Trasa

Mlynky, časť Biele Vody – Chotárna dolka – Zadný Hýľ – Predný Hýľ – Klauzy – ústie Sokolej doliny – ústie Bieleho potoka – Lesnica – Čingov – Smižianska Maša – Smižany

Začali sme na autobusovej zastávke na Bielych Vodách a pokračovali smerom do Chotárnej dolky po červenej značke. Mohli sme si zvoliť aj modrú značku a prejsť cez Zejmarskú roklinu na Geravy a odtiaľ na Predný Hýľ. No išli sme takto.

Cestou míňame závrt Okrúhla jama na lúke a statného jeleňa s parožím v lyku. Za polhodinku sme v Chotárnej dolke a odtiaľ po zvážnici na Zadný a Predný Hýľ. Tu sme si dali malú prestávku na raňajky a odbočili dole do Klauz. Cestou sme obdivovali na pravej strane strmé skalné útesy na Holom kameni, popod ktoré sme išli a na ľavej strane Červenú skalu. Správali sme sa ticho, ako sa patrí a mysleli na vtákov, ktorí tu hniezdia a pripravujú sa priviesť na svet svoje potomstvo. V duchu som sa trošku bála, aby nám cestu neskrížil medveď, ale bolo už čosi po siedmej ráno, tak som dúfala, že má iné ciele, ako sa tu špacírovať, i keď človek nikdy nevie.

Cestu nám lemovali chochlačky duté, pestro odeté v odtieňoch fialovej aj ich biela podoba, tiež soldanelky karpatské. Potok pod nami zíval prázdnotou, voda nezurčala až v dolnej časti pri Berezinci sa opäť objavila. Odtiaľ sme mali na Klauzy len 25 minút. A slniečko začalo pekne pripekať. Okolo nádrže kvitlo záružlie močiarne a okolitý les aj Holý kameň sa pekne odzrkadľovali vo vodnej hladine.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na informačnej tabuli sme sa dočítali o histórii zaujímavého miesta. Prvá vodná nádrž (klauzúra) bola vybudovaná na hornom toku Bieleho potoka v prvej polovici 18. storočia grófskou rodinou Csáky na splavovanie dreva z grófskych lesov k najbližším pílam.

V roku 1918 rodina Csáky dostala povolenie na výstavbu novej vodnej nádrže na tomto mieste, kde sa teraz nachádza. V súčasnosti neslúži pôvodnému účelu, ale na chov rýb a relax pre turistov. Je tu nový prístrešok a informačné tabule, ktoré informujú o histórii miesta a o činnosti Lesov Slovenskej republiky, ktoré sa zaslúžili o rekonštrukciu krásneho miesta.

Po krátkej prestávke a občerstvení sa chutnou vodou zo studničky sme pokračovali popri Tomášovskej Belej k ústiu Sokolej doliny. Cestu nám skrížil veľký polom z popadaných smrekov, kvôli ktorému sme postupovali veľmi pomaly. Preliezali sme, aj podliezali, obchádzali, aj plazili sa popod ne. Nakoniec sme šťastne došli k ústiu Sokolej doliny.

Odtiaľ sme pokračovali po visutých vodorovných drevených rebríkoch najprv k ústiu Kyseľa a potom chodníkom k ústiu Bieleho potoka pod Tomášovským výhľadom. Mostíky boli po zime vo veľmi zlom stave. Pričinila sa o to aj posledná povodeň v novembri minulého roku. Po ceste sme stretli párik mladých ľudí so psíkom na rukách. Upozornili sme ich na nebezpečenstvo a oni sa hneď rozhodli, že dajú vedieť a zatelefonujú asi na správu Národného parku Slovenský raj a upozornia ich na daný stav veci. A veru zistili sme, že od 8. mája platí pre tento úsek uzávera až do odvolania.

Pod Tomášovským výhľadom sme obdivovali bralo zo spodku a konštatovali, že pred rokmi bolo viac viditeľné a teraz ho dosť zakrývajú stromy.

Držíme sa modrej značky a prichádzame na Čingov, kde odbočíme na Náučný chodník mládeže Smižianska Maša. Jeho trasa je dlhá asi 7 kilometrov a nájdete na nej šesť náučných panelov:

  1. Úvodný panel,
  2. Voda,
  3. Archeológia,
  4. Brehové porasty a výskyt vtáctva,
  5. Lúka a les,
  6. Geológia.

Z trasy je odbočka na Soviu skalu. Ide o skalnú terasu, z ktorej je nádherný výhľad na Čingov a neďaleké Spišské Tomášovce. Cesta z Čingova tu trvá asi 25 minút pomalou chôdzou. Teraz sme ju nenavštívili, už nás čas tlačil, museli sme stihnúť autobus domov. Snažili sme sa cestou náučným chodníkom prečítať si informácie o lokalite, ale aj jej prírodné krásy obdivovať a podarilo sa nám to. Desať minút pred odchodom autobusu prichádzame do Smižian. Lační, smädní, ale spokojní, že sa nám podarilo splniť náš cieľ, sadli sme si na zaprášenú lavičku v búdke čakárne.