Na rozdiel odo mňa, má moja manželka za sebou celkom slušnú turistickú históriu, v Tatrách má pochodené všeličo, štíty jej však v zbierke nejako chýbajú. Keďže ani ja som ešte nestál na žiadnom značenom štíte (Predné Solisko ráči prepáčiť), rozhodli sme sa túto skutočnosť raz a navždy zmeniť. Je však ťažké až nemožné napísať niečo zaujímavé o túre, ktorú každý rok absolvujú stovky a stovky turistov. Opakujúcich sa informácii je plný internet, a tak sa notoricky známe fakty pokúsim obrazovo doplniť, v súlade so svojou koncepciou, trošičku do výhľadova.

Trasa

Popradské pleso, zastávka – Popradská poľana – Nad Popradským plesom – Nad Žabím potokom – Veľké Hincovo pleso – Vyšné Kôprovské sedlo – Kôprovský štít a späť

Rozbehol sa september a my sme si k Vysokým Tatrám v tejto sezóne ešte ani neprivoňali. Táto skutočnosť nám trochu uberá z optimizmu. Nechceme sa zbytočne stresovať, preto si stanovujeme nasledujúci plán - ideme len k Veľkému Hincovmu plesu. To by sme mali dať a bola by to bieda, ak by sme nedali. Tam sa rozhodneme, čo ďalej. Ak sa budeme cítiť dobre, pridáme si výstup do Vyšného Kôprovského sedla. S tým už budeme spokojní, aj keby to mala byť konečná, predsa len je to úvodná túra sezóny. A ak nebudeme na limite so silami, skúsime aj "Kôprák". S takouto predstavou sa nám do Tatier vyráža podstatne ľahšie.

K Veľkému Hincovmu plesu

Podľa údajov z hikeplannera je úplne najkratší výstup s najmenším prevýšením od železničnej zastávky Popradské Pleso. Chceme sa šetriť, mierime práve tam. Je to na dlhú diskusiu, či ušetrených pár sto metrov stojí za asfaltový úsek po Popradské pleso. Víta nás teplota presne 0 °C, takže na seba dávame všetko, čo pri sebe máme. Pri Popradskom plese sme zhruba za hodinu a niečo. Odtiaľ pokračujeme regulárnym horským terénom. To znamená pohodový, polhodinový úsek hlavne lesom až po rázcestie Nad Žabím potokom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Za ním nasleduje asi hodina kosodrevinou a po strmom výstupe do Hincovej kotliny aj typickým vysokohorským terénom vo famóznom prostredí, ktoré som už opísal v samostatnom článku. Hincove oká ako predzvesť nášho najväčšieho plesa sú v tejto časti roka dosť prázdne, je v nich však o čosi viac vody, ako keď sme tu boli po prvýkrát s deťmi pred piatimi rokmi.

Do Vyšného Kôprovského sedla

Pri Veľkom Hincovom plese skladáme batohy a dávame si občerstvenie. Panuje medzi nami jednoznačná zhoda, že teda ideme aj na Vyšné Kôprovské sedlo. Prestávka je preto krátka, pre istotu si dáme po polovici energetického nápoja a vydávame sa na chodník mieriaci k trávnatému, no riadne strmému svahu východne od plesa. Od tohto bodu je to pre nás oboch premiéra.

Len čo sa chodník trochu dvihne, ukáže sa nám po ľavej ruke Malé Hincove pleso. Zakrátko prichádzame k úpätiu príkreho svahu, kde chodník prechádza do serpentín. Ináč by sa tento svah snáď ani nedal prejsť. Serpentínami sa však kráča celkom pohodlne, niekde je chodník dokonca spevnený dreveným rámovaním. S pribúdajúcou výškou sa dramaticky zlepšujú výhľady na Veľké Hincovo pleso s hradbou Mengusovských štítov za ním. Asi po pol hodine sme vo Vyšnom Kôprovskom sedle, kde si opäť skladáme batohy, viac kvôli spoločnej fotke ako kvôli oddychu.

Zo sedla na vrchol Kôprovského štítu

Prestávku využijem na pár dokumentačných záberov a potom, sediac na nejakom brvne, tvárou ku Kôprovskému štítu, zvažujeme, či sa naň cítime. Pomerne jednoznačne nám vychádza, že áno, minimálne po stránke kondičnej. V očiach mojej drahej polovičky však pri pohľade na skalné výšavy, vidím isté pochybnosti, predsa len to je debutový štít. A to ešte netušíme, že to, čo vidíme zo sedla, je len predvrchol, za ktorým sa treba ešte ďalej lopotiť.

Vyrážame teda po výraznom chodníku, ktorý miernym stúpaním križuje trávnatý svah. Po prekonaní skalného poľa sa stúpanie výrazne zintenzívni a sutinový chodník nás zhruba po 20-tich minútach privedie na predvrchol, ktorý sme videli zo sedla. Skalný hrb by som v súlade s tatranskými zvyklosťami kľudne nazval Malý Kôprovský štít, volá sa však Kôprovské plece (2312 m) a až odtiaľ je krásny pohľad na samotný vrchol Kôprovského štítu. Zároveň je odtiaľ pekný pohľad dole do Hlinskej doliny a cez jej ústie aj na vrcholky Západných Tatier. Záverečný úsek cez Kôprovskú priehybu (2304 m) až na vrchol obsahuje zopár miest, kde sa chôdza trochu komplikuje a k slovu sa párkrát dostávajú aj ruky.

Starosti gentlemana

Odhadom po ďalších 20-tich minútach sa konečne dostávame na samotný vrchol Kôprovského štítu. Tu prichádza k momentu, ktorý si za klobúk nedám. Zvyknutý na prázdne vrcholy neznačených štítov, zažívam menší šok. Po celom vrchole sedia roztrúsení turisti, je ich tu asi 15 a vôbec neviem, kam si sadnúť, aby som mal najlepší výhľad a zároveň nesedel niekomu rovno pri hlave.

Pri tom doteraz nepoznanom strese z hľadania vhodného miestečka mi z hlavy úplne vyfučalo, že prvá vec, ktorú som mal urobiť, bola gratulácia mojej polovičke k zdolaniu jej prvého štítu! Namiesto toho jej usilovne pomáham preštrikovať sa medzi ľuďmi a skalami niekam dozadu, kde by sme mohli mať aspoň trochu súkromia. Nakoniec aj tak sedíme v družnej spoločnosti, kde okolosediaci počujú každé naše slovo a na oplátku aj my ich. O dosť neskôr, už počas obedového hodovania, dorazil na vrchol jeden pár, ona zvýskla, on ju s nadšením objal a mne náhle docvaklo. Ak by sa dalo od hanby prepadnúť pod zem, dodnes hľadám poklady v útrobách Kôprovského štítu.

Kôprovské výhľady

Tak aspoň dodatočne gratulujem a rýchlo sa to snažím zahovoriť popisom výhľadov, akoby som bol rodený Tatranec. Je však o čom hovoriť, počasie nám praje a výhľady z Kôprovského štítu sú nádherné. Najlákavejší je úžasný pohľad z polkilometrovej výšky na naše najväčšie pleso, vyzdobené krásnou siluetou hlavného tatranského hrebeňa nad ním. Pohľad na Mengusovské štíty je odtiaľ úchvatný.

Ďalším pohľadom, ktorý stojí za zmienku, je pohľad do Temnosmrečinskej doliny a na jej plesá. Azúrová obloha sa v nich teraz nádherne odráža a sfarbuje ich do sýtomodra. Temnosmrečinskú a Mengusovskú dolinu oddeľuje Piargový chrbát, ostrý skalný hrebeň vybiehajúci z oproti stojacej Čubriny, ktorú spája s Kôprovským štítom. Máme ho priamo pred sebou. Jeho najnižším bodom je Temnosmrečinské sedlo. Piargový chrbát je zároveň úvodným úsekom mohutnej, rozvetvenej Krivánskej rázsochy, ktorá sa v Čubrine odpája z hlavného tatranského hrebeňa a cez Kôprovský štít pokračuje až ku Kriváňu.

Krásny je tiež pohľad na opačnú stranu do Mengusovskej doliny, s obzorom vyplneným hmlistými obrysmi maďarských kopcov. Avšak pohľad ponad Tatry je výrazne obmedzený výškou Kôprovského štítu, keďže takmer na všetkých stranách stoja vyššie končiare či celé úseky vyšších hrebeňov. Lenže po prvé - ponad hrebeň Hrubé nad Hlinskou dolinou je krásne vidieť Kriváň a na druhej strane cez Mengusovské sedlo vidíme Lomnický štít. Po druhé - ponad Temnosmrečinskú dolinu je jasne vidieť Svinicu a na druhej strane veľmi pozorné oko si vo Vyšnom Mengusovskom sedle všimne Jahňací štít. Môžeme teda s malým zveličením prehlásiť, že z Kôprovského štítu je, napriek jeho nedostatočnej výške, vidieť Tatry z jedného konca na druhý! Gerlachovský štít však nevidieť. Nie je v Tatrách veľa štítov, z ktorých by Gerlachovský štít nebolo vidieť.

Kým sa venujeme výhľadom, čas nám príjemne plynie. Mení sa aj zostava, jedni prichádzajú, druhí odchádzajú, celkovo však ľudí ubúda a v čase nášho odchodu ich tu ostáva sedem. To sa už dá. Ja by som tu ešte ostal, ale manželka si nie je istá rýchlosťou zostupu, trochu ju limituje jedno kolienko, tak sa radšej dvíhame a začíname zostup. Cestou ešte stále stretávame ľudí, ktorí mieria hore, sú to však len jednotlivci. Dve krátke prestávky v sedle a pri Popradskom plese, plus jedna dlhšia pri Veľkom Hincovom plese spôsobujú, že nám zostup trvá dlhšie ako výstup. Vôbec to však neprekáža, máme už svoje roky a takto si krásy užijeme viac.

Zhodnotenie

Máme za sebou náš prvý spoločný manželský výstup na tatranský štít. Vrelo odporúčam. Lepšie ako terapia u párového psychológa. A lacnejšie. Pri rozumnej kondičke je Kôprovský štít k dispozícii každému záujemcovi. Nie je to však ľahká túra, veď ide o tatranský končiar. Manželka cítila svaly ešte dva dni. Ale to sa ani nepatrí, aby si človek riadne neprecítil zdolanie svojho prvého štítu. Z prístupných tatranských vrcholov je Kôprovský štít asi prvá voľba, nerátajúc Ostrvu, Veľkú Svišťovku či Predné Solisko. Stredne ťažká celodenná túra bez nejakých extra zložitých technických pasáží. Odmení sa krásnymi výhľadmi na všetky svetové strany, dominantne na Mengusovskú dolinu a jej blízke okolie.