Trasa

Vlársky priesmyk – Sidonie Kopanice – Brezová – Pod Okršliskom – Pod Vysočkou – Nad Nedašovou Lhotou – chaty Spartak Val. Klobouky - Končitá – Strelenka

Keďže som na tejto trase v septembri 2002 riadne poblúdil, potešil ma v novembri záujem kamaráta Petra prejsť si túto trasu a tak nájsť miesta chybných odbočení. Šli sme rýchlikom 7:30 do Trenčianskej Teplej a odtiaľ vlakom do Vlárskeho priesmyku. Bol krásny jesenný deň. Aj Petra, tak ako mňa pred časom, zaujali hraničné kamene pred domami a záhrady na druhej strane cesty.
V Sidónii je zistené najstaršie dolovanie kamennej suroviny v strednej Európe. Prešli sme cez ňu rýchlo a ja som bol zvedavý, kde som pri odbočení z asfaltky v doline cez most ponad potok spravil chybu. Odbočiť sme museli prudko vľavo do porastu. Ten smerovník na strome tam určite predtým nebol.

Ja som v 2002 šliapal kolmo hore lesom. Skoro štvornožky som vyliezol na hrebeň a našiel som sa na zelenej idúcej na Vršatec. Keď som zistil, že som na Bielom vrchu, zorientoval som sa, no po zídení na spojnicu s modrou som akosi nevidel kade ísť, aby som sa napojil na červenú a tak som šiel po vrstevnici popod drevorubačov. Našiel som studničku aj s pohárom a popri potoku som prišiel k poľovníkom stavajúcim posed. Zdalo sa mi, že by to mohol byť potok tečúci do doliny súbežnej s hranicou, no radšej som sa opýtal. Potvrdili mi to a poradili po zídení na asfaltku ísť doľava. Pri veľkom rekreačnom zariadení mliekární Červený Kameň som zišiel a po asfaltke som šliapal popod hrebeň k hraničnému priechodu Červenokamenskou dolinou. Prešiel som zaspatým hraničným priechodom Zápechová, kde česká colníčka kvôli pečiatke pre mňa zobudila špedičného pracovníka. Vedel som, že po asfaltke sa dostanem k červenej, no asi som mal túlavé nohy a tak som odbočil na cyklocestičku do Valašských Klobouků. Časom som opustil aj túto a idúc podľa mapy a kompasu som lesnou cestičkou napokon po troch hodinách prišiel na červenú pri kríži. Naznačenú studničku som nenašiel a tak som šiel po značke a hraničných kameňoch.

Na Končitej ma privítalo Valašské kráľovstvo. Najedol som sa a keďže som nechcel zísť do Střelnej po značke, šiel som po hraničných kameňoch ďalej. Vľavo som nemohol odbočiť pre zákaz vstupu do priestoru streľby. Opäť som si neuvedomil, že na mape hranica odbočuje vľavo, nechal som sa vyviesť cestičkou vpravo a z hrebeňa som zbehol vľavo dolu. Keď som nevidel železnicu, bolo mi jasné, že ma hrebeň od nej oddeľuje, no keď som vyšiel v dedine a v krčme mi povedali, že som v Zubákove, nechcel som veriť vlastným očiam. Zašiel som si asi 5km a od železnice ma oddeľoval hrebeň Kýčerskej hornatiny. Dal som si kofolu a podľa kompasu kolmo hore niekedy dvojmetrovou burinou, mimo akýchkoľvek cestičiek, som vyliezol na Kýčeru. Tu som chytil cestu idúcu hrebeňom, no opäť som šliapal kolmo dolu k posedu. Od neho už cestičkou až do Lúk pod Makytou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Takto som teda v 2002 blúdil, no teraz sme sa držali červenej. Stúpali sme hore kopcom a na hrebeni nakladali domáci drevo na káru. Ich jazvečík nás obletoval ako starých známych. Z lesa sme vyšli na lúky s krásnym výhľadom na jeseňou sfarbené lesy. Značka nás doviedla ku kaplnke na Brezovej. Posedeli sme si v amfiteátri a potom zišli značkou do sedla a stúpali hore do ihličnatého lesa. Lesnou cestou sme pokračovali až ku klesaniu na lúkach nad Nedašovou Lhotou. Prešli sme cez cestu popri kaplnke a povedľa plotu s úžasnou tabuľkou: „ Pozor, v stáde sa nachádza plemenný býk“ sme opäť vyšli na hrebeň. Tá nás doviedla k chatám Spartaka Valašské Klobouky, neskôr ku kaplnke s lavičkami v lese. Tu som sa v 2002 napojil na červenú, po putovaní mimo značky, ktorú som stratil pri moste cez potok za Sidóniou. Značka sa primkla k hraničnému prieseku a po ňom sme šli aj po jej odbočení na Končitej, kde nás privítalo Valašské kráľovstvo.

Peter našiel krásny masliak, väčší než jeho hlava. Opäť sme videli nezmyselné závory, ktoré český parlament schválil postaviť na cestách zo Slovenska. A samozrejme koľajnice vyjazdené povedľa. Od Končitej sme kráčali po hrane vojenského územia.

Ozývala sa divoká streľba a veru som ľutoval, že som nemal fotoaparát so zvukom. Doma by neverili, že po nás nik nestrieľal. Pri klesaní hranice do údolia, kade vedie železničná trať a cesta, sme z hranice odbočili a šli povedľa potoku Kozinovec. Doviedol nás k bunkru a asi budovám bývalých kasární. Zbehli sme k železnici a povedľa nej k vlakovej stanici Strelenka. Vlak 17:18 nás odviezol do Púchova a odtiaľ rýchlik do Bratislavy.

Touto túrou som ukončil jednodňové túry po hranici s výjazdom z Bratislavy a večerným návratom do nej. Pochod po hranici s ČR ukončíme s manželkou putovaním po Javorníkoch od Hrčavy po Strelenku s ubytovaním v Turzovke a na Portáši.