrazovať našu trasu a môžete poňať mlyn ako jednu veľkú geoskrýšu.

Záznam trasy: Miroslav Svítek

Fotogaléria k článku

Najnovšie