Rozhovor

Divočina v Tatrách ešte stále je

19. 12. 2007
Tomáš Hulík je fotograf a kameraman, ktorý sa v súčasnosti spomína predovšetkým v súvislosti s filmom Vysoké Tatry - divočina zamrznutá v čase. Viac nielen o tomto filme, ale aj o nakrúcaní všeobecne, o zvieratách a o ochrane prírody sa dočítate v tomto rozhovore.


V poslednom čase sa o Tebe asi najviac hovorí v súvislosti s filmom Vysoké Tatry - divočina zamrznutá v čase, ktorý ste robili spolu s Paľom Barabášom. Na premiére si spomínal, že to bol Tvoj nápad, ako to teda celé vzniklo?
Ja som už robil jeden film pre ORF a samozrejme som si zvykol na príjemné nakrúcanie, takže sa mi nechcelo ísť robiť niečo iné. Vymýšľal som, čo ďalej, a napadli mi Tatry. Po dvoch alebo troch rokoch, odkedy v ORF ležal tento nápad, schválili financovanie. Tu vznikol problém, čo s réžiou, ja som si na to netrúfal. Tak som začal hľadať, kto by to na Slovensku urobil. Paľo mal v tom čase práve Tatry mystérium. Nepoznali sme sa, len čo sme si na jednom festivale preberali ceny - on tri za svoje filmy a ja tri za jeden môj film a dva ostatné rakúske. Tam sme sa tak zaregistrovali, a potom som ho náhodou stretol v Devínskej Novej Vsi. Slovo dalo slovo, pýtal som sa ho, či by nešiel do niečoho takéhoto, a súhlasil.

Vaším ďalším spolupracovníkom bol Miloš Majda...
Miloš je môj vynikajúci kamarát, ktorý pôsobí ako strážca prírody v Národnom parku Malá Fatra. Je to úžasný človek, ktorý pozná v prírode všetky zákonitosti. Paľo bol pre mňa nadstavba vysokej školy filmárčiny a Miloš zase vysokej škol prírodovednej, ktorú som vyštudoval. On je za všetkými tými zvieratami, vie, ako sa k nim priblížiť, kde sú, čo sa dá s nimi robiť. My z dolniakov predsa len nemáme tých medveďov až tak často pred sebou.

Nakrúcali ste vo Vysokých Tatrách, áno?
Áno, chodil s nami tam.

Ako blízko bol v reále medveď z ukážky z nakrúcania? Do akej miery to bolo objektívom?
To si nikto neuvedomil, ako bol blízko. Keď sa nám zdalo, že tá hranica je už kritická, tak sme radšej "prchali".

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

A ten vreskot?
To kričíme, aby si nás medveď všimol, lebo on nás veľmi nevidel.

Dopadlo to, ako vidím, dobre...
Šťastne to dopadlo, zľakli sme sa všetci štyria.

On sa otočil a odbehol?
Ono to tak väčšinou býva. Za takéto stretnutie medveď - človek, prípadne vlk - človek (čo už je veľmi vzácne) väčšinou môže človek. Myslím, že aj človeka by nahnevalo, keby mu niekto vbehol do obývačky. Toto sa deje s medveďmi, tak sa vôbec nečudujem, že medveď je niekedy nervózny a nahnevaný tak, že niekomu jednu "švihne". Alebo keď turista stanuje na hrebeni, musí rátať s tým, že medveď ide okolo a niečo zaňuchá, tak ho vytrasie zo stanu alebo z ruksaku, keď tam má nejakú dobrú klobásku. To sú veci, ktoré musím poznať, keď idem do prírody. Základ vo filmárčine je taký, že kým idem niečo točiť, detailne si tie zvieratá naštudujem. Čo, ako a kde robia, aké sú možno riziká. Potom si treba na konkrétnej lokalite alebo mieste, ktoré sme si vybrali, naštudovať správanie konkrétneho zvieraťa. Môžu tam byť nejaké odlišnosti od toho zabehaného klišé.

Teda než to všetko vybalíte, najprv tam chodíte len tak a pozorujete?
Najprv sa tam chodí niekoľko dní, týždňov, mesiacov, v prípade Miloša rokov. Lebo medveď, vlk, rys, kamzík, svišť, či nás zbadá alebo nezbadá, utečie. Ale ak nás zbadá napr. orol na hniezde, ktorý má mladé, tak opustí znášku. A keďže orlov je málo, bol by veľký problém, keby sa to stalo. Vždy je prvoradé, aby tie zvieratá boli v pohode a je to dôležité aj kvôli tomu, aby tak vyzerali aj pred kamerou. Lebo nervózne zviera, ktoré vám čumí rovno do objektívu, to je zbytočný záber.

Čo ste chceli tým filmom povedať? Že tá divočina je tu stále schovaná?
Chceli sme ukázať to, čo v tých Tatrách je, ale čo za chvíľku už nemusí byť. Pre Paľa je to možno nejaká pocta Tatrám, obdiv k tomu horstvu. A myslím, že Paľo sa možno prvý krát venoval najmä živej prírode a nie neživej. A chceli sme ukázať, ako tie zvieratá žijú. Vo filme sú notoricky známe veci, o ktorých každý počul. Každý vie, že vlk sem - tam napadne salaš, medveď takisto, každý vie o rysovi, o kamzíkovi, ale (čo je pre mňa šokujúce), veľmi málo ľudí vidí kamzíka, aj keď je od neho na 2 - 3 metre, alebo svišťa, ktorý sa mu tmolí pod nohami. Ľudia sú nevšímaví. Vytýčia si - dnes chcem ísť na Východnú Vysokú, tak tam idem, či si nohy dolámem. Omnoho viac by si to človek užil, keby bol všímavý a pozeral sa okolo seba. Chceli sme tým ukázať, že Tatry nie sú len skaly a polámaný les, ale žije tam veľa zaujímavých vecí, z ktorých veľkú časť má pozorný turista možnosť vidieť.

Ja mám na konte zatiaľ zopár kamzíkov a svišťa.
Kamzíky a svište sú asi to najjednoduchšie, čo sa v Tatrách dá vidieť. Problém je aj v tom, že národný park má nejaký návštevný poriadok. Zvieratá sú väčšinou aktívne za súmraku a na svitaní, a cez deň je veľmi malá šanca vidieť niečo z turistického chodníka. Ale keď podvečer človek zlieza z hrebeňa, čo by teda mal, a bude veľmi všímavý, tak tých medveďov uvidí, ich je v určitých dolinách relatívne dosť. To zviera teoreticky vie, že tam by podvečer už nemali byť ľudia, tak sa odváži vyliezť.

Ty si sa tiež zúčastnil na konferencii, o ktorej sme písali, čo si myslíš o záveroch, ktoré tam zazneli v súvislosti s medveďmi?
Teoreticky môže byť medveďov viac, než je únosné to územie, lebo to sa žiaľ likviduje a ničí výstavbou rôznych turistických záležitostí a šialeným atakom ľudí na určité lokality. Zvieratá sa z niektorých lokalít stiahnu a prídu do iných, tak sa môže stať, že niekde vyskočí problém. Ale ja sa pýtam, koľko je tých problémov? Vo väčšine o všetkých problémoch informujú bulvárne média štýlom "hurá hurá, máme medveďa." Končí to tak, že poľovník povie "áno, treba ho zastreliť." To absolútne nie je riešenie. Skôr si myslím, že základný problém je ten, že nikto nevie, koľko medveďov vlastne je. Návrh na ich sčítanie bol dobrým prínosom tej konferencie. Tým pádom sa zatiaľ zatrhlo strieľanie poľovníkom, ktorí už chceli kántriť medveďov aj na jar, čo je úplná hlúposť. Teraz sa mi dostal do rúk prípad z Malej Fatry, kde bol upytliačený tristokilový medveď, obrovitánsky maco, ktorý je neuveriteľná studnica genofondu. To sú medvede, ktoré sú na najvyššej možnej hierarchii, a takého niekto upytliači? Medveď dostal čistý priestrel brucha, niekde uhynul a skotúľal sa k turistickému chodníku. A o toto sa nikto nestará? Alebo keď sa dajú "povolenky", viem o prípadoch, že sa dá povolenka na stokilového medveďa a "šmykne" sa dvestolikový medveď. Mám informácie o prípade, kedy to benevolentne "prehliadol" aj nemenovaný predstaviteľ štátnej ochrany prírody (ŠOP).
Nechcem krivdiť ani poľovníkom, lebo aj medzi nimi je veľmi veľa inteligentných a rozumných ľudí, ale možno práve ten normálny poľovník si v živote nebude mať možnosť streliť medveďa, lebo nemá tých pár desiatok alebo stotisíc korún. Čo je horšie, na Slovensku je 55 000 poľovníkov, to je neuveriteľné číslo, a najmä, kto sú tí poľovníci? Novodobí zbohatlíci, ktorí nemajú čo robiť a tí budú páliť po všetkom, tým je jedno, či majú povolenku na takého či onakého. Peniaze majú v dnešnej dobe neuveriteľnú moc.

Osobne si myslím, že tá konferencia bola k niečomu dobrá. Nebolo v poriadku, že tam neboli prizvané mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou prírody. Dokážem pochopiť, že zo strany ministerstva životného prostredia (MŽP) boli vynechané určité mimovládky, ale vo všeobecnosti tam mimovládky mali byť, pretože práve takíto ľudia majú relatívne veľké skúsenosti. Prečo tam neboli napríklad aj zástupcia z parkov, kde sú problémy s medveďmi, zoológovia? Tí vedia, aké sú problémy. Ani tento náš kolega Miloš, ktorý vie o každom medveďovi v doline, tam nebol. Určite je dobré, že sa začalo o niečom hovoriť, len je otázne, kde to zase skončí, keď sa povolia odstrely medveďov. A osobne si myslím,že medveď je najmenší problém. Nehovorí sa o vlkoch, prečo sa vlci môžu strieľať dva a pol mesiaca, nehovorí sa o rysoch, o mačke divej. Rád by som stretol niekoho, kto v poslednej dobe videl mačku divú. Nehovorí sa o hlucháňoch, o tetrovoch, to sú zvery, ktoré absolútne upadajú a ktoré je už veľký problém vidieť vo voľnej prírode. Prečo sa nehovorí o krakli, o dropoch, o famóznych klenotoch, ktoré sú u nás a sú na pokraji vyhynutia, ako napr. krakľa belasá. Nikto sa o toto nezaujíma.

Prečo sú na pokraji vyhynutia?
Kraklí tu svojho času hniezdilo 20 párov, tento rok je to jeden. Všetko je v Maďarsku. Prečo? Túto otázku si má dať MŽP a začať s tým niečo robiť. Sú ľudia, ktorí sa tomu venujú, majú projekty o krakliach, a bez nich by sme ani nevedeli, že krakľa z nášho územia o chvíľku absolútne zmizne.

A tie ostatné zvery?
Ono je to väčšinou jedným a tým istým. V lesoch je veľa ľudí, a nie všetci sú disciplinovaní. Ďalšia vec je samozrejme úbytok biotopov pre tieto zvieratá. A tiež sa ani na tejto konferencii nehovorilo o tom, že je veľa diviakov, veľa kún, veľa líšok, ktoré likvidujú zvieratá ako je tetrov, zajace, králiky a pod.

Prečo je problém, že vlci sa strieľajú dva a pol mesiaca?
Pretože sú to akékoľvek vlky, a strieľajú sa hocikde, hocikedy, hocijako. Mám skúsenosť z Oravy z dvojročného pozorovania jednej svorky, stopovali sme ju, naháňali a snažili sme sa k nim dostať bez nejakých zákerností. Potom sa mi zdá absurdné, keď nejaký poľovník v správach zahlási "hurá, strelil som zlatého vlka." Preboha, čo to je, idem si streliť trofej? Dám si hlavu vlka na stenu a potom zahlásim, že tie malé vlky, ktoré ostali, budú robiť šarapatu? No jasné, že budú robiť šarapatu, keď odstrelia vedúci alfa pár, pred ktorým majú ostatné vlky v svorke absolútny rešpekt. A tie vlky sú skúsené. U nás začína byť problém, že priemerný vek vlkov je 5-6 rokov, čo je veľmi málo. Mladé vlky sa nemajú od koho učiť. Potom behajú po salašoch a vystrájajú tam.

Ďalšia vec je dôvod, prečo vlky aj medvede behajú po salašoch. Pretože ten salaš je nezabezpečený. Ja na toto veľmi rád hovorím, že človek sa tiež naučil využívať supermarkety, lebo tam veľmi jednoducho a pohodlne nakúpi to, čo potrebuje. Vlk a medveď idú na salaš tým istým spôsobom. To je ďalšia vec, ktorou aj bačovia pridávajú vodu na mlyn poľovníkom, a vyjde z toho, že jediné riešenie je zastreliť. Hlúposť. Jediné riešenie je zabezpečiť salaš tak, aby sa tam vlk a medveď nedostali. Keď medveď dostane šupu elektrickým prúdom alebo oplotníkom, tak si to tak dobre zapamätá, že sa už v živote nevráti.

Ty si zoológ?
Environmentalista. To je taká holka pre všetko, z každého rožku trošku. Väčšina mojich spolužiakov, ak robí túto profesiu, tak pečiatkuje na úradoch životného prostredia, čo mňa by asi po dvoch týždňoch zabilo. Človek radšej tú ochranu životného prostredia robí inak, formou fotografie a filmu.

Fotografuješ, filmuješ, píšeš články - to ťa živí?
Živí ma to, áno. Ono sa povie, že je to dobré, ale človek si tú robotu musí zohnať, musí to vedieť urobiť, a u nás sa fotografiou ani filmom nedá živiť. Ja mám väčšinu vecí zo zahraničia, robím pre zahraničné médiá, pre veľké časopisy - National Geografic, GEO, pre množstvo iných, pre rakúske časopisy a televíziu. Financie sú tam trochu o niečom inom a dá sa aspoň kvalitne pracovať. Lebo keď u nás dostaneš za fotku 300, 400 korún, niekedy je zbytočné vytiahnuť päty z domu.

Čo si myslíš o súčasnej ochrane prírody versus turistika, napr. čo sa týka otvárania nových chodníkov? Myslíš, že turisti by mali mať možnosť väčšieho alebo menšieho pohybu v lese?
Ja sa k tomuto veľmi nechcem a ani neviem vyjadriť, lebo som človek, ktorý po turistických chodníkoch veľmi nechodí. Samorejme, ochrana prírody je taká, že musím mať všetky povolenia na to, aby som sa mohol dostať mimo turistických chodníkov v rezerváciách a parkoch. Ale už to nikto nekontroluje. Ja väčšinou aj tak chodím s nejakými rangermi, ktorí to územie poznajú, lebo je zbytočné chodiť niekam, kde zablúdim a spadnem z prvej skaly.
Veľký problém v súvislosti s ochranou prírody je, že týchto rangerov je stále menej a menej. A tí zase musia byť naučení na to, aby skôr poučili a obohatili turistu, aj keď niečo robí zle.
Človek, ktorý šoféruje, pozná ten zákon a vie, že nemá prejsť na červenú. Takisto platia zákony aj v ochrane prírody a treba ich dodržiavať. Ono sa to vždy dá tak, že prídem za rangerom a poprosím ho o niečo. Ochrana prírody nie je len sama pre seba, ale aj kvôli tomu, aby sa nestalo, ako sme už o tom hovorili, že medveď vytrasie nejakého turistu z ruksaku alebo ho vytiahne zo stanu. Samozrejme, že človek do lesa patrí, ale možno budeme doplácať na pár turistov, ktorí robia v lese "bordel". To je zlomok percenta oproti tým bežným, ktorí majú úctu a vedia sa správať, ale bohužiaľ na takýchto hlupákov sa dopláca. Možno práve "normálni" turisti by si mali všímať okoloidúcich a nejakým zázrakom hlupákov v lese spacifikovať .

To nie je vždy ľahké, stane sa, že niekoho vyzveš, aby si po sebe dvihol papierik alebo si neskracoval chodník a dostaneš odpoveď "Chceš po hube?"
Ano, ale to nemôžeš takýmto spôsobom povedať. Ja som tiež strážca prírody, tiež ma vie neuveriteľne nahnevať, keď vidím turistov, ktorí si robia ohníček presne tam, kde ho nemajú robiť, lebo o chvíľu sa chytí celý les. Keď normálnemu človeku niečo povieš, tak to zahasí a odíde, nebudem voči nemu agresívny. Akonáhle príde hlupák, na toho jedine s palicou, inak sa nedá.

A nemyslíš, že u nás je zákon málo vymožiteľný? Americkí rangeri majú oveľa väčšie právomoci, prípadne zbraň. U nás prídu ľudia na motorových štvorkolkách na hrebeň Veľkej Fatry, sú tam štyria a jeden strážca prírody má smolu.
Áno, v zákone to je, stráž prírody by mala mať zbraň, uniformu, a pod., čo v národných parkoch funguje. Ale čo urobíš s hlupákom, zastrelíš ho?

Strážcovia môžu mať zbraň? Aj teraz?
Nenosia zbraň, ale keď máš súkromnú a zbrojný pas, tak asi áno, lebo keď sa pohybuješ mimo chodníkov, môže sa ti niečo stať, je to len pre tvoju bezpečnosť.
Na divokom východe Ruska, kde je tiež veľa rezervácií a je tam množstvo pytliakov kvôli leopardom a tigrom, platí nepísané pravidlo - keď stretneš niekoho v lese mimo cesty, kde nemá čo robiť, prežije ten, kto skôr strieľa. Samozrejme nehovorím, že to máme zaviesť u nás.

V amerických národných parkoch je ranger väčšia autorita.
Ono to nie je len v Amerike, ono je to Neusiedlersee kúsoček za Bratislavou, kde je národný park. Vedie tam cesta, človek môže chodiť dokonca autom medzi jazierkami, a sú tam cedule "Nevstupovať" hneď pol metra od cesty. Nikoho som nevidel, že by to prekročil, jediný, kto to poruší, sú Slováci. A tam behajú neuveriteľne vzácne vtáky skoro pomedzi nohy. Prečo sa tam vtáky neboja a o dvadsať kilometrov na Slovensku takého vtáka skoro ani nevidíme? To je o kultúre národa a ľudí, nie o turistoch a ochrane prírody. Keby boli turisti disciplinovaní, takisto keby boli aj strážcovia prírody disciplinovaní, možno sa tu takéto veci nedejú. Národný park je určitým bohatstvom, klenotom, a bežný turista nevie adekvátne posúdiť, čo je tam vzácne a čo nie. To by mal vedieť posúdiť strážca, resp. správa parku, a preto sú reštrikcie, ktoré - keď to chceme mať zachované - sa musia dodržiavať. Keď to nechceme mať zachované, tak to otvorme, zrušme parky a hotovo.

Čo tým myslíš, že strážcovia prírody by mali byť tiež disciplinovaní?
Poznám veľa prípadov, kedy nafúknu z malého chrobáka veľkého, ak si niekto si nazbiera dve - tri čučoriedky alebo si odtrhne pár rastliniek. Ale už nepôjdu za niekým, kto drží takúto guču. Stalo sa mi množstvo takýchto prípadov, budem buzerovať niekoho, kto to fakt teoreticky nevedel? Takému človeku to stačí normálnym spôsobom povedať. Ale ten, kto zbiera čučoriedky na to, aby ich predával dole pri ceste, proti tomu treba kruto zakročiť.

Ako sa to dá riešiť?
Zoberieme mu košíky, hrable, čučoriedky sa vysypú na jedno miesto, kde sa chytil dotyčný a pošle sa preč. Zoberieme údaje a nahlásime ich na inšpekciu životného prostredia, ktorá to s ním už vyrieši. Nedá sa to ustrážiť fyzicky s tým počtom strážcov, ktorý je, lebo to územie je obrovské. Svoju úlohu zohráva aj dopyt. Dokonca jedna nemenovaná predstaviteľka ŠOP urobila presne to isté - na jednej strane vyháňa čučoriedkárov, na druhej strane si čučoriedky od neho kúpi, to už je absurdné.

Áno, keby ľudia boli disciplinovaní a nekupovali ich, možno by to čučoriedkárov prestalo baviť.
Áno, to je o tom istom, ako čo bolo skôr, sliepka alebo vajce. To bude pokračovať, otázne je, do akej miery sa to podarí pacifikovať. Ja mám tiež rád čučoriedky, tiež si ich nazbieram aj mimo chodníkov, priznám sa, ale nenosím toho na tony domov a nepredávam ich pomimo.

A nečešeš ich česákmi.
Áno. A je to výborné, keď človek čaká niekde na medveďa. Raz sme striehli takto na medveďa, schovaní, riešili sme všetko možné, aby nás nezacítil, zrazu vidíme nádherného medveďa s dvoma malými medvieďatami, ako sa pasie na lúke. Keď sme sa priblížili asi na kilometer, zmizol, šialený galop a bol preč. Boli sme trochu nahnevaní, mysleli sme, že sme ho vyplašili, ale keď sme pokračovali, o pár metrov tam bol takýto čučoriedkár, ktorého medvedica našťastie zacítila skôr, než tam prišiel. Toto si tiež tí ľudia neuvedomujú. Potom bude zase problém, že medveď vylátal čučoriedkára, Nový čas alebo TV JOJ urobia o tom veľkú reportáž, a poľovníci povedia "zastreľme medveďa."

Ty pracuješ ako strážca prírody na nejaký úväzok?
Nie, ja som dobrovoľný strážca prírody, keď v rámci svojho voľného času vidím nejaké "neprávo" páchané na prírode. Keďže sa po nej pohybujem často a veľa, musím byť neviditeľný, aby ma zvieratá nevideli. A keď fotím a nakrúcam, vidím veľa vecí, ktoré sa dejú okolo. Keď je to problém, tak človek musí zakročiť. Nie že by ten odznak alebo preukaz niečo riešil - o tom sme sa už bavili, múdry ustúpi a hlúpy.....

Môžeš dať niekomu pokutu?
Áno.

Dávaš?
Ešte som to nikdy v živote neurobil. Normálny človek po vysvetlení odíde, a ja nepotrebujem niekoho buzerovať. Hlupákovi môžeš dať aj sto pokút, ten ťa buď zastrelí na fleku, dá ti "po papuli", alebo ten občiansky z neho jednoducho nedostaneš.

Mám dojem, že sa najviac venuješ bobrom, je to tak?
Svojho času áno, teraz už som niekde inde, ale stále sa chodievam pozerať na rodinku, ktorú sme študovali, je to jedno z mojich najobľúbenejších miest a trávim tam veľa času.

Čo je najnáročnejie na záberoch zvierat?
Vždy tam je limitujúce počasie. Chcel som napríklad do filmu dostať výra. Mali sme prekrásne, bez veľkého vyrušovania nádherne filmovateľné hniezdo. Keď sme všetko pripravili, začalo tri týždne pršať a výr medzitým vyhniezdil. Takýchto situácií bolo veľa. Najťažšie je vždy prekonať počasie. Na druhé miesto by som dal niekedy ľudskú hlúposť, čo sa týka okolitých ľudí, či už sú to pytliaci, vykrádači hniezd, nedisciplinovaní turisti.

Čo plánuješ najbližšie?
Vyrábame knihu o Tatrách - dúfam, že prinesieme na trh takú, kde nebudú iba skaly, plesá a tie isté miesta a pohľady, ale to, čo bolo vo filme, zvieratká v rozličných akciách. Na budúci rok k tomu bude veľká výstava, ja ešte píšem ďalšie články a pripravujem nové filmy.

www.tomashulik.sk

Fórum 129 príspevkov
Divočina v Tatrách ešte stále je 20/12/16 12:36 129 príspevkov
Najnovšie články
 
Podcast Chceli sme ferratu na Predné Solisko, bude do Priečneho sedla Klub slovenských turistov chcel postaviť vzdušnú ferratu z Mlynickej doliny na Predné Solisko. Po rokoch príprav sa nakoniec realizuje krátka zaistená cesta do Priečneho sedla. Zrejme nahradí jednu líniu reťazí, ktorá teraz vedie … » celý článok dnes Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra (Ne)uspešné hľadanie stratených osád pod Drahovou Jedným z mála úspešných projektov lokálnych trás je Náučný chodník Ipeľ, ktorý svojim vypracovaním patrí k tomu zachovalejšiemu a hoc sa vyskytuje v kraji, ktorý turisti málokedy ... » viac včera Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
PR Jaskyniarska škola pre verejnosť po deviaty krát v Malých Karpatoch Už po deviaty krát sa otvoria brány jaskyniarskej školy určenej pre záujemcov o kras. Jaskyniarsku školu pre Vás pripravujú jaskyniarske skupiny Speleo Bratislava a Speleoklub Trnava. Ide o ... » viac 16/06/21 sponzorovaný článok Začíname
Najnovšie články autora
 
Basecamp Špeciál s tipmi na túry vo Vysokých a Západných Tatrách Turistická sezóna sezóna vo Vysokých a Západných Tatrách už začala. Množstvo turistických chodníkov, ktoré boli sedem mesiacov uzatvorené, je opäť k dispozícii návštevníkom. V tomto dieli basecampu sa zameriame práve na … » celý článok 17/06/21 Soňa Mäkká Basecamp
Správa Sedlá a štíty sú pod snehom, bez mačiek a cepína tam nechoďte Oddnes sú v Tatranskom národnom parku otvorené všetky turistické značené chodníky. Trasy cez vysokohorské sedlá a na štíty však ležia pod snehom. Ísť nad turistické chaty bez ... » viac 15/06/21 Soňa Mäkká Správy
Basecamp Tento víkend vyrazte na cyklotúru, prinášame množstvo tipov Keďže počasie praje cykloturistike, do tohto dielu sme vybrali viac cyklotúr z rôznych kútov Slovenska, od Kysúc po Zemplín. Niektoré vedú po upravených cyklotrasách, iné po lesných ... » viac 10/06/21 Soňa Mäkká Basecamp
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Divočina v Tatrách ešte stále je 20/12/16 12:36 129 príspevkov
0.8 (0.33)