Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Krásna osamelosť
Krásna osamelosť Zatvoriť

Túra Gbely – Kopčany – Holíč

V Slovenskom rozhlase som zachytil reláciu o výsadbe stromoradia pod dohľadom pamiatkárov medzi Holíčom a cyklomostom cez Moravu pri Kopčanoch. To mi pripomenulo, že sa roky chystám ísť pozrieť pozorovateľňu vtáctva na Adamovských jazerách a kostol sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch. Napokon sa z toho vyvinula celkom zaujímavá túra za našou históriou.

Vzdialenosť
26 km
Prevýšenie
+224 m stúpanie, -242 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 28.11.2020
Pohoria
Záhorie: Záhorská nížina - Borská nížina
Trasa
Doprava
Gbely (vlak, bus)
Holíč (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1073 Záhorie, Senica (1:50.000)

Trasa

Gbely – Adamovské jazerá – Morava – ústie Unínskeho potoka do Moravy – štrkovisko Malý Unín – štrkovisko Boričky I. – Kopčany – kostol sv. Margity Antiochijskej – Holíč

Nik sa ku mne z kamarátov nepridal, tak som do sychravého rána vystúpil z vlaku na železničnej stanici Gbely sám. Privítali ma zvuky dvoch výstrelov niekde v lese a mne bolo hneď jasné, že lesom v takomto počasí k Adamovským jazerám nepôjdem. Našťastie po asfaltke smerom k jazerám nechodilo až tak veľa áut. Cestou ma najprv zaujal osamelý strom s krížom a kameňom pod ním. Ešte viac som sa ale potešil drobným Božím mukám v otvore po konári odrezanom z tristoročného duba letného. Naozaj nevšedný nápad.

Adamovské jazerá

Dorazil som k hlavnej ceste spájajúcej Kúty s Holíčom a pri kamennom kríži som konečne mohol pokračovať po poľnej ceste mimo áut. Netrvalo dlho a stál som na okraji kanála, ktorý sa ťahal popred chatovú ulicu smerom k jazerám. Nuž som odbočil po nej doľava a mohol som sa začať kochať pohľadom na jazero, ktorého značnú plochu doslova pokrývali snáď stovky labutí, lysiek a iného vodného vtáctva. Došiel som k zatvorenej reštaurácii. Pred ňou stojí smerovník do mnohých svetových miest. To som už videl pozorovateľňu vtáctva. Ako som k nej kráčal, uvedomil som si, že malý bufet je otvorený. Mal som však so sebou čaj aj jedlo, a tak som návštevu prenechal miestnym rybárom. Z pozorovateľne som mal dobrý výhľad na obe jazerá. To naľavo brázdilo len pár husí a kačíc. Na stromoch okolo sedeli kormorány a na gumenom člne sa presúval rybár. Mal som so sebou ďalekohľad, no ani som ho nepoužil. Stačil mi zoom na fotoaparáte. Začalo mi byť zima, a tak som zišiel dolu a pobral som sa po ceste oddeľujúcej jazerá od seba smerom k Morave. Kráčal som okolo množstva domčekov, akoby pre uja Tekvičku z knižky Cibuľkove dobrodružstvá.

Popri Morave k zaniknutému Záhoráckemu Texasu

Došiel som na breh Moravy. Naľavo sa k nej schádzalo k prístavu raftov, ktoré sa dajú prenajať a plaviť sa medzi Kopčanmi a Brodským. Pokračoval som doprava smerom na Kopčany. Po moravskej strane jazdili Tatrovky, ktoré navážali materiál na úpravu moravského brehu. Z lesov za nimi znela po celý deň streľba, čo mi dosť znepríjemňovalo túru. Nad hlavou sa mi ozýval čoraz častejšie hlasný gagot stoviek husí, letiacich vo vzorných šípoch krížom-krážom. Na lúku dosadla volavka, a tak som skúšal zoom, nakoľko mi ju dokáže priblížiť. Myslím, že sa mi na diaľku fotky vcelku vydarili.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Neustále som mal čo pozorovať a fotiť. Vyplašil som kŕdle kačíc, neskôr zase stádo srniek, a tak som mal fotosafari. Dokráčal som k vyústeniu Unínskeho potoka do Moravy a začal dumať, či pokračovať po brehu smerom na Kopčany, alebo zísť a ísť poľnou betónkou k jazerám. Na mape bolo zakreslených kopu ťažných zariadení, no nevidel som ani jedno. Neskôr som sa dočítal, že práve v roku 2020 mali ukončiť ťažbu ropy a plynu na Záhorí. Na moravskej strane sa vraj ťaží naďalej a v omnoho väčších množstvách, ako na našej strane. Našiel som len dve veľké jamy zaliate vodou a trčali z nich rúry. Tak neviem, vraj tu teraz robia zásobníky plynu. Keď som prechádzal ponad kanál Tvrdonice – Holíč, zbadal som v šachorine sedieť krásneho viacfarebného vtáčika. No než som naň zaostril, zmizol a viac som ho nevidel.

Došiel som k jazeru a prečítal som si, že ide o štrkovisko Malý Unín a že sa tam prevádza lov rýb spôsobom chyť a pusť. Zbadal som lavičky so stolíkom a rozhodol som sa naobedovať. Na hladine neplávali žiadne vtáky, tak som sa nerozptyľoval fotením. Dlho sa v chlade a sychravom počasí aj tak nedalo sedieť. Na Uníne bolo do 10. 12. 2020 zakázané loviť ryby a tak tam nikto nebol. Na brehu však stojí pekná chata s krytou verandou, kde by sa dalo prespať.

Dokráčal som napokon k veľkej vodnej ploche Boričky I. a tam teda bolo rybárov na každom kroku. Práve pred týždňom sa tam mohlo začať loviť. Mohol som sa rozhodnúť, či pokračovať po brehu a potom prejsť k asfaltke do Kopčian, alebo to spraviť hneď. Zvolil som druhý variant. Síce som išiel dlhšie po asfaltke a veru míňalo ma dosť áut, ale bol som rýchlejšie v Kopčanoch.

Dýchla na mňa história

Tesne pred nimi som odbočil doľava k bývalému cisársko-kráľovskému žrebčínu. Podľa dokladov sa tu žrebčín nachádzal na majetku rodu Czoborovcov už v roku 1660 a v roku 1736 po kúpe ich majetku tu založil manžel Márie Terézie – František Štefan Lotrinský - cisársko-kráľovský žrebčín. V čase najväčšieho rozmachu tu bolo štyristo koní a k žrebčínu patrilo 400 ha pôdy. Chovali tu najmä vraníky a beluše kladrubskému chovu. Žrebčín zanikol v roku 1828 a po druhej svetovej vojne úplne schátral. V roku 2016 otvorili zrekonštruovaný kaštieľ a rekonštrukcia celého žrebčína úspešne napreduje. Sú tu aj dve malé múzeá a určite sa sem oplatí prísť na prehliadku, až pominie pandémia.

Po prehliadke nádvoria žrebčína som pokračoval do Kopčian. Na lúke tam pásol chlapík stádo kôz. Preštrikoval som sa uličkami Kopčian a vyšiel som do polí za nimi. Tu sa za elektro-ohradníkom pásli kozy a ovce. Pokračoval som po brehu kanála Kyštor a keď som prišiel k drevenému mostu ponad neho, uvidel som stromoradie, ktoré ma inšpirovalo k návšteve. Tiahlo sa po jednej strane cyklocesty od nekonečna do nekonečna. Za desať rokov to tu môže byť nádherné stromoradie.

V diaľke som zbadal belostný, nový most ponad Moravu, a tak som sa vybral k nemu. Je to tu evidentne miestne korzo, lebo zrazu bolo okolo mňa kopa ľudí. Bežci, cyklisti, psíčkari či len peší. Uvedomil som si, že až tak veľa času nemám, a tak som si len odfotil most z diaľky, obrátil som sa a pokračoval ku kostolu sv. Margity Antiochijskej. Podľa tabule pri ňom je najstarším kostolom v strednej Európe. Momentálne je oplotený, a tak som si ho len obišiel a nasmeroval som sa na Holíč. Naľavo od chodníka bola tehlová ruina. Až doma som si našiel na internete, že je to bývalá "Kačenáreň". Vraj na rybníkoch chytali divé kačice a tu ich chovali.

Popri nekonečnom rade čerstvo vysadených stromov som prišiel k železničnému priecestiu a za ním cesta pokračovala starým stromoradím k Holíčskemu zámku. Napravo v diaľke som uvidel novopostavenú rozhľadňu nad Holíčom. Dočítal som sa o nej deň pred túrou a bolo mi jasné, že tam do odchodu vlaku nezájdem.

Prišiel som k vodnej priekope obklopujúcej zámok. Zarazilo ma, v akom dezolátnom stave je celý areál a ešte viac, keď som sa dočítal, že do takmer ruiny sa dá ísť na exkurziu. Spravil som si pár fotiek a pobral som sa poza paneláky chodníčkom povedľa parného potrubia a garáží k železničnej stanici. Sadol som si na lavičku a sumarizoval som deň. Na vcelku krátkom úseku som videl hodne zaujímavého. Možno si niekto povie, že to nie je na pešiu túru vhodný terén, radšej na bicykli. Ale to je na rozhodnutí každého. Viem, že sa sem čoskoro vrátim. Čaká ma Veterný mlyn, rozhľadňa, megality a žltá značka okolo kopca Šibenica.

Užitočné odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie