Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Prales Stužica (autor foto: Pavol Stranovský)
Prales Stužica (autor foto: Pavol Stranovský) Zatvoriť

Správa UNESCO pralesy chránime málo a škodíme partnerským krajinám

Minulú stredu, 10. júla, skončilo 43. zasadanie Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO v Baku. V prijatom uznesení výbor nalieha na Slovenskú republiku, aby zabezpečila primeranú ochranu Karpatských bukových pralesov (KBP) pred ťažbou a ďalšími potenciálnymi hrozbami a najmä vytýčila finálne hranice tejto lokality, zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva. Neplnením záväzkov Slovensko môže poškodiť aj ostatné štáty, ktoré tiež majú pralesy a staré bukové lesy zapísané v tomto zozname. Spolu s nami sa môžu dostať do Zoznamu ohrozených pamiatok, keďže Karpatské bukové pralesy a staré lesy sú jedna medzinárodná lokalita.

Do zoznamu svetového dedičstva sme sa dostali s chráneným územím, ktoré v realite neexistuje

Karpatské bukové pralesy na Slovensku boli do Zoznamu svetového dedičstva zapísané v roku 2007 po predložení tzv. nominačného projektu. V ňom sme deklarovali ich ochranu v jadrovej zóne s bezzásahovým režimom s rozlohou 5 766 ha. Tá mala byť obkolesená nárazníkovou zónou s rozlohou 13 818 ha. Aktuálne leží v piatom stupni ochrany len 2 490 hektárov z jadrovej zóny. Na zvyšnom území UNESCO lokality sa podľa mimovládnych organizácií Lesoochranárske zoskupenie (LZ) VLK a Nadácia Aevis ďalej na mnohých miestach ťaží a poľuje. Jadrová zóna mala byť doplnená o nové prírodné rezervácie, ktoré Štátna ochrana prírody vypracovala v roku 2011. Išlo o rezervácie Borsukov vrch, Pramenisko Cirochy a Černiny v NP Poloniny a Vihorlatské pralesy a Nežabec v CHKO Vihorlat. K ich vyhláseniu však neprišlo, s výnimkou rezervácie Borsukov vrch v značne okresanej veľkosti. Nárazníkovú zónu nemáme vôbec. UNESCO opakovane vyzýva Slovensko, aby splnilo svoje záväzky.

LZ VLK, ktoré sa problematike KBP dlhodobo venuje, požiadalo už v roku 2012 UNESCO o ich vyradenie z tohto zoznamu a zaradenie do Zoznamu ohrozených pamiatok. "VLK naďalej trvá na svojej požiadavke na vymazanie slovenských komponentov zo Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, pretože Slovenská republika nie je schopná ani ochotná zabezpečiť ich adekvátnu ochranu. Výbor na tohtoročnom zasadnutí iba potvrdil to, čo hovorí už dva roky, že neschopnosť Slovenskej republiky ochrániť svoje komponenty predstavuje nebezpečenstvo pre lokalitu ako celok," hovorí Peter Sabo z LZ VLK.

Hrozí medzinárodný problém

V tzv. lokalite Karpatských pralesov a starých bukových lesov sa nachádzame spolu s ďalšími jedenástimi partnerskými krajinami. V budúcom roku majú pribudnúť ďalšie. Ak Slovensko nebude svoju časť lokality chrániť, celá lokalita sa môže dostať do Zoznamu ohrozených pamiatok, čo je PR, o ktoré ostatné krajiny záujem nemajú. Slovensko má teda možnosť predložiť tzv. renominačný projekt s upravenými hranicami, ktoré bude schopné reálne chrániť. Na návrhu sa pracuje, avšak podľa Tomáša Vidu z nadácie Aevis posledná verzia návrhu z konca roku 2018 počíta s poklesom rozlohy jadrovej zóny o 23,72% a poklesom rozlohy nárazníkovej zóny až o 78% oproti pôvodnej rozlohe v nominácii z roku 2007. “Nárazníková zóna je kľúčová, ide o ochranné pásmo, ktoré by malo byť dostatočne široké a navzájom poprepájať časti jadrovej zóny, aby bola jej ochrana funkčná a prebiehala tam výmena informácií (génov) a dostatočná ochrana druhov a biotopov,” hovorí Tomáš Vida. V tejto zóne by sa malo hospodáriť len prírode blízkym spôsobom so snahou o podporu ekologickej stability, mohla by sa využívať na mäkké formy cestovného ruchu.

Ministerstvo životného prostredia finalizuje nový návrh, viac konkretizovať nechce

Slovensko zatiaľ návrh oficiálne nepredložilo, finálny termín je 1. februára 2020. Oslovili sme Ministerstvo životného prostredia SR s otázkou, v akom štádiu je príprava tohto návrhu a či má naozaj prísť k takýmto zmenám v rozlohe chráneného územia. “Rezort životného prostredia v súčasnosti finalizuje návrh na úpravu hraníc lokality UNESCO, pričom pri jeho príprave bolo našou snahou zahrnúť doň všetky cenné zvyšky pralesov a starých lesov a v maximálnej možnej miere reflektovať požiadavky Výboru svetového dedičstva a IUCN,” informoval hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák. Výmera bude podľa neho naozaj iná, nechcel ju však bližšie konkretizovať, rovnako ani to, ktoré z 18 odporúčaní, ktoré nám dalo UNESCO v roku 2018 boli zohľadnené. V rezolúcii z minulého týždňa však UNESCO žiada, aby boli pri príprave finálneho návrhu zohľadnené všetky (patrí sem napríklad odporúčanie, aby boli všetky časti jadrovej zóny chránené 5. stupňom ochrany a nárazníková zóna 4. stupňom ochrany, obmedziť zásahy v nárazníkovej zóne na minimum, aj v lokalitách dotknutých ťažbou umožniť ich prirodzenú regeneráciu a nevylučovať ich z územia atď.)

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Na otázku, prečo neboli vyhlásené rezervácie Pramenisko Cirochy a Černiny v NP Poloniny a Vihorlatské pralesy a Nežabec v CHKO Vihorlat, Tomáš Ferenčák odpovedal: “Štátni ochranári teraz pripravia návrhy na vyhlásenie nových prírodných rezervácií v tých častiach lokality UNESCO, kde sa zatiaľ neuplatňuje bezzásahový režim, teda neplatí najvyšší 5. stupeň ochrany prírody; na týchto lokalitách však neprebiehajú akékoľvek zásahy. Ochrana a zachovanie tzv. Karpatských bukových pralesov je nadrezortnou úlohou a v konečnom dôsledku bude o definitívnom návrhu rozhodovať vláda SR.” Malo by tak byť na jeseň tohto roka.

Najnovšie

Príbeh Osem prestupov

Nielen samotná turistika, ale aj preprava na začiatok či z konca trasy môže byť samostatným zážitkom. Najmä pokiaľ cestujete verejnou dopravou na Slovensku. Neurčité príchody a odchody …

Pavel Forgáč