Burich – Dolný Smokovec – Veľký Slavkov

Medzi Dolným Smokovcom a Veľkým Slavkovom sa pod lúkou v malom remízkovom lese ukrýva archeologické nálezisko Burich. Ide o nenápadný pahorok, na ktorom sa rozprestieralo hradisko z laténskej doby. Našla sa tu keramika, spony, železné klince, kovania. Ale aj napríklad drachma typu Athéna-Alkis z prvej polovice 2. storočia pred Kr.

Pod Lesom – bobria hrádza – Burich – Pod Lesom (trasa)

Vystupujeme z TEŽ-ky na zastávke Pod Lesom. Schádzame pod stanicu, aby sme sa napojili na zelenú cyklistickú značku. Prechádzame cez koľajnice električky a hlavnú komunikáciu Poprad - Smokovce. Pokračujeme asfaltovou lesnou cestou. Po chvíli prichádzame k mostíku cez potok Štiavnik. Tu si všímame ohlodané stromy a malú hať na potoku.

Vraciame sa kúsok späť a briežkom vpravo stúpame na chodník, ktorý nás vedie okolo oplotenej plantáže smrekovcov opadavých. Všetky vrcholy majú zrezané v rovnakej výške. Z tabule sa dozvedáme, že už niekoľko desiatok rokov tu je škôlka na semená.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vchádzame na lúku. Je pokosená, ale aj tak chôdza nie je veľmi príjemná. Každý si hľadá svoj chodníček. Na konci poľany je badať les. Vchádzame doň. Napriek tomu, že sa lúka zvažovala, odrazu stúpame. Našli sme to! Do cesty sa nám postavil ľudskou rukou vytvorený kopček niekdajšieho opevnenia. Na jeho južnom konci lesík končí. Cez lúku pod nami sa otvára pohľad na celú Popradskú kotlinu. Je tu osadená socha, z prednej strany možno pripomínajúcu mincu. Na podstavci je vytesaný oznam o archeologickom nálezisku. Výhľad končí hradbou Kozích chrbtov, Levočskými vrchmi a Spišskou Magurou. V časoch minulých by strážený horizont pokračoval Vysokými a Nízkymi Tatrami. Vskutku miesto s dokonalým kruhovým výhľadom.

Súvisiace odkazy

Vojnianska hora – Vojňany

Osamotený vrch s náhornou plošinou, rozprestierajúci sa medzi Spišskou Belou a Spišskou Magurou, svojím tvarom odpradávna priťahoval ľudskú fantáziu. Legendy hovoria, že tu kedysi bola bitka dvoch vojsk. V boji porazenému vojvodcovi jeho druhovia nosili na hrob hrudy hliny až vznikol kopec pripomínajúci mohylu. Niekto fantazíruje, že tu je pochovaný vodca Hunov - Attila, či Slovanov - Svätopluk. Listinami je potvrdené, že sa tu skutočne v roku 1288 odohrala bitka s Tatármi (správne Mongolmi), a to v úseku Podhorany - Vojňany.

  • okruh nad obcou - trasa

Naše putovanie začíname na zastávke autobusu, pod kostolom. Pýtame sa okoloidúcej pani kadiaľ vedie chodníček. Odpoveď je neurčitá. Ona hore nechodí, ale máme skúsiť ísť poza kostol zľava a lúkou nahor, teraz sa tam vraj nepasie dobytok. Dobre, vydali sme sa tadiaľ. Lúka je kosená, ale ako sa blížime pod horu, lúčne kvety máme až po pás. Chodník nikde. V diaľke vidíme nádej, altánok. Ako sa zväčšuje, mení sa na krmelec. Ach. Ani náznak cestičky, a či nás hora nechce vpustiť? My sa nedáme odradiť, a neopustíme ju! Kráčame priamo proti vrstevniciam. Namáhavé ale rýchle. V polovici míňame akýsi pätník, hraničný kameň s vytesaným písmenom M. Naokolo sú statné jedle s množstvom malých vyrastajúcich semenáčov a rozprávkové papradie. Konečne sme na hrebienku, respektíve skôr úzkej náhornej plošine.

Aj tu sú byliny po pás. Jednoznačne sem nikto nechodí. Pokračujeme na severovýchod k triangulačnej tyči. Nebyť porastu, bol by lepší kruhový výhľad. Navôkol nás obkolesujú Levočské vrchy, Spišská Magura, za ktorou sú vidno pieninské Tri koruny. Vysoké a Belianske Tatry sú ako na dlani. Popradská kotlina a Nízke Tatry sú oproti.

V tieni jedlí si dožičíme malý piknik. Spiatočnou cestou sa snažíme nájsť výhľad z južného svahu či štartovacie miesto paraglajdistov. Cesta sa vidí byť zarúbaná. Nachádzame ako taký náznak zvážnice. Žeby sme našli prístupovú cestu? Ideme ju preskúmať. Spočiatku je to paráda, no nakoniec prichádzame na lúku bez chodníčka. Po pravej ruke sa začína zväčšovať jarok, ktorý sa kríkmi a príkrosťou stáva nepriechodným. Za ním vidíme oplotené pasienky. Nič iné nám nezostáva, len pokračovať obilným poľom bez poľnej cesty. Napokon prichádzame na komunikáciu Podhorany - Vojňany. Zastavujeme sa. Obzeráme sa. Tak tu voľakedy uhorský vojaci robili lesné záseky, aby porazili Tatárov (Mongolov). Prichádzajúc do Vojnian pozorujeme južný svah či nezazrieme cestičku. Možno treba ísť ku GSM stanici a ďalej za ňou. Ktovie, hora si toto tajomstvo zatiaľ nechala pre seba a možno domácich.

Súvisiace odkazy

Jeruzalemský vrch – Kežmarok

Náučná tabula nám hovorí, že miesta Jeruzalemského vrchu nesú známky pravekého osídlenia z doby laténskej. Centrom opevnenia bola lokalita terajšieho amfiteátra, pričom výstavbou zjazdovky došlo k značnému zničeniu archeologického náleziska.

Na návštevu využívame značenie náučného chodníka Lesoparkom Sever Kežmarok, respektíve žltú značku. Po krátkom stúpaní míňame spomínaný amfiteáter. Tu badáme terasovitý terén, azda dávne dielo človeka. Pokračujeme zarezanou traverzujúcou lesnou cestou až na zalesnený vrchol Jeruzalemského vrchu. Je tu altánok a konštrukcia vleku. Ďalej náučný chodník pokračuje zjazdovkou do východiskového bodu. Ideme žltým lúčnym chodníčkom za výhľadmi na Spišskú Maguru, Vojniansku horu a Levočské vrchy. Pod Zámockým kopcom sa stáčame späť do Kežmarku. Z lúk sú nádherne pohľady na Tatry. Hovoríme si, že sem treba prísť v čase babieho leta či v zime.

Súvisiace odkazy

V tomto kraji sme si prešli tri mysteriózne lokality. Určite je ich tu viac, a to nielen hradísk - pravekých sídiel, ale aj zaniknuté dediny a miesta stredovekých bojov. Uvidíme, kam nás nabudúce nohy dovedú.