Využívame voľný deň vo štvrtok 1.11. a vyrážame na jednodennú túru krajom, ktorý už síce dobre poznáme, ale kde na nás čaká pekná jesenná príroda. Vláčik na „medzinárodnej" trase Veselí n. Moravou- Vrbovce nás dovezie do stanice Velká nad Veličkou. V tejto moravskej obci, nachádzajúcej sa iba 6 km od slovenských hraníc, sa každoročne konajú vychýrené „Horňácké slávnosti“, kedy sa obec na víkend stáva Mekkou ľudových súborov z okolia a znalcov ľudovej hudby zo široka- ďaleka.

Je 9:30 a my vyskakujeme z vláčika. Stanica je na stráni nad obcou a pretože vieme, že značka vedie hore nad stanicou, neobchádzame železnicu cez priechod, ale púšťame sa rovno do svahu nad stanicou. Dvadsať metrov hore a sme na poľnej ceste, kde vedie zelená značka smerom vľavo. Chvíľu vedie rovno nad traťou okolo stožiara s anténami, potom sa stočí do lesíka vpravo okolo úľov a peknou lesnou cestou nás vedie po chrbátiku kopca. Najprv značka ide takmer priamočiaro, ale asi po 1 km sa stočí vľavo, potom zasa vpravo a už vedie okrajom lesa.

Z tejto časti sú veľmi pekné výhľady, najmä na vrchol Javoriny a hrebeň Bielych Karpát. Po pravej strane les, po ľavej jablkový sad. Pomaly začíname opúšťať chrbát kopca a spúšťame sa vpravo dolu lúkami až k pokrútenej borovici, pri ktorej si niekto postavil lavičky, stôl a ohnisko na kempovanie. Na borovici je dokonca niečo ako posed. Len blízky transformátor kazí celú atmosféru miesta. Ten tu bol postavený pre veternú elektráreň na vrchu Bojište, ktorá v minulosti stávala za pásikom lesa, ale dnes je už demontovaná. Dole pod nami vedie št. cesta Vrbovce- Veľká n. Veličkou a pri nej nad obcou Kuželov stojí starý veterný mlyn holandského typu s kompletnou výbavou, postavený r.1842. Nachádza sa tu aj expozícia mlynárskeho domu. Mlyn je chránenou technickou pamiatkou. Lúkou schádzame až k mlynu.

V Čechách je pracovný deň a pretože je po sezóne, expozícia je zatvorená. Keďže sme tu už viackrát boli, je nám to celkom jedno. Urobíme pár fotiek a obdivujeme šikovne vybrané miesto pre mlyn. Hoci hore bolo všade úplné bezvetrie, v doline pri ceste je cítiť celkom slušný „ prievan“, ktorý určite stačí na roztočenie mlynského kolesa. Značka prekračuje cestu a vedie okolo pásika lesa, či skôr vetrolamu. Je jeseň a všetky poľné cesty sú zaorané až úplne po okraj lesa, tak ideme chodníkom vo vetrolame. Prejdeme briežok až k potôčiku s lavičkou, skočíme asi 15 m vľavo a zasa vetrolamom stúpame až k súvislému lesu. Značka vedie krajom lesa, lenže tam by sme sa utopili v blate a tak ideme lesom. O chvíľu sa už dostávame v lese na križovatku značiek (Houšť) s červenou, ktorá vedie z Vrboviec (žel.st).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Doteraz sme boli na Morave a teraz ideme po štátnej hranici. Stále okrajom lesa sa dostávame až na kótu „U troch kameňov“. Tu sa naozaj nachádzajú tri kamene s vyrytými latinskými (?) nápismi a dva kríže. Podľa historických prameňov tu boli popravení cisárskym vojskom polapení zbojníci. Od minulého roku jeden kríž pribudol. Taktiež je tu novo zasadená lipa s pomníčkom, ktorý hovorí, že ju zasadil p. Grygar ( zo seriálu „Okná vesmíru dokorán“). Z okraja lesa je nádherný výhľad na Ostrý vrch s veternou elektrárňou a na okolie Vrboviec. Samotné Vrbovce sú však schované za kopcom. Konečne vyliezlo slniečko a krajina je prekrásne ožiarená nízkym jesenným slnkom. Zľahka stúpame najprv okolo lesa a potom lesom až na Kobylu (584 m). Tu už máme les po ľavej ruke a vpravo sa nám otvoril výhľad na nádherné Vojšické lúky. Ešte asi tristo metrov po červenej značke a od križovatky Biela studňa sa zasa po zelenej značke spúšťame na Moravu a Vojšickými lúkami na Lučinu, kde je veľké rekreačné stredisko a priehradné jazero vhodné na rekreačné kúpanie.

Schádzame až k potoku Radejovka a okolo opustených chát k bývalému rekr. zariadeniu podniku Let Kunovice, ktoré je prebudované na pekný hotel s reštauráciou. Je nám jasné, že si malú reštauráciu tela i ducha zaslúžime a preto neurazíme, pivko a kávička príde k chuti. Asfaltkou pokračujeme k jazeru a od neho už po modrej značke, chvíľu asfaltkou a neskôr chodníkom, ktorý kopíruje cestu do obce Radejov. Tu samozrejme nemôžeme vynechať miestnu krčmu. Po pivku a utopencovi stúpame po modrej značke cez Holý vrch, okolo poľovníckej chaty Lesanka a prudko sa spúšťame do osady Mlynky. Zimný čas nám posunul celý štart o hodinu a pomaly sa začína stmievať. V osade Mlynky opúšťame zelenú značku, napájame sa na modrú a okolo veľkého rekr.zariadenia Chaty Jana sa asfaltkou dostávame k údolnej priehrade Mlynky. Tam už opustíme modrú a po hrádzi priehrady vstupujeme na Slovensko. Za hrádzou zabočíme vpravo a poľnou cestou najprv okolo potoka a potom vľavo hore kamennou cestou medzi poľami stúpame na chrbát svahu. Vo večernom svetle vidíme vzdialený hrad Buchlov. Na vrchu je opustená stavba vodárne so stožiarom vysielača a začína tu aj panelovka, ktorá schádza na asfaltku v doline. My však zabočíme vpravo a stále poľnou cestou sa dostávame na športovú strelnicu. Až tu točíme vľavo a zídeme na asfaltku, ktorá vedie zo Zlatníckej doliny do Skalice. Ešte asi 2,5 km capkania po asfaltke a sme v Skalici. Reštaurácia Budvarka je priamo po ceste a tak tam zakončíme dnešnú prekrásnu túru.

Túru možno rozšíriť nasledovne: Od priehrady Lučina asfaltkou smer Tvarožná Lhota. Po asi 1 km narazíte na červenú značku a po nej k rozhľadni na Travičnej (380 m) so širokým výhľadom na Biele Karpaty, Dolnomoravský úval, Chřiby a Pálavu. Pri rozhľadni je aj expozícia o miestnej faune a flóre. Od rozhľadne sa po žltej značke spustíte priamo do Radejova.