Príbeh

Trestná výprava

26. 10. 2007
V 80-tych rokoch patrila Chata na Kľačianskej Magure ŽOS Vrútky. V tom čase sme tam chatárčili a pretože železničiari nie sú práve z tých, čo sa im pohárik protiví, zažili sme tam aj príbeh, ktorý vám pre vaše pobavenie predkladám.

Už vyše týždňa bolo vonku hnusne. Každú chvíľu pršalo, fúkal silný vietor, po úbočiach sa valila hmla a teplota bola okolo nuly. Škaredý uzimený november. Na chate sa neukázala ani noha a tak sme boli celkom radi, keď mi zavolal riaditeľ.
"Servus chatár, žijete tam hore? Ešte ste nezamrzli?"
"Sme v poriadku, len sa trochu nudíme, ľudia nechodia a robíme poriadky po chate a tak."
"Dobre, chatár, tak aby ste sa nenudili, pošlem vám zajtra hore asi šesť hostí. Ale teraz dávaj dobrý pozor. Budú to dvaja Rusi a štyria chlapi od nás. Tí Rusi sú z nášho družobného závodu a od teba potrebujem, aby si ich strašne opil. Lebo keď sme boli vlani u nich, tak oni nás tak opili, že sme aj odlet lietadla zmeškali."
"Dobre, všetko pripravím, ale čo tí štyria naši?"
"No, to sú najväčší pijani z celého Turca. O tých sa nebojím. Nakoniec, veď ich isto poznáš", povedal a vymenoval štyri mená, ktoré keď som zopakoval, tak som počul, ako sa v bare odkrúcajú vrchnáky na fľašiach s rumom a borovičkou. No to vám bola zostava.
"Nachystaj dve izby. Jednu dvojku pre Rusov a nejakú štvorku pre tých našich ožranov. No a variť nemusíš nič, len na stôl priprav nakrájanej slaniny, salámy, klobásy, uhorky a všetko, čo ťa napadne. Tí Rusi sú navyknutí u vodky stále zajedať. A nešetri. Akékoľvek náklady zaplatím. Len nech sú poriadne dopití."

Takýto služobný príkaz som ešte nikdy nedostal, ale už som sa tešil na to, ako ho splním. Na druhý deň od rána sme pripravovali stôl v jedálni. Nakrájali sme údeniny, otvorili fľaše s uhorkami, čalamádou, nakladané huby, zavárané čučoriedky a maliny, horčicu pikantnú aj kremžskú, cibuľu, chlieb, keksíky, feferónky a všetko ostatné, čo nás napadlo a čo sme mali na chate. Debna vodky, borovičky a rumu bola vonku za kuchyňou, aby sa dobre vychladila a tiež aj zo dve prepravky minerálok. Pre každého účastníka tejto športovej súťaže sme nachystali drevený lopárik, nôž a vidličku a už sme iba čakali.

Psi začali "havúzňať" okolo pol ôsmej a o chvíľu sa zjavili reflektory Ara, ktorý sa dažďom a vetriskom dral k chate aj s našimi hosťami. Šofér zatiahol až ku vchodu a hostia vyskákali von a rovno hore do chaty. Údržbár Milan, ktorý ich vyviezol, na mňa mrkol a hovorí:
"No veru neviem, ako tento súboj dopadne. Veď sa len pozri, oni boli spolu na večeri a tí naši sa mi už teraz zdajú poriadne pripití."
Privítal som sa s hosťami, uviedol som ich do izieb, aby sa trochu zobliekli a zaviedol do jedálne. Milan mal pravdu. Rusi boli ako rybičky, tí naši však už mali pod čapicou.

V jedálni bolo teplučko, príjemne, nápoje boli vychladené a jedlo pripravené. Rusi sa len tak usmievali od spokojnosti, zatiaľ čo naši sa zamračili a pýtajú sa ma:
"A toto je čo, chatár? My sme sem prišli piť a nie jesť. Veď už sme po večeri, tak čo stále s jedlom zavadziate. A potom, veď nás poznáš, keď jeme, tak jeme a keď pijeme, tak pijeme.
"Chlapci, veď nemusíte jesť, to je pozdrav od riaditeľa. To on tak rozkázal. Všetko je dnes zadarmo."
Tak to sa im to už páčilo viac. Jedlo zadarmo, pijatika zadarmo, ubytovanie zadarmo a odvoz tiež. A tak zasadli za stôl a už to začalo. Najprv všetci okoštovali horcovú borovičku a potom Rusi prešli na vodku a naši ako ktorý. Na stole mali poldecáky aj decáky a tak Rusi pili z decákov a naši, pretože sa nechceli nechať zahanbiť, tak tiež. To ale nebolo príliš dobre, lebo gágory mali nastavené na poldeci a teraz sa im to priečilo v krku. Ale bojovali statočne.

Nasledoval jeden prípitok za druhým, fľaše sa len tak vyprázdňovali a nálada prudko stúpala. Lenže Rusi si každý pohárik dobre zajedli, kúsok slaninky, trochu klobásy, lyžicu čučoriedok ,za tým uhorku tu kúsok, tam kúsok a stále mali niečo v ústach. A naši hrdinovia sa statočne držali svojho: Buď jem, alebo pijem. O chvíľu sa začalo už aj spievať. Výsledok pretekov v chlastaní vyzeral veľmi, veľmi zle. Aspoň teda pre našich borcov. Nie že by Rusi boli triezvi, tiež už mali dosť nabrané, ale naši boli už takmer na mol. No, dočerta, takto ten boj nevyhráme, hovoril som si. Ako by som len pomohol k nášmu víťazstvu. Veď keď to pôjde takto ďalej, o chvíľu tu budem mať štyri slovenské mŕtvoly a dvoch rozveselených a prežratých Rusov. A potom mi to napadlo. V pivnici som mal odložených pár fliaš čierneho Senátora. To bolo v tej dobe najsilnejšie čierne pivo u nás a ak sa nemýlim, tak to bola buď 16-ka alebo dokonca 18-ka. Keď ste si za triezva dali jedno od smädu, tak ste mali nohy ako z olova a po dvoch už ste boli celkom pripitý. Zobral som hore štyri fľaše a dve som hneď otvoril a postavil pred Rusov. Zabralo to. Oči sa im rozsvietili a šťastne sa na ten zázrak nášho pivovarníctva usmievali.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

"Vot, čechoslovackoje pivo. Éto óčeň charašó", a už sa im aj nalievali. Len si dajte, hovoril som si a rýchle som priniesol druhé dve fľaše. Treba povedať, že tie už ani nedopili. Pivo účinkovalo ako kurare. Jeden z Rusov chcel povstať k prípitku, chytil motolicu a tresol na zem a už sa nehýbal. Druhý Rus stratil pojem o tom, kde je a tvrdil mi, že tu na Kaukaze hrozí pri takýchto dlhotrvajúcich dažďoch zosuv pôdy. V košeli si urobil túru okolo chaty , aby zistil, či sa nezosúvame. Či pri tom spadol tri alebo päťkrát, nie je dôležité. Dôležité bolo, ako potom vyzeral. S námahou sme obidvoch Rusov dotrepali do postele, zobudili našu slovenskú výpravu spiacu za stolom a vyviedli ju na ich izbu.

Úloha bola splnená. Manželke som musel prisahať, že izby vyčistím ja, a veru bolo čo čistiť. Ráno sa prví zobudili domáci borci a deň zahájili spišskými raňajkami, t.j. borovičkou a pivom. Raz darmo, kto má natrénované, ten sa vyzná. O chvíľu sa objavili aj Rusi. Keď videli fľaše piva v rukách našich borcov, tak ich poriadne naplo. Ale ustáli to.
"Tak ako mládenci, hovorím im, už ste tu všetci, tak môžem chystať raňajky, nie?"
"Chatár, veď sme ti hovorili, že keď pijeme, tak nejeme", a Rusi dodali: "Nenáda."
A tak Milan naštartoval Aro, obidva družstvá nastúpili a ja som sa s nimi rozlúčil. A jeden z našich mi ešte stačil pošepnúť:
"Tak čo, chatár, ale sme ich riadne opili, čó."
"Opili, ako opili", hovorí mu Milan od volantu, "keby im chatár nedal to čierne pivo, tak by ste to prehrali."
"Aké čierne pivo, veď také nikto nepil."
Viete vy riť, čo kto z vás včera pil. Ale nevadí, hlavne že sa podarilo, pomyslel som si.
Tak teda skončila trestná výprava, pri ktorej naše malé, ale udatné Slovensko porazilo ruského obra.

Knižku Kapor Fatranský a iné príbehy od Bora Tomisa si môžete objednať cez elektronický formulár.

Fórum 14 príspevkov
Trestná výprava 09/12/07 10:52 14 príspevkov
Najnovšie články
 
Túra Skryté poklady Malých Karpát – Šišoretné Šišoretné je neznačený hrebeň v rázsoche Slepého vrchu medzi Klokočinou a Bolehlavom. Veľakrát som sa motal v okolí peši aj na bicykli, ale nikdy som sa nedostal na tri vrcholy s nezvyčajným názvom a až teraz som konečne … » celý článok dnes Pavol Timko Malé Karpaty
Túra Hoľa a Čertova hoľa zo sedla Súľová Hoľa (1268 m) a Čertova hoľa (1245 m) sú dve susedné hory v hlavnom hrebeni Volovských vrchov v ich západnej časti. Patrí im piate, resp. dvanáste miesto v zozname najvyšších vrchov ... » viac včera Peťo Nový Volovské vrchy
Správa Aktuálne z hrebeňa Nízkych Tatier – leto 2021 Pokiaľ plánujete prechod hrebeňov Nízkych Tatier, či už v rámci SNP-čky, alebo len v rámci párdňového vypnutia mimo civilizácie, je dobré poznať aktuálne podmienky. Záleží len na ... » viac 12/06/21 Marek Šurina Správy
Najnovšie články autora
 
Príbeh Pustovník Johan Schádzali sme po krásnej víkendovej trojdňovke zo Suchého na Chatu pod Suchým a tešili sme sa na stretnutie s našimi kamarátmi chatármi. A tiež sme sa tešili na horcovú a pivo a tiež na nejaké teplé jedlo a teplú posteľ a … » celý článok 12/02/21 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Trnčičkové víno Ten rok to vôbec nevyzeralo na biele Vianoce, ale asi dva dni pred sviatkami začalo mrznúť a začal padať sneh A to tak silno, že nám bolo jasné, že si asi celkom slušne užijeme naše ... » viac 31/12/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Segediňák Je to už pekných pár rokov, čo som sa rozhodol, že keď je mierny nástup zimy, možno by som mohol stihnúť ešte trošku si povandrovať. Vymyslel som si to tak, že by som odcestoval vo ... » viac 26/12/20 Boro Tomis Príbehy
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Trestná výprava 09/12/07 10:52 14 príspevkov
Fakty
  • Ročné obdobie
  • Dátum túry
0.87 (0.43)