Okrem samostatne stojacich veží (vartoviek) mali strážnu funkciu tiež ďalšie objekty. Išlo o kostolné a mestské veže, strážne miesta (stráže) a odlesnené kopce s výhľadom do krajiny (varty).

Ide o zaujímavé ciele výletov po Slovensku. Niektoré sú turisticky prístupné po značených trasách, iné ležia úplne zabudnuté v húštinách a rozvalinách. O mnohých ani netušíme a stále čakajú na objavenie. Každopádne sú zahalené rúškom tajomstva, lebo o protitureckom signalizačnom systéme sú len strohé a neúplné písomné pramene.

Väčšina ľudí si pod vartovkou predstaví murovanú vežu v podobe krupinskej turne na vrchu Stražavár (Tanistravár). Dodnes dominuje v panoráme mesta ako dobrý orientačný bod. V minulosti mesta to bol dôležitý bod, kam sa upierali zraky Krupinčanov v krušných časoch. Stražavár nebol jediným miestom, kam smerovali mešťania svoj pohľad. Krupina mala aj druhý strážny objekt, a to na vrchu Starý háj alebo tiež Vachturňa, severne od mesta. Tam sa žiadna stavba nezachovala. Vartovka bola pravdepodobne drevenej konštrukcie a jednoducho po čase podľahla prirodzeným procesom. Vybudovať murovanú vežu na Stražaváre bolo potrebné pre vizuálny kontakt s protitureckou pevnosťou na Bzovíku.

Túra Zo Bzovíka do Krupiny trochu inak

20. 12. 21 Danka Tomášiková

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V čase ohrozenia boli medzi jednotlivými strážnymi miestami dohodnuté signály. A to výrazný dym (v prípade priaznivého počasia cez deň), v noci to boli ohne a tiež zvuková signalizácia v podobe výstrelov. Členitý horský terén Karpát u nás vytváral prirodzené bariéry, keďže sídla ležia prevažne v údoliach riek a potokov, preto bolo potrebné cez horské chrbáty prenášať signály na vyvýšených miestach. Stráže a varty zároveň vytvárali veľkú sieť signálnych miest po celom juhu dnešného stredného Slovenska.

Obe krupinské vartovky a bzovícka pevnosť mali vizuálny kontakt s uzlovou vartovkou na hore Sitno (1009 m. n. m) v centre Štiavnických vrchov. Sitnianski vartáši vedeli prenášať správy od Levíc až po banskobystrickú vartovku, ktorá taktiež stojí dodnes v podobe hvezdárne na vrchu Vartovka (569 m). Každé jedno strážne miesto malo vizuálny kontakt s minimálne jednou vartovkou v susedstve, čím tvorili na vtedajšiu dobu dômyselný systém ochrany stredoslovenskej banskej oblasti.

Na vybudovaní siete vartoviek sa dohodli predstavitelia hornouhorských banských miest a mestečiek (Zväz stredoslovenských banských miest) na zasadnutí vojenskej porady v máji 1564. V zápise vojenského poriadku sa o. i. uvádzajú vybrané lokality, kde má byť stála služba tzv. vartáši. Každé väčšie sídlo malo následne svojich strážnikov, ktorí bdeli a strážili chotár. Vznikla tak hustá sieť vartoviek, o čom dodnes svedčia chotárne názvy:

• Stráž,
• Stráže,
• Stráža,
• Strážište,
• Strážisko,
• Strážnik,
• Strážnica,
• Strážne,
• Strážny vrch,
• Strážna hora,
• Vrchstráž,
• Varta,
• Vartovka,
• Turňa,
• Tureň a pod.

Vo väčšine prípadov v teréne dnes nevidieť žiadne stopy po stavbách. Odlesnené kopce nepotrebovali pre prirodzený výhľad do kraja žiadnu stavbu a taktiež malé sídla nemali prostriedky na budovanie veží. Napríklad nad Zvolenom stála na vrchu Varta (651 m) drevená pozorovateľňa, čo dokazuje zachovaná historická veduta mesta.

Aby bolo možné ochrániť banskoštiavnické bohatstvo a sídlo bez mestských hradieb v členitom horskom teréne, po celých Štiavnických vrchoch vzniklo množstvo signálnych miest. Nielen na južnom predhorí v blízkosti tekovských a hontianskych dedín vznikli vartovky, ale tiež na odľahlých miestach ďaleko od sídiel. Napríklad vrch Varta (617 m) v chotári Devičian alebo vrch Stráž (411 m) východne od Jabloňoviec. V Klastavskej doline nad Petrovou skalou sa nachádza protiturecká bašta. Podľa terénneho prieskumu Vladimíra Benčíka išlo zrejme o vrch Turečka (527 m), kde severozápadne od vrcholu objavil podzemný úkryt - dúpänec. Mohlo ísť pravdepodobne o dočasný úkryt vartáša, keďže vrch je viac ako 2 km vzdialený vzdušnou čiarou od dediny.

Za jednu z najodľahlejších vartoviek od okolitých sídiel možno označiť vartovku na Kramárskom vrchu (558 m). Nachádza sa síce v katastrálnom území Bátoviec, ale od sídla je vzdušnou čiarou vrchol vzdialený 6,3 km. Treba upozorniť, že Kramársky vrch nenájdete označený na každej mape, tak sa na výlet treba vydať s podrobnou mapou alebo navigáciou. Orientačný zmysel je viac ako potrebný. Cez lokalitu nevedie žiadna značená trasa. Na výpravu sa možno vybrať z Dolných Jabloňoviec cez vrch Rajt (472 m) alebo po lesnej asfaltke cez Valhišskú dolinu (horský bicykel). Z dedinky Pečenice si možno túru ozvláštniť návštevou Pečenického valu po trase náučného chodníka a ďalej mimo značiek cez vrch Rajt. Z Bátoviec možno od vodnej nádrže Lipovina začať po trase náučného chodníka cez vinohradnícku osadu a popod Dva vrchy (441 m). Orientačne najjednoduchší prístup je zo štátnej cesty I/51 na pol ceste medzi obcami Žemberovce a Ladzany, ale bez možnosti verejnej dopravy. Od drevoskladu (parkovanie) pri Rakyte (v susedstve je samota Cestársky dom, v minulosti poľovnícka chata PZ Tlstý vrch Bátovce) treba ísť po lesnej asfaltke popod vrchy Veľký Gregor, Grosmanov kopec a Rakšáňovú horu. Prípadne možno od hlavnej cesty I/51 (parkovanie pri rampe) zamieriť do doliny Studenec (bližšie k obci Ladzany), a taktiež po tvrdej lesnej ceste vhodnej na horský bicykel prísť k poľovníckej chatke pod Kramárskym vrchom.

Túra Val obrov, Feľaťa a iné záhady Hontu

31. 3. 14 Pavol Timko

Na samotný vrchol nevedie žiadna lesná cesta alebo chodník. Jednoducho treba ísť krížom cez listnatý les priamo na vrchol kopca. Vrcholové temeno zdobia väčšie i menšie skalné formácie. V najvyššom bode prekvapí murovaná stavba štvorcového pôdorysu do výšky 1,5 metra. Postavená je z miestneho kameňa voľne uloženého bez spojovacieho materiálu. Z jednej strany vedie do objektu schodište vnorené do múra.

Na zvyšky signálneho miesta upozornili miestni nadšenci histórie Dušan Hudík a Jozef Šimonek, ktorí vartovku zaradili do kategórie “hláska”. Ide o vyvýšené miesto nad úrovňou terénu, aby ohňové signály bolo lepšie vidieť. Síce je v súčasnosti takmer celý kopec zalesnený, zarastajúce rúbanisko umožňuje výhľad na severozápad k Jabloňovciam a Pukancu. Z okolitých vartoviek komunikovali s Vartou nad Čajkovom, Turničkou na Lajtni nad Pukancom, Strážou nad Jabloňovcami, Tanádom nad Štiavnickými Baňami a samozrejme s ústrednou vartovkou na Sitne.

Túra Ladzany – Kramársky vrch – Bátovce

23. 8. 15 Vladimír Kobza

Spoločný terénny prieskum bol vykonaný s Vladimírom Benčíkom (spracované do samostatného článku na blogu), v ktorom nájdete zoznam identifikovaných signálnych miest a vartoviek na strednom Slovensku.

Použité pramene:

• BENČÍK, Vladimír: „Turci idúúú“ 3/3– nie, toto nebude o piesni Jara Filipa, ale o osmanských ukrutnostiach, 2020. Dostupné online: https://blog.sme.sk/vladimirbencik/cestovanie/turci-iduuu-3-3-nie-toto-nebude-o-piesni-jara-filipa-ale-o-osmanskych-ukrutnostiach.
• BENČÍK, Vladimír: „Turci idúúú 1/3 – po stopách "protitureckého telegrafu" - strážnych miestach, vartovkách, 2020. Dostupné online: https://blog.sme.sk/vladimirbencik/cestovanie/turci-iduuu-1-3-po-stopach-protitureckeho-telegrafu-straznych-miestach-vartovkach.
• FAJČÍKOVÁ, Kveta: Čo sa stalo, keď padli Turci na Poniky, 2013. Dostupné online: https://cestovanie.sme.sk/c/6750154/co-sa-stalo-ked-padli-turci-na-poniky.html.
• URBAN, Peter a kol.: Zlatá kniha Hontu, Vydavateľstvo Matice slovenskej, ISBN 978-80-7090-855-3.

Fotogaléria k článku

+34 ďalších fotiek