Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Recenzia Karol Kaliský: Rok v divočine

Knihy s horskou tematikou zaberajú značnú časť našej knižnice. Koncom januára sem pribudla publikácia Rok divočiny od Karola Kaliského. Vytiahla som ju opäť teraz s príchodom dlhých zimných večerov, kedy sa aj deti s obľubou prehrabávajú v prírodopisných a geografických knihách.

Výrobca
Arolla Film a Karol Kaliský
Typ
fotografická kniha
Materiály
tvrdá väzba
Hmotnosť
1180 g
Infocena
20 €
Obchody
Arolla Film

Rok divočiny nie je úplne nová kniha, vydal ju Arolla Film v roku 2016, a kupovala som druhé vydanie z roku 2017. Je plnofarebná, v tvrdej väzbe, na 216 stranách tu nájdete fotografie a texty Karola Kaliského, pričom ťažisko je na fotkách.

Fotografických kníh zo slovenských hôr som videla už viac, no táto je trochu iná. Karol Kaliský je lesník, ochranár a dobrovoľný strážca prírody, trávi v nej teda veľa času. A o tom kniha je. O čase, ktorý prejde, kým človek zistí, kde čo žije, kvitne, o vzťahoch v prírode, o tom, kedy slnko osvetľuje len kúsok doliny a vykúka spoza štítu tak, ako to chce odfotiť.

Kniha je rozdelená do dvanástich kapitol podľa mesiacov v roku. V každej kapitole nájdeme od 11 do 22 fotografií rôznej veľkosti. Veľa z nich zaberá celú stranu, aj viac. V tomto smere je kniha poňatá veľkoryso, fotografia jednoducho potrebuje dosť priestoru (nechcem ani vedieť, koľko to stálo). A čo je na nich? Zahmlené hory, štíty osvetlené slnkom nad inverznou oblačnosťou, koráliky rosy na pavučine, horský potok, lejak v pralese, mláďatá jazveca či vtáčik s potravou v zobáku. Mnohé z nich pôsobia veľmi dynamicky, ako film prerušený pauzou.

Každý mesiac začína textom, ktorý opisuje, čo sa v tatranskej prírode vtedy deje. Plus predslov a doslov. Texty sú krátke a zaujímavé.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Predslov hovorí o tom, že žiadne maľby, fotografie či slová nenahradia lúče slnka, poryvy vetra či vôňu lesa, a kniha ani nechce nahradiť pocity uprostred prírody, len nám umožniť do nej nahliadnuť. Keďže Karol Kaliský sa vo svojej tvorbe veľa venuje divokým zvieratám, toto nahliadnutie je práve o nich. Aspoň pre mňa, lebo predsa len nejaké fotky z krajšej strany inverzie mám tiež. No vystrájanie rysíčat, vyvádzanie medvieďat z brloha alebo ich obžieranie limbových šišiek nie je zážitok pre bežného návštevníka hôr.

Okrem fotografií sa zvieratám venuje podstatná časť textov k jednotlivým mesiacom. Všeličo som sa dozvedela, napríklad ako si medvedica vystiela trávou brloh pred zimným spánkom, akým spôsobom lovia vlky a ako prebieha súboj jeleňov v ruji. Viac sa dá prečítať aj o tokajúcich hlucháňoch, kamzičích škôlkach či orešniciach sadiacich limbové lesy. Doslov sa krátko pristavuje pri tom, prečo potrebujeme divokú prírodu.

Niekedy je kratučký príbeh aj v popise fotografie, napríklad ako musel netopier núdzovo pristáť, alebo sled fotografií o tom, ako vlk zavetrí pod snehom uhynutého kamzíka, medveď ho vyhrabáva a líška odnáša korisť v papuli.

Okrem toho, že autor musel vedieť, kde sa zvieratá zdržujú, musel stráviť veľmi veľa času čakaním na to, kým budú robiť to, pri čom ich chce zachytiť a ešte mať aj dobré svetlo. Karol Kaliský nepoužíva žiadne návnady, fotí a filmuje zvieratá pri ich prirodzenom správaní.

Ani fotky statickej prírody nie sú z časového hľadiska zadarmo. V mesiaci február sa mi páči jedna, kde slnko osvetľuje len uzučké línie hrebeňov. Pochybujem, že ide o nejaký “výcvak”, to by muselo byť naozaj šťastie a veľmi veľa šťastia, prakticky pri každej fotke. Alebo inak, šťastie praje pripraveným. Treba vedieť, že takto tam bude zapadajúce slnko svietiť a dúfať, že práve v deň výstupu nepríde solitérny mrak, ktorý ho prekryje. Ísť do inverzie a dúfať, že hmla skončí v prijateľnej výške. A ak neskončí, tak v nej bude niečo zaujímavé, napríklad kamzík chúliaci sa za skalou.

Práve hodiny a príbehy, ktoré sú za fotkami, robia z knihy zaujímavý kúsok, ku ktorému sa ja aj naši malí prírodovedci vraciame. A berieme ich aj do lesa mimo chodníkov, aby niečo z toho zažili aj sami.

Fotogaléria k článku

Najnovšie

Búda Chatrč pod Hrádkom

Na lokálnych trasách západným Podpoľaním veľa možností na skrytie sa niet. Ale iste poteší znalosť búdy pod Hrádkom, ktorá by mohla poslúžiť nielen ako úkryt pred dažďom, ale aj …

Henrich Tomáš