Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Veľký Manín, v doline Horný Moštenec
Veľký Manín, v doline Horný Moštenec Zatvoriť

Túra Okolo Moštencov

Mám obľúbenú túru, ktorú zvyknem s malými obmenami absolvovať aspoň raz za rok. Či už ako jarný rozbeh sezóny alebo ako operatívne vyplnenie voľného dňa. Netreba mi totiž stíhať žiadny dopravný spoj, jednoducho vypadnem z domu a po pár hodinách sa tam opäť objavím.

Vzdialenosť
25 km
Prevýšenie
+1025 m stúpanie, -1025 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 09.08.2019
Pohoria
Súľovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)
Trasa
Voda
prm. Rozvet, pri kaplnke, Podskalie, pod Tŕním, pod Čiernymi hájmi
Doprava
Považská Bystrica (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1076 Vršatec, Súľovské vrch (1:50.000)

Trasa len na minimálnych úsekoch kopíruje nejaký značkovaný chodník. Vedie prevažne lúčnatým terénom, spestrená výhľadovými skalkami, okolité lesy sú ušetrené nešetrnej ťažby... a v neposlednom rade - na trase je niekoľko vodných zdrojov, takže sa dá ísť naozaj s minimálnou výbavou, čo mám obzvlášť rád.

Trasa

Považská Bystrica (Rozkvet) – Dolný Moštenec – Skalica – kaplnka Panny Márie – Podskalie – (Podskalský Roháč) – ponad Zemiansku Závadu – Markušovec – Bukovina – Považská Bystrica (Zemiansky Kvašov) – Považská Bystrica (Rozkvet)

Samotné sídlisko je na vŕšku nad mestom, ale trochu musím predsa len nastúpať na lúky okolo miestnej vodárne. Ešte medzi bytovkami pod krížom naberám chladnú vodu z prameňa. Po pár minútach je ruch mesta preč a z plochého návršia vidieť na juhu Strážov, výraznú Ostrú Malenicu s Vápčom, vykúkajúcim spoza nej a na opačnej strane Považského podolia Vršatské bradlá. Klesám k Čiernym hájom, kde pod medzou je ďalší prameň. Poza role zas mierne vystúpam ku krížu na pomedzí chotárov a schádzam k modernému kostolu sv. Gorazda v Dolnom Moštenci. Poľné cesty ma vyvedú na opačnú stranu dolinky, veľká plocha je obkolesená elektrickým ohradníkom a vnútri je stádo. Cez druhý ohradník treba prejsť, potom už voľne okrajom lesa vchádzam do smrečiny.

Skalica

Míňam lúčku s kovovým stožiarom obsypaným anténami a strmo vychádzam na temeno Skalice (463 m). Z tejto strany sa nezdá, že by si zaslúžila to meno, ale na opačnú by sa dalo spadnúť dobrých 25 metrov. Skala vyrastá akurát nad vrcholky okolitých stromov, poskytujúc prekvapivo dobrý výhľad. Severu dominuje silueta Veľkého Manína, na východe sponad hrebeňov Strážovských vrchov vykúkajú Martinské hole, na juhu výrazná Ostrá Malenica a nenápadný Strážov, na západe tesne popri kríkoch ešte možno zazrieť Vršatské bradlá, iba severný obzor je clonený vrcholmi smrekov. Ešte dodám, že na vrchole je umiestnený mohutný dvojkríž.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Schádzam popod skalu a bučinou a okrajom neveľkej lúky (na dolnom konci s ohniskom a posedením) klesám k potoku. Je tu brod využívaný aj stádami oviec, za daždivého počasia to tu býva poriadne rozdupané. Strmo sa vyšvihnem nad potok a som na rozsiahlom pasienku. Jeho okrajom sa púšťam doľava a po nejakých 300 metroch prichádzam ku skupinke vysokých tují. Nadol vedú schodíky ku kaplnke Panny Márie, sú tu lavičky a prameň "Zdravá voda", z ktorého dopĺňam pollitrovku, čo nesiem v ľadvinke. Lúčnym chodníkom stúpam na plochý chrbát na hranici chotárov - na druhej strane je Horný Lieskov, už v Pružinskej doline. Lesy ustúpili, takže aj odtiaľto sa dá porozhliadať dookola, severozápad vypĺňa rovný hrebeň Javorníkov. Za dobrých podmienok by bolo vidno aj Smrk či Lysú horu. Samotnú Skalicu rozoznať najmä vďaka nad ňou sa týčiacemu anténnemu stožiaru.

Podskalie

Keď vyjdem spoza remízky, naľavo v doline sa objaví Horný Moštenec. V sedielku sa stáčam doprava a lesnou cestou klesám na pružinskú stranu. Míňam sympatickú lúčku so solitérnymi smrekmi. V bočnej doline sa napájam na chvíľku na zelenú značku, ktorá ma dovedie do Podskalia. Podskalský Roháč je odtiaľto kompletne zalesnený, nič nenasvedčuje tomu, čo je z opačnej strany. Osviežujem sa pri výdatnom zdroji vody povyše rínku, krčma je v tomto čase ešte zatvorená. Stúpam za posledné domy a po chvíli som pri kaplnke Panny Márie Snežnej. Odtiaľto sa dá významovou značkou vyjsť hore skalnatým úbočím na Veľké skaly (600 m). Tentoraz výstup vynechávam, dám si len niečo pod zub a lúkami ponad rekreačné zariadenie prechádzam k lesu.

Cesta sa tu rozvetvuje, treba sa držať tou, čo stúpa a drží sa vpravo od hlbokého žľabu vyschnutého potoka. Borovice striedajú buky, neskôr smreky. Po kilometri som pri kríži v sedle medzi vrchmi Tŕnie a Kňazová. Podľa mapy by na prvom mala byť nejaká skalka, zatiaľ som to nebol preskúmať. Zo sedla klesám smrečinou k Zemianskej Závade, dedinke učupenej pánubohu za chrbtom na konci bočnej dolinky. Vo vhodnom okamihu to strihnem na lúku, presvitujúcu za húštinou a jej okrajom sa dostávam k prístrešku, za ktorým vyviera výdatný prameň. Klesám k obci, ale lesná cesta len míňa posledný dom a ponad malý cintorín lesíkom vychádzam na ďalšie rozsiahle pasienky.

Bukovina

Plochý chrbát má minimálne prevýšenie, cesta prechádza popri troch krížoch, pri prostrednom je malý pomník. Vpravo v doline vidno domy obce Počarová, priamo predo mnou vyrastá zalesnený kopec s vytŕčajúcou skalkou. Na poslednom návrší lúčneho hrebeňa nad lazom Markušovec je zriadené oddychové miesto s krytou lavičkou, ohniskom, smerovníkom a... dreveným medveďom hrajúcim na harmonike. Dolinkou Kvašovského potoka sa dá dostať rovno do Zemianskeho Kvašova. Ja sa však tentokrát idem pozrieť na vyhliadky na Bukovine. Singláčom sa šplhám šikmo na hrebeň, potom po jeho temene prichádzam k okraju skál. Odtiaľto je pomedzi borovice vidno priamo na juh s poslednou časťou trasy a Strážovom v pozadí. O kúsok ďalej z inej skalky zas nič nebráni výhľadu na východ, s Lúčanskou časťou Malej Fatry a Kľakom na obzore.

Stáčam sa nazad a klesám do dolinky, ktorú vytvára oblúk Bukoviny a Trhoviska. Ňou sa dostávam do Zemianskeho Kvašova, časti Považskej Bystrice. Samozrejme, nečakám na MHD, necelých 5 kilometrov si prejdem. Aj odtiaľto sa dá vybrať viacero trás, stúpam lúkou k cípu lesa, kde začína cesta, ktorá ma o chvíľu privádza na zelenú značku smerujúcu z Horného Moštenca. Chvíľu sa jej držím, potom však pozdĺž okraja lesa prichádzam na lúky nad sídliskom, kadiaľ som prechádzal ráno. Pomyselný kruh sa uzatvára, príjemne unavený schádzam k bytovke.

Fotogaléria k článku

Najnovšie