Viktor Beránek, chatár z Chaty pod Rysmi vo Vysokých Tatrách
Rozhovor

Viktor Beránek: ŠTB viedla o mne spis desať rokov

17. 11. 2020
Pôsobí ako chatár na vysokotatranskej Chate pod Rysmi už viac ako 40 rokov. Do hôr prišiel v čase, keď odišiel zo strednej školy, lebo sa odmietal učiť "okupantštinu". Bez školy sa nevedel zamestnať, za čo ho počas socializmu mohli zavrieť ako príživníka. ŠTB ho sledovala ako protisocialistický živel a stať sa chatárom nebolo jednoduché. Viktor Beránek.

S Viktorom Beránkom sme nahrali 25. epizódu Hiking podcastu. Témou bolo jeho chatárčenie, či a ako sa za tie desaťročia zmenili návštevníci hôr, reč prišla aj na panoramatickú kadibúdku a paradoxy v ochrane prírody. Keďže dnes je výročie Nežnej revolúcie, vyberáme z nahrávky Viktorove spomienky na život v socializme.

Vypočujte si ako podcast

Ako som sa dostal k chatárčeniu? Keď som mal 18 rokov, ešte som ich ani nemal, politicko spoločenské pomery ma donútili, aby som niečo robil. Bolo to v období vrcholiacej normalizácie a okupácie, kedy sem dorazili ruské vojská na internacionálnu pomoc. Ja som sa do toho nejako emotívne zaplietol a mal som potom problémy so štátnou bezpečnosťou. Odišiel som zo školy, pretože som sa odmietal učiť ruštinu, pre mňa to bola okupantština. Mal som tú mladícku nerozvážnosť a hrdosť, ale dobre, som na to dnes hrdý a patrí to k tomu veku. Zostal som bez školy, bez práce a mal som problémy, lebo kto nepracoval, bol príživník, mal problémy a mohli ho zavrieť.

Raz som sa zatúlal na Zbojnícku chatu, tam som pozeral na nosičov, sedel a rozmýšľal, či sa ozvať alebo neozvať. Potom som sa toho chlapca, ktorý obsluhoval v okienku, opýtal a ten sa spýtal pána Keleho staršieho. V tom septembri slúžil posledný mesiac, potom šiel do dôchodku. Pozrel na mňa a hovorí, no dobre, my ťa zoberieme, tam máš krosnu, tu máš zoznam, zajtra toto tu zoberieš hore a tam v tom sklade v hoteli Tatra ti to dajú. Tak som to vzal, videl som, že to je úplne nepohodlné hebedo, aj keď je to prázdne. Došiel som dole, ráno som šiel do toho hotela Tatra, tam mi naložili nejaké cukry. Nevedel som, ako si to naložiť, koľko kíl, nechcel som vyzerať ako slabinger, tak som si naložil 48 kíl. A tak som s tou prvou vynáškou šliapal na chatu. Bola to krížová cesta na horu Golgotu.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Vtedy som nosil také dlhé sombrero na hlave, dlhé vlasy, proste hipík. Keď ma nový chatár Belo Kapolka videl prvýkrát, šliapal hore, chystal sa prebrať chatu, ja som veselo bezstarostne išiel s tými vlasmi a krosnou, a ešte to sombrero sa mi krčilo o tú krosnu. Od tej doby som nevidel, že by nejaký nosič nosil sombrero v Tatrách. Tak keď ma videl, šiel s Petrom Rajcom, ktorý robil chatára potom ešte dva roky na Rysoch, povedal Peťovi, že tohoto vyhodíme prvého z chaty.

Keby som bol o dva roky starší, bol by som už dávno emigroval a šiel niekam do Indie alebo niekde inde žiť. Mňa bavil ten slobodný život, vtedy státisíce mladých ľudí cestovalo, bola vynikajúca hudba. Veľa ľudí chodilo do Indie, tam boli silné hippies kolónie, Amerika týmto žila. Bavil by ma takýto život, dlho sa plavili na lodiach, všelijako sa prebíjali stopom do tej Indie. To ma oslovilo, aj som chodil tak oblečený, kvetované košele a nohavice široké dole. A voľná láska v tom bola samozrejme.

To bol taký protest proti konzervatívnej spoločnosti, ktorá, dá sa povedať, vtedy končila a nastupovala táto generácia Beatles, Rolling Stones a ďalšie skupiny. Ale ja som sa nedostal do toho zahraničia, medzitým sa hranice uzavreli a ja som musel ísť na vojnu na dva roky. Miesto toho, aby som bol slobodný človek, skončil som v zelenom väzení. Tam bol zlomový okamih, keď som si na vojne, za ostnatým drôtom niekde na severe Čiech, uvedomil, aká je tá krajina sivá. Komíny tušimických elektrární tam čmudili, a aké tie Tatry bývajú nádherné. Mal som nejaké fotky zo Zbojníckej chaty a tie som prezeral stále dookola. Tam sa začal rodiť môj vzťah k Tatrám a kráse tých hôr.

Dokončil som si strednú hotelovú školu a zároveň som bol na chatách. Na začiatku 1977 bol na Chate pod Rysmi Peter Rajec, ktorý chystal prestavbu chaty. Tiekla do nej voda cez strechu. Oslovil ma, či by som mu s tým nechcel ísť pomáhať. Ani na minútu som nezaváhal. V roku 1978 sa chata otvárala ako zrekonštruovaná. Peťo Rajec sa rozhodol, že by skončil, mal už veľkú rodinu, a že pôjde robiť niečo dole. Ja som bol jediným, kto mu tak pomáhal, ostatní boli takí, čo prišli na týždeň. Tak ma navrhol, aby som robil chatára, na podniku. No nie s mojím kádrovým profilom, bol som protisocialistický živel, triedny nepriateľ, a neviem čo. Hneď sa postavili proti tomu, pohraničná stráž, ktorá tam chodila a rôzni ľudia, čo ma sledovali. Založili na mňa aj spis, v 1977, ako na sledovanú osobu.

Dokonca som bol rozhodnutý, že emigrujem. Podarilo sa mi cez Juhosláviu prejsť do Talianska, a už som mieril na Traiskirchen, kde bol utečenecký tábor.

Nevyzeralo, že by som prešiel, chceli tam mať káder, ktorý im bude donášať a spolupracovať s nimi. No vtedy bol fantastický šéf tohto podniku, Tatranskej správy účelových zariadení, mal sídlo v Smokovci, mal hotely aj lanovky. Laco Harvan, ten behal, bežkoval, lyžoval, bol to ten dubčekovský typ, ktorý prežil tak, že ho niekam zašili. Tak on povedal, že viete čo, dáme ho tam na rok a keď urobí prúser, tak ho vyhodíme. Tak odstavil týchto červených banditov, keď to tak mám povedať. Čakali, že ma chytia, lebo napríklad nepôjdem voliť, čo som ani nechodil, lebo voľby boli dobrovoľne povinné. Desať rokov na mňa viedli spis na ŠTB.

Mňa bavilo to nosenie, život na chate, medzitým padli prvé lavíny na chatu, takže som to musel opravovať. Tak som vlastne od roku 1979 začal byť chatárom za takých neistých podmienok. Dokonca som bol rozhodnutý, že emigrujem. Podarilo sa mi cez Juhosláviu prejsť do Talianska, a už som mieril na Traiskirchen, kde bol utečenecký tábor. Po troch dňoch stopovania som si to rozmyslel a zasa som prešiel tú železnú oponu, hoci Juhoslávia ju nemala až takú tvrdú. Tak som sa zase vrátil naspäť. Nikdy som neplánoval, že by som na tej chate bol navždy, a možno preto som tam zostal.

Prečítajte si tiež

Rozhovor s Viktorom Beránkom z roku 2007

O Chate pod Rysmi

Fórum 11 príspevkov
Viktor Beránek: ŠTB viedla o mne spis desať rokov 01/12/20 16:42 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Biely kríž a traily nad Bratislavou S istým zveličením by sa dalo povedať, že všetky bratislavské cyklotrasy vedú na Biely kríž. Toto miesto na hrebeni Malých Karpát je medzi cyklistami veľmi obľúbené. Zašportujete si, zároveň sa nezničíte, a na prístup si môžete vybrať od asfaltových cez lesné cesty až po traily pre horské bicykle. 11/04/21 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Zimná Téryho chata s deťmi Téryho chata je najvyššie položená celoročne otvorená chata vo Vysokých Tatrách. Ide o obľúbený cieľ aj v koronavírusových časoch, kedy sa v chatách nemá vysedúvať. Malá Studená dolina je veľmi atraktívna a zimná trasa na chatu je oproti letu príjemná zmena. 08/04/21 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Podcast O útulniach a ich obnove s Paľom Timkom V ďalšom dieli Hiking podcastu sa rozprávame s Pavlom Timkom, dlhoročným turistom, horolezcom a zakladateľom občianskeho združenia Sloboda pohybu. Budeme hovoriť o turistických útulniach, ktorých je na Slovensku približne 200. Pavol Timko s dobrovoľníkmi minulý rok niektoré opravovali, najväčšiu rekonštrukciu urobili na salaši Obrubovanec vo Veporských vrchoch. Odborný dozor pri oprave šindľovej strechy mal Jakub Huba zo známej ochranárskej rodiny Hubovcov. Zhodou okolností si kolektív okolo ochranára Mikuláša Hubu práve pripomína 40. výročie akcie, kedy začali rekonštruovať salaše a senníky a meniť ich na útulne pre turistov. 02/04/21 Soňa Mäkká Rozhovory
Najnovšie články na titulke
 
Túra Výstup na hiadeľskú Prašnicu Zobudili sme sa do chladného rána, strechy domov boli pokryté námrazou. Pochutili sme si na vajíčkových chleboch a dobre posilnení sme sa presunuli do dedinky Hiadeľ. Banícka osada vznikla v sedle medzi Kozím chrbtom a Prašnicou, ktorým viedla stará cesta spájajúca Horehronie s Liptovom. Prví obyvatelia boli drevorubači, pastieri a baníci. Ťažilo sa tu najmä striebro, zlato a antimón. Známy Hiadľovský krumplovník bol tradičnou obživou Hiadeľčanov. . V Hiadeľskej doline sa nachádza minerálny prameň Hiadeľská kyslá. Rozhodli sme sa vystúpiť na kopec s pôsobivým názvom Prašnica. dnes Tatiana Filipková Nízke Tatry
Túra Slatinský kras: Bukovinská skala, Baské a Dúpna diera Inšpiráciou na túru mi bola kniha Náučné chodníky – severozápad, kde je popísaný náučný chodník z Krásnej Vsi do Slatiny nad Bebravou. Danú trasu som si upravil, pretože som si chcel pozrieť vyhliadkový bod Bukovinská skala, vrch a chatu Baské, tiež jaskyne Dúpna diera a Čertova diera. Vyzbrojený čerstvým negatívnym testom som sa vybral na cestu. včera Tomáš Vohlárik Strážovské vrchy
Túra Podhorie Braniska na jar Pohorie Branisko je známe vďaka najmä starému horskému priechodu a tunelu. No málokto vie, že nielen oddeľuje regióny Šariš a Spiš, ale najmä ma dôsledne severo-južné smerovanie. Jeho hrebeň mám prechodený a aj šarišská časť je mi známa, ale spišská veru nie, a tak ako čerstvý nápad som ho realizoval na jar roku 2019. 13/04/21 Henrich Tomáš Branisko, Šariš

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Viktor Beránek: ŠTB viedla o mne spis desať rokov 01/12/20 16:42 11 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.99 (0.35)