Od Trnovačka jezera do sedla Prijevor (autor foto: Martin Baniari)
Túra

Via Dinarica (5) – Maglić (NP Sutjeska)

19. 05. 2020
Maglič (2386 m) - najvyššia hora Bosny a Hercegoviny bola v našom podvedomí počas celého putovania Via Dinarica. Hovorili sme si, že ak úspešne dorazíme až pod ňu a všetky okolnosti a počasie budú priaznivé, výstup na vrchol si nenecháme ujsť. Bude to ako čerešnička za odmenu a dokonalý záver celého 2-týždňového pochodu. A teraz sme konečne tu a môžeme začať s plánovaním vrcholového útoku.

Oddychový deň a spestrenie cesty po auto

Po náročnom makadamskom úseku v Zelengore sa nám našťastie podarilo na záverečných asi 20 km asfaltu stopnúť auto, ktoré nás odviezlo do turistického strediska Tjentište v kaňone rieky Sutjeska. Tu sme sa ubytovali v penzióne Sur Makadam '58 u Dobrilovho známeho Slavka. Mäkká posteľ, teplá sprcha a výdatná večera padli vhod. Ďalší deň je oddychový a do obeda sa ideme prejsť k pamätníku bitky na Sutjeske. Dobrilo Jezerinovi sľubuje aj kúpanie v bazéne, lenže ten je už po sezóne vypustený, a tak sa nič nekoná. Pamätník je obrovský a odzrkadľuje hrdosť juhoslovanského národa na víťazstvo nad fašistami. Múzeum je zavreté, a tak sa vraciame do penziónu na obed.

Po ňom ideme ešte preskúmať usadlosť Šadići na opačnej strane doliny. Škoda, že je dnes zamračené, lebo by sa nám otvárali určite zaujímavé pohľady po okolitých horách. Vo dvore posledného domu nám príjemná pani ponúkne tašku paradajok a do ďalšej chatky nás na kus reči zavolá profesor filozofie, ktorý učí v Nemecku. Nečakane u neho strávime dve hodiny príjemným rozhovorom a do penziónu sa vraciame až za úplnej tmy.

Druhý deň sa rozhodujeme pre návrat k autu do Jablanice, pretože ho plánujeme využiť pri výstupe na Maglič. Autobusom cestujeme cez Foču do Sarajeva, hlavného mesta obkoleseného horami. Dobrilo ho pozná ako svoje topánky, a tak nám robí sprievodcu po najzaujímavejších miestach s príslušným výkladom. Všetky chute, vône, zvuky a ruch najorientálnejšieho mesta Európy si vychutnávame až do podvečera, keď nasadáme do vlaku. Tichomír ako železničiar je prekvapený nielen kvalitou súpravy, ale hlavne krásou horskej trate smer Mostar s množstvom tunelov a zaujímavých scenérií. V Jablanici u Omera stručne vyrozprávame zážitky z putovania a následne absolvujeme nočný návrat cez Nevesinje po kľukatých horských cestách do Tjentišta.

Cez hmlu a skalnú stenu na hmlovú horu

Keďže z Tjentišta je to na Maglič a späť za deň prakticky nereálne a my viac času nemáme, rozhodli sme sa skrátiť si výstup autom. Z penziónu sa vyvážame platenou makadamovou cestou hustým lesom až do sedla Prijevor (1688 m). Pri rampe platíme vstupné do NP Sutjeska. Okolo je hmla hustejšia než mlieko a okrem pár áut v sedle Prijevor so zahraničnými ŠPZ-kami nevidíme ani na krok. Maglič je odvodený od slova magla, čiže hmla a dnes hmlová hora nezostáva nič dlžná svojej povesti. Dúfame, že sa to zmení. Dobrilo vymyslel okruh, na ktorom navštívime okrem Bosnianskeho aj Čiernohorský Maglič (Bosanski i Crnogorski Maglić) a Trnovačko jezero.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Začíname stúpať chodníkom a zakrátko sa ocitáme v lese. Tento úsek však netrvá dlho a opäť kráčame vlhkou šmykľavou trávou. Objavuje sa sutina, kde je sledovanie značiek zložité, pretože ich tu nie je veľa a stále sme v hustej hmle. Svah je už veľmi strmý a suť pohyblivá, preto čoraz viac zapájame ruky. Po chvíli sa vo výške asi 2000 m dostávame z hmly a nad sebou vidíme kolmú stenu Magliča a takmer modrú oblohu. Oproti cez dolinu sa čnie hrebeň masívu Volujak, ktorý akoby plával na inverznej oblačnosti. Pri lezení skalnou stenou nám pomáhajú oceľové laná. Z dôvodu možného pádu kamenia sa držíme blízko seba. Posledné metre trávou nás privádzajú na vrchol Bosanski Maglić (2386 m), na ktorom je kovový valec zo srbskou trikolórou.

Sadáme si do trávy a vychutnávame si inverziou obmedzené rozhľady po okolí. Oproti cez dolinu sa ťahá spomínaný skalný masív Volujak, vedľa nás plošina Crnogorskeho Magliča a za ňou viaceré vrcholy masívu Bioč taktiež už v Čiernej Hore. Žiadne iné hory nevidieť, lebo ich zakrýva inverzné more. Fotíme a užívame si absolútny pokoj, keďže sme tu úplne sami. Keď sa však nad horami objavujú podozrivé kopovité oblaky vydávame sa na ďalšiu cestu.

K najkrajšiemu plesu Balkánu

Strmšie zostúpime do sedielka, v ktorom nenápadne prechádzame cez neoznačenú hranicu do Čiernej Hory. Po chvíli dosahujeme plochý trávnatý vrchol Crnogorskeho Magličća, ktorý je o 2 metre vyšší ako jeho sused (2388 m). Je odtiaľto pekný spätný pohľad na špicatý Bosanski Maglić a skalné okno pod ním. Pokračujeme plochým hrebeňom vysokohorským prostredím so skalkami aj kosodrevinou. Po okolitých horách sa začínajú rôzne prevaľovať mraky, čo Tichomír dôkladne fotograficky dokumentuje. Robíme si pauzu v sedielku medzi skalami a Dobrilo hovorí, že odtiaľto je najlepší pohľad na Trnovačko jezero, ktoré je vraj najkrajším plesom Balkánu. My ho však kvôli mrakom pod nohami nevidíme. Po chvíli nás tiež pohlcuje hmla a keď navyše zahrmí, je čas zmiznúť z hrebeňa.

Chodník klesá veľmi strmo popod skalnú stenu a občas ho ešte znepríjemňuje sutina. Výškové metre ubúdajú rýchlo a keď prejdeme cez pásmo hmly a lesa konečne zbadáme pleso v tvare srdca. Popri brehu prichádzame k salašu (katun), kde nám pastier a strážca Prírodného parku Piva (Park prirode Piva) v jednom kontroluje a eviduje pasy. Jezerin využíva poslednú možnosť kúpania a dáva si niekoľko dĺžok v plese. Tichomír a Dobrilo zatiaľ pijú pivko a kochajú sa krásnou scenériou jazera obklopeného vysokými štítmi evokujúcimi Vysoké Tatry. Zakrátko sa však búrka prejavuje naplno, a tak sa pred silným lejakom a bleskami ukrývame v predsieni chatky strážcu pri piecke. Po vyše hodine sa živly ukľudňujú a môžeme vyraziť späť k autu.

Suťoviskami, pralesom i popri vodopáde

Z blatistého lesa vychádzame na malebnej horskej lúčke v závere Suhej doliny. Odtiaľto chodník vedie traverzom oboch Magličov a otvárajú sa nám krásne výhľady na vrcholy Trnovački Durmitor, Volujak i Maglič nad hlavou. Na strome si všímame nenápadnú tabuľku s nápisom Država Crna Gora a tým sa vraciame späť do Bosny a Hercegoviny (časť Republika srpska). Míňame obrovské suťoviská aj salaš s pasúcimi sa kravami a dorážame späť k autu v sedle Prijevor. Okruh sa uzatvoril, Maglič sa však zasa vyfotiť nedá, lebo je opäť v hmle.

Sadáme do auta a makadamkou smerujeme nazad do Tjentišťa. Tichomír je nadšený z okolitého lesa, ktorý je plný obrovských hrubých stromov. Ide o prales Peručica, údajne najväčší v Európe. V sedle Dragoš chceme ísť ešte pozrieť vodopád Skakavac. Lenže na vyhliadke si pre hmlu nevidíme ani na nos, počuť len šum vody. V penzióne celé 2-týždňové dobrodružstvo zajedáme chutnými bosnianskymi špecialitami a zapíjame rakijou. Na druhý deň ráno nás čaká len cesta domov.

Záver

Naším cieľom nebolo prejsť celú trasu Via Dinarica (Slovinsko - Albánsko), ale len jej najkrajšiu časť v rámci Bosny a Hercegoviny. Navyše sme sa magistrály striktne nedržali, ale občas sme si trasu prispôsobili podľa okolností. Celé 2-týždňové putovanie tak bolo pestré a nabité zážitkami rôzneho druhu. Hory boli rozľahlé, pusté a vďaka krasovému reliéfu aj dosť divoké. Výraznými prvkami bolo viacero kaňonov riek napr. Neretvy, Rakitnice či Sutjesky. Zhodli sme sa, že najväčšie dojmy v nás zanechala planina Prenj. Taktiež krása lesov bola vysoká a takmer všetky mali charakter pralesa. Čo bolo až šokujúce, že sme prakticky nikde nevideli rozsiahle holoruby. Dôvodom bol zrejme nielen strmý skalný terén, ale aj odvrátené dedičstvo minulosti v podobe mínových polí. Počasie nám okrem záveru v Zelengore vyšlo v podstate perfektne a slnka a tepla sme si užívali plnými dúškami. Tichomír bol prekvapený aj z toho, že až na pár výnimiek, ktoré sa dali porátať na prstoch dvoch rúk, sme nestretali žiadnych turistov. Hory sme mali prakticky sami pre seba. A keď sme stretli domácich, vždy sme boli konfrontovaní s nesmiernou bosnianskou pohostinnosťou a úprimným záujmom o rozhovor. Pre Tichomíra a Jezerina to bol prvý kontakt s balkánskymi horami a kultúrou, no obaja skonštatovali, že sa sem v budúcnosti zasa niekedy radi vrátia.

Prijatno!

Autori fotografií: Martin Baniari a Tomáš Trstenský

Na texte spolupracoval: Tomáš Trstenský

Predchádzajúca časť putovania

Fórum 9 príspevkov
Via Dinarica (5) – Maglić (NP Sutjeska) 25/05/20 17:50 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Ohňová zem - Ushuaia, Martial, Estancia Harberton Ohňová zem - tajomná oblasť na absolútnom juhu juhoamerického kontinentu, v španielčine zvaná Tierra del Fuego. Skladá sa z jedného veľkého a viacerých menších ostrovov rozdelených približne na polovicu medzi Argentínu a Čile. Jej názov v človeku evokuje krajinu sopiek, ale skutočnosť je prozaickejšia. Keď sa prví európski moreplavci plavili okolo, videli na brehu množstvo ohňov, pri ktorých sa domorodí obyvatelia zohrievali, a tak kraj nazvali Ohňovou zemou. Po návšteve Patagónie by bolo hriechom odolať vábeniu oblasti na samom konci sveta. 09/02/21 Martin Baniari Svet
Túra Patagónia: Chorrillo, Laguna Nimez, Perito Moreno Patagónia nie je zaujímavá len kvôli možnostiam dlhších celodňových trekingových trás. Tunajšia krajina je dostatočne rozmanitá a ponúka množstvo nenáročných a ľahko dostupných cieľov, ktoré zaujmú oči cestovateľov napr. aj v prípade zhoršeného počasia. Možností vyžitia je tu naozaj mnoho a my si preto z celej bohatej palety vyberáme vodopád, mokrade a jeden svetoznámy ľadovec. Tešíme sa na nové rôznorodé zážitky, ktoré bezpochyby zaujímavo obohatia našu cestovateľskú dovolenku. 10/11/20 Martin Baniari Svet
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna de los Tres Fitz Roy (3405 m) - žulový obor, najvyšší vrch a legendárna ikona oblasti, ktorá, ako som spomenul v predchádzajúcom článku, dala meno celému pohoriu. Jeho silueta je nielen v erbe mestečka El Chaltén, ale aj v znaku Národného parku Los Glaciares. Za dobrého počasia ho vidieť snáď odvšadiaľ, z ulíc mestečka i patagónskej stepi. Svojou dominantnosťou človeka k sebe priam volá. Turisti sa najbližšie k nemu môžu dostať pri Lagune de los Tres. A práve toto horské jazero bude dnes naším cieľom. 11/08/20 Martin Baniari Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Sľubica a skalné mestečko Sokolica Predpokladám, že takmer každý turista zo Šariša či Spiša dobre pozná jeden z najkrajších výhľadových bodov pohoria Branisko – Sľubicu. Avšak článok nebude len o samotnej Sľubici. Bola skôr akousi povinnou jazdou, keďže sme sa pohybovali v jej okolí, naším hlavným cieľom však bolo menej známe skalné mestečko Sokolica blízko Skalnej brány pri Rajtopíkoch. dnes Stanislav Ďurica Branisko
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. včera Miroslav Svítek Svet
Túra Bišar, Spišská a Diran - okruh zo Šteľbachu Prichádza víkend a narýchlo plánujeme nejakú kratšiu, ale zaujímavú turistiku v okolí Lipian. Voľba padla na zaujímavo vyzerajúci kopec v Levočských vrchoch, na ktorý nevedie oficiálna značka, ale dostať sa naň nie je žiadny problém – vrchol s názvom Spišská. A prečo Spišská? Lebo z jej vrcholu máte celý Spiš ako na dlani. 10/05/21 Gabriela Ferencová Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Via Dinarica (5) – Maglić (NP Sutjeska) 25/05/20 17:50 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Dinársky masív / Dináre (Dinaridi) - planina Maglić: v Bosne a Hercegovine (časť Republika Srpska) - pohorie Maglić (Nacionalni park Sutjeska) a v Čiernej Hore - masív Trnovački Durmitor (Park prirode PIva)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 2388 m n. m. – Crnogorski Maglić

    • min: 1360 m n. m. – Suha dolina, lavínište

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1114 m

    • klesanie: 1114 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Náročnosť lezenia
    • max: II UIAA

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 06.09.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 43.28794 ° SŠ
      dĺžka: 18.71657 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 43.28794 ° SŠ
      dĺžka: 18.71657 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • Tjentište (pansion Sur Makadam '58)

  • Voda
    • sedlo Prijevor (napájadlo), Trnovačko jezero (prameň, bufet)

  • Mapa
  • Doprava
    • Tjentište (bus, taxi) - Foča (bus) - Sarajevo (vlak, bus)

  • Doplňujúce súbory
    • GPX súbor: vystup_na_maglic.gpx

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.46 (0.23)