Zapadajúce slnko čarovalo
Túra

Zliechov – Rohatá skala – Košecké Podhradie

22. 12. 2020
Vďaka osobnému odovzdávaniu odznakov OTO 24 vrcholov MK v BSK absolvujem v posledných mesiacoch desiatky rozhovorov s turistami a dozvedám sa tak o ich rôznych aktivitách. Tak som sa dozvedel o aktivite Trenčianskeho turistického vysokohorského klubu k 25. výročiu ich vzniku. Síce oficiálne skončila k 31. januáru 2020, no to mi nebránilo napísať pánovi Petrincovi a poprosiť ho, aby mi zaslal podklady k TTO Poznávanie Strážovských vrchov.

Dozvedel som sa, že sa skladá z troch častí – Koruna Strážovských vrchov, Everest Strážovských vrchov a Zaujímavé vrcholy Strážovských vrchov a zavedie ma dokopy na 75 vrcholov. Pri osobnom stretnutí s pánom Petrincom v Piešťanoch som dostal Záznamník a prísľub, že pre mňa plnenie podmienok predĺži do konca roku 2021. Rozhodol som sa plniť Korunu Strážovských vrchov, lebo predsa len cestovanie z Bratislavy do obcí za Žilinou, Bánovcami nad Bebravou či Prievidzou je časovo náročné.

Trasa

Zliechov – Javorina – Gábrišské vrchy – Na Rúbani – Rohatá skala – Mraznica – sedlo Mraznica – Hrúštie – Veľké Košecké Podhradie

Rozhodol som sa napriek krátkemu dňu využiť ukončenie potreby pri cestovaní zo zelených okresov do červených predložiť aktuálne potvrdenie o negatívnom teste a začať plniť Korunu Strážovských vrchov. Pridali sa ku mne Pelé a Ctibor a v sobotu 21. novembra sme vlakom vycestovali do Trenčína a autobusmi sme sa cez Ilavu dostali krátko pred 10-tou na konečnú v Zliechove. Vítala nás modrá obloha a mrazivý deň. Vcelku som sa po vystúpení z autobusu vytešoval, že som nahodil na seba zimné oblečenie.

Smer Javorina

Vykročili sme po zelenej, červenej a modrej TZT. Ako prvá odbočila vpravo červená na Strážov. Tade pôjdem inokedy. Kaluže vody boli zamrznuté na kosť. Kým som fotil okolité kopce, kde ešte stále prevládala zelená farba, chalani bystro kráčali vpred. Keď som ich dohonil, uvedomil som si, že nikde nevidím modrú značku. Pohľad do tabletu mi potvrdil, že sme mali dávno odbočiť vľavo, aby sme po modrej stúpali na masív Javoriny. Nechcelo sa nám vracať, a tak sme po chvíľke odbočili vľavo na lesnú cestu a po zvážnici obchádzali masív Javoriny zozadu. Síce sme si predĺžili trasu, ale zase nebola taká strmá. Došli sme do zákruty, z ktorej sa dalo začať stúpať doľava po hrebeni. Všade bola kopa napadaného lístia a človek musel dávať veľký pozor, čo sa pod ním nachádza.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Išiel som ako prvý a keď sa zjavili skaly, v jednom okamihu krásne cez štrbinu mi svietilo priamo do očí ostré zimné slnko. Zastal som pri vrcholovom kameni a keďže na mape nie je bodkou označený vrchol Javorína (Javoriny), myslel som si že som na ňom. Až Ctiborov pohľad do jeho elektronickej mapy, nás poslal ešte o pár desiatok metrov doprava a tam bol pravý vrcholový kameň 1 010 m vysokého Javorína. Dali sme si po šálke čaju a začal celkom strmý zostup na modrú. Nebola to sranda, v popadanom listí klesať strmo pomedzi popadané stromy. Takže sme sa celkom potešili, keď sme zastali na úzkom chodníčku a po ňom pokračovali popod skaly k smerovníku Javorina. Netrvalo dlho a ocitli sme sa pri stožiaroch vleku nad Mojtínom.

Smer Gábrišské vrchy

Otvorili sa nám pekné výhľady do šíreho okolia, no vibramky nám začala obaľovať námraza z trávy. Na strome som objavil žltú plastovú šípku k hrobu neznámeho vojaka. Uvedomil som si, že keď chceme dôjsť na Gábrišské vŕšky, musíme opustiť značku a stúpať lesom doľava hore. Vyšli sme na lesnú cestu, ktorá končila pri chate a konečnej lyžiarskeho vleku. Nad ňou bola skala a hoci tam nebol vrcholový kameň, vyššie sa už nedalo ísť, tak sme usúdili, že sme na druhom z vrcholov Koruny.

Po zjazdovke sme zišli na lúky nad Mojtínom. Našli sme tam na kameň zamrznuté hríby a jesienky. Rozhodli sme sa nepokračovať po žltej, ktorá prišla zľava, do Mojtína, ale pokračovať neznačene po lúke smerom na kameňolom v diaľke. Na mape som si všimol značku jaskyne, a tak som si myslel, že ju nájdeme. No keď sme sa ocitli pod elektrickým vedením, uvedomili sme si, že na mape je zakreslené úplne inde, a tak, hoci sme tušili, že by jaskyňa mohla byť niekde v skalách napravo od nás, pokračovali sme k ovečkám pasúcim sa na stále zelenej tráve. Ovečky postupne vychádzali z plechového hangára, kde mali na zemi rozhádzané seno. Evidentne ich vylákalo slniečko, ktoré bolo stále silnejšie.

Za hangárom sme narazili na žltú, ktorá z Mojtína išla naším smerom, a tak sme sa po nej vybrali doľava. Neďaleko svätého obrázku s lavičkou sa pásli ďalšie ovečky. My sme zase stúpali kobercom popadaného lístia a veru som zavadil o pod ním skrytý konár a hodil celkom slušnú šípku do lístia. Našťastie to dobre dopadlo.

Smer Rohatá skala

Lesná cesta, po ktorej sme išli, pokračovala doľava, no značka sa prudko zvrtla doprava a po krátkom klesnutí sme vystúpali na skalnatú lúčku s krásnymi výhľadmi. Tu sme sa rozhodli naobedovať. Po krátkej pauze, lebo napriek slnku nám začalo byť zima, sme začali záverečné stúpanie na Rohatú skalu. Je zaradená medzi 25 zaujímavých vrcholov Strážovských vrchov. Od smerovníka sme sa vybrali k samotnej skale a veru mi padla sánka, keď som zbadal reťaze. Nemám rád pod sebou prázdno, a tak som uvažoval, že sa na to neodhodlám. Pelé však vyliezol hore ako lasica, a keď sa tam zjavil Ctibor aj bez reťazí, veď bol horolezec, tak som sa pomaly súkal hore tiež. S duševnou podporou kamarátov som to dokázal a po zápise do vrcholovej knihy sme sa mohli kochať perfektnými výhľadmi.

Napokon došlo k tomu najhoršiemu a to k hľadaniu, kam dať nohy pri zostupe. Ale Ctibor ma zdola dirigoval, a tak som celý spotený napokon zastal na pevnej zemi. Radosť netrvala dlho, lebo zrazu Pelé zakričal: "Reťaze!" Neveril som vlastným očiam, keď mi popri skale zmizol dolu. Zostup bol istený voľne pohodenými reťazami, no keby bolo len trošku mokrejšie, tak fakt neviem, ako by sme zišli k smerovníku Pod Rohatou skalou.

Chvíľku sme išli po relatívnej rovine a ukázali sa opäť pekné výhľady. Najprv som myslel, že pozerám na jazero a chatu na jeho okraji a potom som si uvedomil, že je to zamrznutá tráva. No a potom prišlo ďalšie divoké klesanie a musel som naštartovať paličky, lebo som nebol schopný na lístí a vlhkej pôde udržať stabilitu. Veru. tri dni som mal svalovicu z toho klesania.

Zostup tmou presvetľovanou Mesiacom

Veľmi som sa potešil, keď sme konečne zišli na lesnú cestu okolo lúky Mraznica. Stojí tam maringotka, ktorá asi slúži ako chata, lebo je ohradená. Cesta nás oblúkom doviedla do sedla Mraznica. Pri spätnom pohľade sme onemeli úžasom. Masív Rohatej skaly bol už úplne čierny a len samotné skaly osvetľovalo zapadajúce slnko za zlata. Úžasný pohľad!

V sedle sme si uvedomili, že do odchodu autobusu nám zostáva 40 minút a podľa smerovníka je to 50 minút. Navyše slnko skoro zapadlo a cestu nám osvetľoval Mesiac. Nuž sme chytili, ako sa hovorí, bradavky do rúk a vyrazili, na náš vek až nepatričným tempom, dolu lesnou cestou. Minuli sme prameň, ktorý nie je zaznačený v mape, no nemal som fakt čas si zaznamenať jeho polohu. Keď sa v diaľke objavilo prvé svetielko, dúfal som, že to nebude „Perníková chalúpka“. Nebola! Ale od prvých domov lazov Hrúštie sa z hlinenej cesty stal rozbahnený tankodrom. Nebyť paličiek, určite by sme zopárkrát padli.

Asfaltke v dedine sme sa vyslovene potešili, ako už dávno nie. Ctibor s dlhými nohami nám v závere unikol, a tak som nevedel, či išiel doprava, či doľava. Spýtal som sa miestneho bicyklistu, kde je zastávka autobusu a vybral som sa vpravo. Keď sme napokon s Pelém zastali, zistili sme, že sme špinaví ako prasce. Čo už. Snáď nás šofér zoberie. Zobral nás.

Dnes sme cestovali dlhšie, ako sme šliapali, ale boli sme spokojní a sľúbili sme si, že až budú dni dlhšie, budeme v Korune pokračovať.

Fórum 2 príspevky
Zliechov – Rohatá skala – Košecké Podhradie 07/01/21 17:06 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. 11/05/21 Miroslav Svítek Svet
Túra Miléniový kríž a rozhľadňa Lipky - okruh zo Senice Keď som pred rokmi išiel na rozhľadňu Lipky z Radošoviec, zvolil som si zostup k vlaku v Kopčanoch. Tým pádom som sa vyhol Smrdákom a o existencii Miléniového kríža som vtedy netušil. Pri chystaní príspevku do relácie "S batohom na pleciach" som si uvedomil, že šliapanie cez polia mnohým asi nebude voňať, a tak som ponúkol zostup do kúpeľov Smrdáky a ako bonus návštevu Miléniového kríža. Nuž som si potom povedal, že by som sa naň mohol ísť pozrieť osobne. 03/05/21 Miroslav Svítek Záhorie
Túra Skalica – Veterník – Holíč Koncom minulého roku som začal putovanie v Gbeloch, a tak s prvým jarným víkendom som si povedal, že by som mohol dokončiť putovanie až po Skalicu. No a konečne nájsť holíčske menhiry. Vzhľadom na situáciu, ale aj všeobecnú nefunkčnosť klubovej činnosti, nik so mnou nešiel. Predpoveď počasia meteorológom vyšla na chlp presne, a tak som prišiel do Holíča opálený a zmoknutý. 21/04/21 Miroslav Svítek Záhorie
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Slovenské brandy a poľská wiśniówka Viac rokov som plánoval túru hornou Oravou. Prejsť si po najsevernejších hraniciach okruh od Babej hory po Pilsko. Pred 4 rokmi mi to nevyšlo preto, že som sa spoliehal na ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Dovolenka bola vybavená, chuť objavovať na najvyššom stupni, ale podvečer túry to zvyšok partie vzdal a ostal som doma. Samému sa mi vtedy chodiť ešte veľmi nechcelo, aspoň nie takto ďaleko. O dva roky je situácia výrazne iná a nerobí mi problém vyraziť aj na viac dní sám. Leto vrcholí a rozhodujem sa, že idem do toho. dnes Martin Birka Príbehy
Basecamp Boli ste už na miestach s názvom Vrvrava či Chujava? Čaká nás oblačný víkend, v nedeľu cez naše územie prejde studený front so zrážkami. Po oteplení sa príroda zazelenala, v tipoch sme pre vás vybrali aj kratšie ciele v nižších nadmorských výškach. Ak radi chodíte na Chatu pod Chlebom, treba to stihnúť do nedele, od pondelka sa chata zatvorí kvôli rekonštrukcii. včera Redakcia Basecamp
Cyklotúra Šiklóš, Horšianska dol., Svätý Kríž a Krížny vrch Regióny Tekov a Hont sú rajom pre cyklistiku a cykloturistiku. Nachádza sa tu množstvo cestičiek s minimálnou premávkou, v pestrom (rovinatom, zvlnenom aj kopcovitom) teréne a v obklopení atraktívnej krajinnej scenérie. Popri trasách je množstvo prírodných, kultúrnych a historických pamiatok, ktoré sú zatiaľ neobjavené pre masy turistov. Navyše tu počasie po väčšinu dní v roku praje bicyklovaniu. včera Jakub Mészáros Štiavnické vrchy, Podunajsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zliechov – Rohatá skala – Košecké Podhradie 07/01/21 17:06 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1010 m n. m. – Javorina / Javorín (Javoriny)

    • min: 317 m n. m. – Veľké Košecké Podhradie

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1065 m

    • klesanie: 1379 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 21.11.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 48.95521 ° SŠ
      dĺžka: 18.43633 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.97831 ° SŠ
      dĺžka: 18.31027 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň pod sedlom Mraznica

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ilava (vlak, bus) - Zliechov (bus)
      Veľké Košecké Podhradie (bus) - Dubnica nad Váhom (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.11 (0.53)