Slovinky zo Slovinskej skaly
Túra

Jarná Slovinská skala zo Sloviniek

04. 04. 2019
Pri mojej prvej, zimnej návšteve krasovej planiny Slovinskej skaly som si sľúbil vrátiť sa sem v čase, keď bude príroda oplývať zeleňou. Najradšej mám májovú, preto bol výber mesiaca vopred jasný. V máji sú dostatočne dlhé dni, aby som mohol preskúmať ďalšie vyhliadkové miesta na Slovinskej skale, ktoré som v decembri nestihol. Východiskom dnešného výletu bude bývalá banská obec Slovinky, malebná dedinka učupená v doline Slovinského potoka, obkolesená hradbou kopcov, patriacich do severnej časti Volovských vrchov.

Trasa

Slovinky – Hŕbok – Pod Skalou – Suchinec – Slovinská skala (Skala) a späť

V centrálnej časti Sloviniek sa dolina, v ktorej ležia, rozdvojuje na dve samostatné vetvy. Prvou je známejšia Poráčska dolina. Je to krasová dolina vhodná na samostatnú túru či cyklotúru a zo Sloviniek sa tiahne ďalej západným smerom až do obce Poráč. Druhou je Lacemberská dolina, z ktorej priteká Slovinský potok. Tá mieri najprv na juhozápad, aby sa kúsok za obcou stočila aj ona na západ. Obe tieto v podstate paralelné doliny sú od seba vzdialené nejaké tri kilometre a oddeľuje ich od seba masív Slovinskej skaly, týčiaci sa nad nimi o dobrý pol kilometer vyššie. Z juhu ohraničuje Lacemberskú dolinu časť hrebeňa Hnileckých vrchov. Ide o úsek Ostrého vrchu priamo nad obcou až po najvyšší vrch Bukovec (Buchwald) ležiaci 10 km západným smerom. Pod jeho vrcholom, v samom závere Lacemberskej doliny, pramení Slovinský potok.

Priamo zo stredu obce vedie ku Slovinskej skale zelená značka, ktorá sa hneď za poslednými domami šplhá hore na Hŕbok, čo je prvá výraznejšia vyvýšenina na horskom chrbte, spájajúcom Slovinky s planinou. Južné svahy, ktorými vedie značka, sú zväčša lúčnatého charakteru, slúžia ako pasienky a poskytujú krásne pohľady dole do Lacemberskej doliny a na protiľahlý hrebeň Hnileckých vrchov.

Stúpanie sa čoskoro zmierni a postupne takmer vyrovná. Úvodný úsek vedie jednoduchou, naozaj krásnou, neporušenou prírodou, javom tak zriedkavým vo Volovských vrchoch. Do zorného poľa sa predo mnou postupne dostáva aj samotná planina Slovinskej skaly a na lúkach, kde kráčam po vrstevnici, ju mám pred sebou v plnej kráse. Chodník, či skôr lesná cesta, tu vchádza do lesa a traverzuje planinu z južnej strany. Lesný úsek končí na lúke s rázcestníkom Pod Skalou. Tá leží priamo pod najvyšším bodom planiny, nazvaným jednoducho Skala. A je mi veľmi známa, pretože práve sem ma priviedla moja zimná túra na Slovinskú skalu z Lacemberskej doliny, ktorú som opísal v samostatnom článku. Vlastne by som z neho mohol teraz skopírovať veľkú časť textu, keďže odtiaľ až do cieľa pôjdem po rovnakej trase. Jediný, no zásadný rozdiel je vo farbe okolitej prírody. Kým vtedy bolo všetko naokolo hnedé, ako len december bez snehu dokáže byť, tak teraz tu doslova zúri májová zeleň. Nádheru sviežej zelene obdivujem od prvých metrov, až tu si však naplno uvedomujem, aký nekonečný rozdiel je vo farbe týchto miest oproti mojej prvej návšteve. Približnú predstavu si čitateľ môže utvoriť po porovnaní fotogalérií z oboch článkov.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Po príchode na lúku Suchinec ešte viac žasnem nad premenou prírody. Májová zeleň smrekovcov, ktoré tu rastú všade naokolo, je proste úchvatná. Po známej ceste sa vydávam hore na planinu a prechádzajúc jednotlivými jej lúkami a hájmi, na každom kroku obdivujem jarnú nádheru. Blíži sa poludnie a vysoké májové slnko na takmer bezoblačnej oblohe presvecuje okolitú zeleň takým svetlom, že doslova žiari. V pamäti mám ešte decembrový vzhľad planiny, a preto mi dnes pripadá ako rajská záhrada. Vtáky, motýle, hmyz, okolitá zeleň, všetko naplno žije a raduje sa z krásneho dňa.

Východná vyhliadka

Po príchode na poslednú, hornú lúku ležiacu priamo pod vrcholom planiny nasleduje preskúmanie dvoch vyhliadok, ku ktorým som sa minule nedostal. Najprv sa vyberám doľava a snažím sa nájsť vyhliadku, z ktorej je výhľad na východný obzor. Je potrebné zísť pár výškových metrov nižšie, rozhodne sa to však vyplatí. Vo veľmi strmom svahu sa v poraste otvorí okno, ktoré umožňuje naozaj dych berúci výhľad. Priamo pod sebou mám horský chrbát s lúkami, ktorými som sem prišiel. Po jeho bokoch ležia v doline Slovinky, viac domov je vidieť na pravej strane, kde začína Lacemberská dolina a Hnilecké vrchy nad ňou. Pár domov je vidieť aj naľavo, kde začína Poráčska dolina, nad ktorou stojí kopec Biela skala. Na konci chrbta leží dolná časť Sloviniek v doline Slovinského potoka, ktorá pokračuje ďalej až do Krompách. A keďže je dnes dobrá viditeľnosť, zvlášť na tak teplý májový deň, za prírodným amfiteátrom sa ukazuje neďaleká Roháčka, najvyšší vrch pohoria Čierna hora, naľavo od nej rozoznávam prešovské sopky, čiže kopce Stráž a Lysá Stráž a časť pohoria Čergov. Na obzore sa dajú dokonca identifikovať Vihorlatské vrchy, ktoré ležia vo vzdialenosti okolo 100 km. Na severnom obzore je vidieť Spišský hrad, tu sa však nedá hovoriť o výhľade, iba o pohľade pomedzi konáre. Musím skonštatovať, že vďaka naozaj strmému svahu a otvárajúcemu sa priestoru na východnom obzore je výhľad z východnej vyhliadky nečakane famózny.

Južná vyhliadka

Presúvam sa na južnú vyhliadku, k čomu sa potrebujem dostať až na najvyšší bod planiny - Skala (1014 m). Je tu vrcholový kríž a už aj tak veľmi obmedzené výhľady, ktoré si pamätám zo zimy, utrpeli rozvinutou vegetáciou ďalšiu ujmu. Spúšťam sa preto nižšie južným smerom, kde by mali byť bralá, ktoré sú viditeľné zdola z lúky pod Skalou. Zakrátko sa k nim dostávam a predo mnou sa otvára výhľad na južný obzor. Zo všetkých vyhliadok planiny je najvyššie položená a pohľad dole do Lacemberskej doliny môže vďaka skoro kolmo padajúcim bralám ľahko spôsobiť závrat. Dole vidím lúku pod Skalou, je to len malý zelený fliačik obkolesený sviežozeleným lesom. Vďaka poludňajšiemu slnku je májová zeleň ako na steroidoch, žiari skoro až neónovo.

Hneď oproti, na druhej strane Lacemberskej doliny, sa predo mnou tiahne hlavný hrebeň Hnileckých vrchov. Jeho z veľkej časti neporušené lesy hrajú najrôznejšími odtieňmi zelenej, ako je každoročným krásnym májovým zvykom zmiešaných lesov. A nad hrebeňom sa o čosi ďalej ukazuje časť hlavného hrebeňa Volovských vrchov, z najdôležitejších kopcov spomeniem zopár, o ktorých som už na týchto stránkach písal, napr. Kojšovskú hoľu, Kloptaň či Zbojnícku skalu. Relatívna blízkosť hôr výraznejšie prevyšujúcich Slovinskú skalu spôsobuje, že južný obzor neponúka tak otvorený priestor do diaľav. Južná vyhliadka však poskytuje naozaj krásny výhľad aj západným smerom, kde ležia Bukovec (Buchwald) a Korban, dva najvyššie vrchy Hnileckých vrchov. A hlavne Kráľova hoľa, ktorá ako jediný objekt v celej krajine si ešte neobliekla zelené rúcho a svojím špinavo-hnedým vrcholom dnes pôsobí tak trochu rozpačito.

Týmto som si skompletizoval posledné dve chýbajúce vyhliadky, vraciam sa teda späť. Vrchol skúšam pretraverzovať zboku, čo sa mi darí a ocitám sa v blízkosti prvej vyhliadky na západnej strane planiny Slovinská skala. Tri západné vyhliadky som detailne opísal v prvom článku, nebudem sa preto opakovať. Formálne si ich obieham aj dnes a opäť a znovu obdivujem farebnú premenu prírody. Na poslednej vyhliadke, z ktorej je vidieť celé Tatry, to zapichujem a dávam si obedňajšiu prestávku. Slnko je naozaj intenzívne, takže výhľad-nevýhľad, schovávam sa do tieňa pod stromy a vychutnávam si obedňajšiu siestu. To je výhoda teplých dní, že sa dá v prírode len tak vegetiť. Počas siesty sem dorazil jeden turistický pár, prišli, posedeli, pofotili a na rozdiel odo mňa išli ďalej. Mne sa tu však veľmi páči, slniečko hreje, ležím natiahnutý v tieni, noha cez nohu, okusujem steblo trávy (videl som to vo filme), spievajú vtáčiky, poletujú motýle a užívam si májovú pohodu.

Zrazu začujem v diaľke pilčíka, hneď druhého, hádam sú aj traja, asi im skončil fajront. Lenže čo to, nejako prirýchlo sa približujú, toto som už zažil (viď článok Veterný vrch zo Stráňanského sedla), už je to isté, sú to terénne motorky a sú tu hore na planine. No a o minútku ich vidím, traja kroskári idú evidentne naisto priamo na vyhliadku. Motorky opierajú o stromy a poďme obdivovať výhľady. O päť minút odchádzajú, rachot strojov je brutálny, našťastie je o minútku-dve opäť ticho. Zostal po nich len smrad, chvíľu trvalo, kým ho vietor úplne rozfúkal. Vtáčiky sa spamätávajú a opäť pozvoľna a opatrne spúšťajú koncert. Siesta týmto utŕžila negatívnu vsuvku, tak sa znovu posadím na okraj skaly a na záver si ešte raz dôkladne vychutnám májový výhľad od Kojšovky cez Kráľovku až po Tatry. Návrat riešim po rovnakej trase, nič nehľadám, idem naisto, intenzita obedňajších lúčov je preč a vychutnávam si prechádzku nádhernou májovou prírodou obklopený koncertom vtáctva či lúčnych koníkov.

Záver

Slovinská skala a jej okolie mi učarovali už počas prvej, decembrovej návštevy a rozhodnutie vrátiť sa sem, keď sa všetko zazelená, nielen že naplnilo, ale aj predčilo očakávania. Celá túra je nie veľmi náročné putovanie vskutku neporušenou prírodou, ktorá je navyše veľmi fotogenická. Galmus, ako sa toto krasové územie volá, patrí do Volovských vrchov a zároveň akoby bolo jeho protipólom – zachovalá, malebná príroda všade, kam sa človek pozrie, silno kontrastuje s neďalekým materským pohorím. Jednoducho, dobre schované miesto, kam sa stále oplatí vyraziť za potulkami prírodou, z ktorých človeku zostanú krásne spomienky.

Fórum 1 príspevok
Jarná Slovinská skala zo Sloviniek 05/04/19 15:20 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Smrekovica a Patria – výhľadový okruh z Chvalabohu Smrekovica je najvyšším vrchom malého pohoria Branisko, oddeľujúceho regióny Spiš a Šariš. Nachádza sa v jeho severnej časti a ako jediný vrch pohoria dosahuje nadmorskú výšku 1200 metrov (po drobnom zaokrúhlení). Sedlo Chvalabohu je najnižšie miesto v hrebeni Braniska uprostred pohoria v nadmorskej výške 750 m, známe tiež ako priesmyk Branisko. Cieľom túry je prejsť z neho okruhom cez viaceré výhľadové miesta severnej časti pohoria, vrátane dvoch najvyšších vrchov, Smrekovice a Patrie. 19/04/21 Peťo Nový Branisko
VHT Výstup na Baranie rohy z Hrebienka Každý, komu sa podaril výstup k Téryho chate a trochu sa tam porozhliadal, mohol si v závere Malej Studenej doliny všimnúť zaujímavý vrch s akoby šikmo zrezaným vrcholom. Sú to Baranie rohy a naklonenou vrcholovou plošinou je takzvané vrcholové plató, ktoré má aj meno – Barania galéria. Z okrajov galérie padajú dole zrázne, takmer kolmé steny. Názov Baranie rohy naznačuje, že v skutočnosti ide o dvojvrchol, pričom obidva vrcholy sú oddelené strmým sedielkom s názvom Barania škára. Napriek svojej impozantnej výške 2530 m je pomerne ľahko (na tatranské pomery) dostupný, preto si ho predstavíme v šiestej časti série Tatry so sprievodcom. 23/03/21 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Vápenica – zimný okruh z Heľpy Veľká Vápenica by sa dala charakterizovať ako výraznejší vrch z menej výrazných v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Nachádza sa v centrálnej časti Kráľovohoľských Tatier, priamo nad obcou Heľpa. Od susedných vrchov ju oddeľujú sedlá Priehyba na západe a Priehybka na východe. Jej hôľny vrcholový chrbát je plochý a rozľahlý, takmer kilometer dlhý, pretiahnutý v smere SZ - JV. 15/02/21 Peťo Nový Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Slovenské brandy a poľská wiśniówka Viac rokov som plánoval túru hornou Oravou. Prejsť si po najsevernejších hraniciach okruh od Babej hory po Pilsko. Pred 4 rokmi mi to nevyšlo preto, že som sa spoliehal na ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Dovolenka bola vybavená, chuť objavovať na najvyššom stupni, ale podvečer túry to zvyšok partie vzdal a ostal som doma. Samému sa mi vtedy chodiť ešte veľmi nechcelo, aspoň nie takto ďaleko. O dva roky je situácia výrazne iná a nerobí mi problém vyraziť aj na viac dní sám. Leto vrcholí a rozhodujem sa, že idem do toho. dnes Martin Birka Príbehy
Basecamp Boli ste už na miestach s názvom Vrvrava či Chujava? Čaká nás oblačný víkend, v nedeľu cez naše územie prejde studený front so zrážkami. Po oteplení sa príroda zazelenala, v tipoch sme pre vás vybrali aj kratšie ciele v nižších nadmorských výškach. Ak radi chodíte na Chatu pod Chlebom, treba to stihnúť do nedele, od pondelka sa chata zatvorí kvôli rekonštrukcii. včera Redakcia Basecamp
Cyklotúra Šiklóš, Horšianska dol., Svätý Kríž a Krížny vrch Regióny Tekov a Hont sú rajom pre cyklistiku a cykloturistiku. Nachádza sa tu množstvo cestičiek s minimálnou premávkou, v pestrom (rovinatom, zvlnenom aj kopcovitom) teréne a v obklopení atraktívnej krajinnej scenérie. Popri trasách je množstvo prírodných, kultúrnych a historických pamiatok, ktoré sú zatiaľ neobjavené pre masy turistov. Navyše tu počasie po väčšinu dní v roku praje bicyklovaniu. včera Jakub Mészáros Štiavnické vrchy, Podunajsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jarná Slovinská skala zo Sloviniek 05/04/19 15:20 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Volovské vrchy - Hnilecké vrchy - planina Galmus

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1014 m n. m. – Slovinská skala (Skala)

    • min: 444 m n. m. – Slovinky

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 897 m

    • klesanie: 897 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8799 ° SŠ
      dĺžka: 20.8438 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8799 ° SŠ
      dĺžka: 20.8438 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • bez prameňov

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Slovinky (bus, parkovanie v centre)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.11 (0.55)