Cesta

O druhej v noci mi zazvonil budík. Hodil som do auta posledné veci, a keď som sa prebral, vyrazil som na západ. Prešiel som prázdnu Bratislavu a po dvoch hodinách jazdy som si na odpočívadle ľahol. Pol hodiny som si zdriemol a pokračoval som ďalej.

Čosi po ôsmej som prišiel do sedla Schaida Sattel (1068 m). Je tu malé parkovisko, prístrešok pre turistov a toaleta. Zadarmo. To sú tí “chamtiví kapitalisti”, ktorí z človeka “zoderú aj poslednú kožu”. Prezul som sa, vyhodil som si na chrbát batoh a vyrazil som na prechádzku.

Kvetinová záhrada

Úvodný úsek sa ide po zvážnici, ale po chvíli značka zahne na chodník. Stúpa bukovým lesom. Obehla ma skupina štyroch rýchlikov a prišiel som na alpské lúky. Boli posiate kvetinami. Pozeral som sa okolo seba a pripadal som si ako Terminátor v záverečnej scéne. Nestíhal som spracovávať podnety. Preto som viac stál a rozkukával sa, ako kráčal.

Postupne som vyselektoval najzaujímavejšie kvetiny a tie, ktoré poznám od nás, som ignoroval. Na čierny list išli horce, ktoré boli zatvorené, ale aj koberce prilboviek dlholistých, horčinky a ľadence. Tmavohlávku som si odfotil, hoci bolo zrejmé, že druh skôr odhadnem, ako určím. Nakoniec sa zdá, že nešlo o tmavohlávku červenú ani čiernu, ale o miestny endemit, tmavohlávku východnú. Potešil ma pohľad na skalokrásky pyrenejské, alpínske maky, prízemnú taricu s veľkými kvetmi, na silenky bezbyľové a na čosi, čo som po návrate určil ako meringiu machovitú. Nádhera.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vrchol

Horšie to bolo s výhľadmi. Hlavný hrebeň bol zahalený v oblakoch a vrcholce Kamnických Álp (Kamniške Alpe) som videl iba skoro ráno. Zo sedla pod vrcholom bolo popod oblaky vidno metropolu Korutánska, Klagenfurt, a z vrcholu kus údolia Drávy.

Na Hochobire (2139 m) bolo do desať turistov. Niektorí sa zapisovali do vrcholovej knihy, ďalší hádali, ktorý kopec to na chvíľu vykukol spomedzi oblakov. Pár minút som si oddýchol a začal som zostupovať.

Zostup

Po Eisenkappler Hütte, pri ktorej končí spoplatnená cesta, som stretal veľa turistov. Ďalej už iba dva páry. Strmým svahom som zbehol na lúku, kde som zahol na málo využívanú cestu vedúcu do sedla Schaida Sattel. Prekvapila ma tam úzka lávka na zvislej skalnej stene. Okolo bol les, čo človeka lákalo podceniť situáciu. Bolo však zrejmé, že krok vedľa a padnem do prázdna. Radšej som sa pridŕžal oceľového lana, ktoré tam bolo natiahnuté.

Aj v lese sa dalo nájsť niekoľko pekných kvetín, bolo ich však menej. A tak ma najviac zaujala lesná kaplnka. Bol na nej obrázok tragédie. Zrejme ju postavili, keď tu lesného robotníka privalilo drevo. V Karavankách je takýchto “kaplniek s príbehom” viac.

Záver

Výhľady ma sklamali, ale kvetín som videl veľa. Raz darmo, Karavanky sú vápencovým pohorím. Išiel som aj krátkym zaisteným úsekom, čo ma tiež potešilo. K tomu, aby bola túra dokonalá, chýbalo iba nejaké skalné okno.