Výhľad z Matky Božej
Túra

Zimná Matka Božia cez Medvediu hlavu

23. 03. 2020
K napísaniu článkov z túr sa dostávam pomerne neskoro a skrátiť tento čas sa mi dlhodobo nedarí. Z tohto dôvodu sa sem-tam stane, že som predbehnutý promptnejšie reagujúcim autorom. Takto to bolo aj pri Matke Božej, vyhliadkovej skale v Slovenskom raji. Práve som si dával dokopy podklady, keď tu bác – a Matka Božia je na titulke. Z článku však bolo rýchlo zrejmé, že autor sa veľkodušne nevenoval výhľadom, čo je čírou náhodou moja obľúbená disciplína. Nejaký čas som si to nechal prejsť hlavou a výsledkom je, že napriek identickej trase uzrel svetlo sveta ďalší popis výstupu na Matku Božiu, no zameraný skôr na geografiu, teda výhľady.

Trasa

Novoveská Huta – Medvedia dolka – Pod Medveďou hlavou – Medvedia hlava – sedlo Medvedia hlava – Matka Božia a späť

Len kúsok za najvýchodnejšou hranicou Slovenského raja, doslova priamo z okraja Spišskej Novej Vsi, sa začína dvíhať horský hrebeň, ktorého prvý významnejší vrch sa volá Medvedia hlava. Celým týmto úsekom vedie aj žltá turistická značka. Hrebeň pokračuje ešte niekoľko kilometrov ďalej juhozápadným smerom cez vrch Dubnica a končí pripojením k planine Geravy v mieste Holého kameňa, o čom som písal v samostatnom článku. Zároveň ním vedie hranica Národného parku Slovenský raj. Z popísaného hrebeňa sa severným smerom odpája niekoľko krátkych bočných rázsoch, z ktorých najvýznamnejšia končí vŕškom Matka Božia. Južné svahy hrebeňa klesajú do doliny potoka Holubnica, ktorou spočiatku vedie cesta do sedla Grajnár, hlavne tam však leží Novoveská Huta, odkiaľ s manželkou vo dvojici začíname zimný výstup na Medvediu hlavu a ďalej na Matku Božiu.

Druhú decembrovú nedeľu roku 2017 mal byť pekný slnečný deň, naplánoval som si preto, že vezmem synátora na jeho prvú lyžovačku do Lomnického sedla. Pri kontrole predpovede počasia večer predtým ma Aladin donútil zmeniť plány. Malo byť slnečno, s tým nebol problém. Neuveriteľne však pôsobila predpoveď vetra. Doobeda bezvetrie a na obed z čista jasna, z ničoho nič vyše 100-kilometrový víchor. Nedá sa nič robiť, sedlo musí počkať. Pekné dopoludnie však chcem využiť, dohodujeme sa preto s manželkou na spoločnom výlete niekam, kde to nezaberie veľa času a kde vietor nebude problém. Ideálnym cieľom je Matka Božia v Slovenskom raji, ak sa aj spustí na obed kucapaca, budeme dávno na zostupe. Výstup je časovo nenáročný, môžeme k výletu pristúpiť ležérne, bez skorých ranných vstávačiek a podobne. Tak sa aj stalo. Výlet sme pojali naozaj ležérne, takže pri príchode do Novoveskej Huty sa o ráne nedalo hovoriť v žiadnom prípade.

Víta nás dokonalý zimný deň, presne podľa predpovede. Slniečko, modrá obloha, bezvetrie a dojem ešte umocňuje čerstvo zasnežená krajina. Hneď na začiatku, ešte pred vstupom do lesa, prechádzame popri veľkom, novo pôsobiacom altánku s posedením a s tabuľou s nápisom Medvedia dolka. Mala by sa tak nazývať výrazná dolina, ktorou nás modrá značka vyvedie na Medvediu hlavu. V inej mape je však takto označená susedná bočná dolinka, takže správne pomenovanie nechávam na expertov. V každom prípade sa vnárame pod krásne zasnežené koruny stromov. Do menších stačí drcnúť a celý náklad sa vám vysype na hlavu. Kráčame mrazivým, zatieneným dnom doliny po pohodlnej spevnenej lesnej ceste, no celá pravá strana lesa sa kúpe v teplých farbách slnečných lúčov, svetla je tu teda dosť. Po chvíli prichádzame na malú lúku, na ktorej vidíme zvláštny prameň. Asi meter vysoký hrdzavý kovový valec, na vrchu ktorého vyúsťuje krátka ohnutá rúrka a z nej vyteká výdatný prúd krištáľovej vody.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Po ďalšom úseku mierneho stúpania prichádzame na rozľahlejšiu lúku, za ktorou v ostrej zákrute odbočujeme zo zvážnice do lesa. Pri spätnom pohľade ponad dolinu je odtiaľ vidieť Bukovec, najvyšší vrch Hnileckých vrchov. Chodník, alebo skôr bývalá zvážnica, tu naberá smer kolmo na vrstevnice a stúpanie začína byť ostrejšie. Trvá to len chvíľu a opäť sa dostávame na miernejšiu zvážnicu traverzujúcu severný, zatienený svah doliny. S pribúdajúcou nadmorskou výškou pribúda hrúbka snehovej pokrývky, čo nás trochu spomaľuje, nie je to však nič dramatické. Po ďalšej ostrej zákrute stúpanie opäť na chvíľu priostruje a privádza nás do úseku redšieho lesa, odkiaľ sa medzi stromami ukazujú Volovské vrchy, konkrétne Pálenica.

Tu sme v horných, rozložitejších partiách celého hrebeňa, opakovane sa pripájame alebo odpájame od nejakých zvážnic, značenie je však bezproblémové. Po prejdení slnkom zaliateho, malebného brezového hájika prichádzame k rázcestníku Pod Medveďou hlavou, kde sa pripájame na spomínanú žltú značku prichádzajúcu zo Spišskej Novej Vsi. Odtiaľto je na vrchol Medvedej hlavy len kúsok. Tesne pred ním prichádzame na menšiu odlesnenú plochu, ktorá umožňuje celkom pekný výhľad južnými smermi ponad dolinu Holubnice, teda na Volovské vrchy, konkrétne ich najbližšie podcelky - Hnilecké a Havranie vrchy. Podrobnejší popis dávam do fotiek. Zároveň vidíme, že náš ležérny prístup v kombinácii s pomalším výstupom v snehu spôsobil, že máme časový sklz. Je čas obeda, kedy sme mali byť na ceste späť. Problém je, že sa rozfúkalo, presne podľa predpovede. Vietor sfúkava kúdoly snehu z korún stromov, zimná idylka je definitívne preč.

Samotný plochý vrchol Medvedej hlavy bol na svojej južnej polovici pred rokmi zbavený lesného porastu, dnes sa tu nachádza riedky lesík, ktorý tvorí mladina prevyšujúca výšku človeka. Chodník kľučkuje pomedzi porast a privádza nás k vrcholovému rázcestníku. Na mape je vyznačený výhľad, ten je však už roky minulosťou. Chodník bočí doprava v pravom uhle, tento detail zmieňujem preto, lebo sa tu práve dostávame na hranicu Národného parku Slovenský raj. Mierny zostup do sedla Medvedia hlava vedie chvíľu priamo po hranici, potom sa opäť zalomí v pravom uhle doľava a sme na území národného parku. V prieseku medzi stromami vidíme po prvýkrát samotný zalesnený vrchol Matky Božej. Sedlo Medvedia hlava s rovnomenným rázcestníkom leží na rozľahlej plošine, ktorá spája obidva vrcholy. Prichádza sem ďalšia turistická značka zo Spišskej Novej Vsi, ktorá vedie cez Košiarny briežok. Tu stretávame prvých ľudí, rodinu s deťmi. Vietor zatiaľ nie je problém, sme totiž v závetrí hrebeňa, z ktorého sme zišli, no v korunách stromov hore na Matke Božej to poriadne šumí. Po prejdení plošiny nás čaká posledný krátky výšvih a chodník nás plochým vrcholom privádza na skalnú vyhliadku, nachádzajúcu sa na západnej strane vrchu.

Na nej okamžite ľutujem, že sme predsa len nevstali o hodinu skôr. Naplno totiž schytávame nárazy vetra, ktorý doslova bičuje skalné útesy Matky Božej. Je zjavné, že náš pobyt na vyhliadke sa, žiaľ, bude rátať na minúty. Dve výhľadové lavičky sú nepoužiteľné, sila poryvov vetra je neuveriteľná, na jednu som položil kabelu s pomerne ťažkým fotoaparátom a okamžite mi ju vietor sfúkol na zem. Nazeranie do hľadáčika je prakticky nemožné kvôli zaslzeniu oka od vetra. Udržať kameru v ruke v stabilnej polohe je tak isto nadľudská úloha. O sile vetra hovorí aj nasledujúci moment. Za nami sem prichádza nejaký skialpinista na lyžiach. Pokúša sa obliecť si vetrovku. Tá mu v silnom vetre veje nad hlavou tak prudko, že nedokáže dať ruku do rukáva. Pokúša sa o to niekoľko minút, no jeho snaha skrotiť vetrovku je márna. Nakoniec to vzdáva a odchádza späť do lesa.

Takže si len narýchlo prezrieme výhľad, ktorý skalná vyhliadka poskytuje. Je to typická vyhliadka Slovenského raja, z ktorej útesy padajú hlboko dole do zalesnenej doliny. Poskytuje približne polkruhový výhľad, pričom jeho absolútnu väčšinu vypĺňajú susedné vrchy, svahy a doliny národného parku. Naľavo je dominantný blízky vrch Dubnica (pokračovanie hrebeňa z Medvedej hlavy) a z neho vybiehajúca zalesnená rázsocha, ktorá leží priamo oproti nám na druhej strane doliny. Naľavo od Dubnice sa ukazujú vrcholky blízkych kopcov v Havraních vrchoch, všetko napravo od Dubnice patrí do Slovenského raja. Je vidieť vrcholy planiny Geravy (Holý kameň, Červená skala, Suchý vrch), napravo od nich rozoznávam ďalšiu významnú vyhliadku raja - Havraniu skalu, ďalej nasleduje planina Glac. Nad ňou je za pekného počasia vidieť Kráľovu hoľu, dnes je však už obalená do hustého mraku a práve tam teraz začína peklo na zemi, ešte sa k tomu v závere vrátim.

Najväčšiu časť obzoru zaberá neďaleký horský masív, ktorého najvyšší bod je pomenovaný ako Jabloň. Pre tých, čo sa chcú trochu orientovať v tom, čo vidia - jeho jediný význam je, že hneď za ním leží známa dolina Tomášovská Belá, Kyseľ, Kláštorisko atď. Ešte ďalej napravo, nad klesajúcim chrbtom Jablone sa ukazujú Tatry ako hlavná ozdoba vyhliadky na Matke Božej. Aj tie postupne zdoláva tvoriaca na oblačnosť nad nimi. Za spomenutie stojí ešte jeden detail, ktorým je svetlá škvrna v lese smerom na Belianske Tatry. Je to Tomášovský výhľad, najznámejšia vyhliadka Slovenského raja. Prečítanie tohto popisu výhľadu zhruba zodpovedá času, ktorý sme mu aj reálne mohli venovať pred tým, než nás vietor definitívne vyháňa preč. Už po pár metroch v lese sa situácia normalizuje a cesta späť je už v pohode. Ešte nás trochu ofúkne na vyhliadke na Medvedej hlave, nedá sa to však ani porovnať s Matkou Božou a zostup záveternou dolinou prebieha takmer v bezvetrí. Náš pobyt na vyhliadke Matka Božia sme si predstavovali ináč, ale boli sme spravodlivo potrestaní za našu pohodlnosť, keďže sme mali všetky informácie o očakávanom priebehu počasia.

V tejto súvislosti sa ešte vrátim ku Kráľovej holi, ktorá napriek belasej oblohe nad nami ostala nášmu zraku skrytá. Na druhý deň informuje stránka HZS, čo sa hore dialo. Turistický pár, zrejme motivovaný pekným ránom, sa vybral na Kráľovu hoľu evidentne bez toho, aby si čo i len pozrel predpoveď počasia, ináč si to nedokážem vysvetliť. Už na obed bola viditeľnosť na holi nulová (čo sme mali možnosť z bezpečnej vzdialenosti vidieť), k čomu sa pridal mrazivý vietor s rýchlosťou až 160 km/h a do večera ešte zosilnel. Turisti tam samozrejme uviazli, kontaktovali HZS a boli navigovaní do miestnosti budovy vysielača. Keďže boli vyčerpaní a premrznutí, došli k záveru, že do rána nevydržia. Preto museli piati záchranári s ratrakom doslova a do písmena riskovať vlastné životy, aby ich odtiaľ v pekelných podmienkach, v tme, pri nulovej viditeľnosti a vetre o sile orkánu, dostali dole. Turisti mali šťastie, že skončili iba s omrzlinami. Pritom stačila taká samozrejmá vec - pozrieť si predpoveď počasia.

Zhodnotenie

Vzhľadom na to, že na Hikingu som zdokumentoval rôzne vyhliadky roztrúsené kade-tade po Slovenskom raji, bolo by mi hádam aj ľúto, keby som Matku Božiu vynechal. Do fotogalérie pridávam aj fotky z babieho leta, keďže v zime sme predsa len nemali výhľady kompletné. Výstup na Matku Božiu z Novoveskej Huty je nenáročná, nanajvýš poldenná túra, vhodná aj pre rodinky s deťmi. Za pekného počasia sa odmení krásnymi výhľadmi, čo môže byť vítané spestrenie hlavne viacdňového pobytu v Slovenskom raji. Keďže neďaleké rokliny sú oveľa väčším lákadlom, nie je vrch tak turisticky frekventovaný a človek tu môže zažiť ľudoprázdny pokoj. Rozhodne odporúčam!

Fórum 2 príspevky
Zimná Matka Božia cez Medvediu hlavu 05/04/20 12:11 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Smrekovica a Patria – výhľadový okruh z Chvalabohu Smrekovica je najvyšším vrchom malého pohoria Branisko, oddeľujúceho regióny Spiš a Šariš. Nachádza sa v jeho severnej časti a ako jediný vrch pohoria dosahuje nadmorskú výšku 1200 metrov (po drobnom zaokrúhlení). Sedlo Chvalabohu je najnižšie miesto v hrebeni Braniska uprostred pohoria v nadmorskej výške 750 m, známe tiež ako priesmyk Branisko. Cieľom túry je prejsť z neho okruhom cez viaceré výhľadové miesta severnej časti pohoria, vrátane dvoch najvyšších vrchov, Smrekovice a Patrie. 19/04/21 Peťo Nový Branisko
VHT Výstup na Baranie rohy z Hrebienka Každý, komu sa podaril výstup k Téryho chate a trochu sa tam porozhliadal, mohol si v závere Malej Studenej doliny všimnúť zaujímavý vrch s akoby šikmo zrezaným vrcholom. Sú to Baranie rohy a naklonenou vrcholovou plošinou je takzvané vrcholové plató, ktoré má aj meno – Barania galéria. Z okrajov galérie padajú dole zrázne, takmer kolmé steny. Názov Baranie rohy naznačuje, že v skutočnosti ide o dvojvrchol, pričom obidva vrcholy sú oddelené strmým sedielkom s názvom Barania škára. Napriek svojej impozantnej výške 2530 m je pomerne ľahko (na tatranské pomery) dostupný, preto si ho predstavíme v šiestej časti série Tatry so sprievodcom. 23/03/21 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Vápenica – zimný okruh z Heľpy Veľká Vápenica by sa dala charakterizovať ako výraznejší vrch z menej výrazných v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Nachádza sa v centrálnej časti Kráľovohoľských Tatier, priamo nad obcou Heľpa. Od susedných vrchov ju oddeľujú sedlá Priehyba na západe a Priehybka na východe. Jej hôľny vrcholový chrbát je plochý a rozľahlý, takmer kilometer dlhý, pretiahnutý v smere SZ - JV. 15/02/21 Peťo Nový Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Bišar, Spišská a Diran - okruh zo Šteľbachu Prichádza víkend a narýchlo plánujeme nejakú kratšiu, ale zaujímavú turistiku v okolí Lipian. Voľba padla na zaujímavo vyzerajúci kopec v Levočských vrchoch, na ktorý nevedie oficiálna značka, ale dostať sa naň nie je žiadny problém – vrchol s názvom Spišská. A prečo Spišská? Lebo z jej vrcholu máte celý Spiš ako na dlani. dnes Gabriela Ferencová Levočské vrchy
Podcast O Muránskej planine s riaditeľom Jánom Šmídom “Keby štátna ochrana prírody po kalamite v roku 2004 povolila jej spracovanie, ľudstvo by pravdepodobne došlo o jeden živočíšny druh,” hovorí v Hiking podcaste riaditeľ Národného parku Muránska planina o endemickej muške Mycetophila gemerensis, ktorá obľubuje plodnice húb a nachádza sa iba na Fabovej holi. včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Kamenný košiar a kostoly podhoria Čiernej hory Zvyčajne keď plánujem túru, tak sa len málokedy inšpirujem fotkami a tiež málokedy ma zaujme fotka na fotografickom webe. No tentoraz ma zaujal nádherne upravený kamenný košiar z úpätia Roháčky, a keďže som sa chcel vrátiť na Hornádske lúky, ktoré ma pred pár rokmi veľmi zaujali, úplne mi tento objav zapadol do plánov s tým, že zájdem do dedín, kde sa zachovali gotické kostoly. včera Henrich Tomáš Čierna hora

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimná Matka Božia cez Medvediu hlavu 05/04/20 12:11 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 908 m n. m. – Matka Božia

    • min: 537 m n. m. – Novoveská Huta

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 599 m

    • klesanie: 599 m

  • Vzdialenosť
    • 12 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9032 ° SŠ
      dĺžka: 20.5175 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9032 ° SŠ
      dĺžka: 20.5175 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • vrt v Medvedej dolke

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Spišská Nová Ves (vlak, bus) - Novoveská Huta (bus, parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.73 (0.25)