Trasa

Liptovská Lúžna – sedlo pod Skalkou – Veľká hoľa – Latiborská hoľa – sedlo Latiborskej hole – štôlňa Rittenstein – štôlňa Rusegger – Magurka – Železnô

Prišlo mi, že večer v piatok mám byť v kúpeľoch Železnô. Vyplynula klasická otázka, ako naložiť s načatým dňom? Salatín už poznám, čo tak pozrieť sa na výhľady z náprotivného kopca, respektíve na ňom pobudnúť troška dlhšie? Tým pádom sa rozhodujem pre Veľkú a Latiborskú hoľu.

Liptovská Lúžna

Niečo pred jedenástou vystupujem na zastávke Liptovská Lúžna, nocovňa SAD. Smerovník je opodiaľ. Žltá ide priamo na hrebeň. Medzi domami prichádzam lúkou pod les. Vtom ma predbieha skupinka horských bežcov. „Sa im beží“, si hovorím, keď ja mám plnú poľnú. No vzdychať nebudem, čo som chcel, to mám. Utriem si z čela kvapkajúci pot a fučím ďalej z jednej vrstevnice na druhú. Ešte ma napadne - nech klušú, aspoň medveďov odplašia. Je sparno ako v lete, aj keď je ešte len máj. Nad ihličnatými lesmi sa vznáša žltý kúdol peľu ako dym nad ohňom. Aj ja na sebe badám žltý prach. Ale alergie nieto. Tuším by sme sa sem mali presťahovať, píšem polovičke.

Prechádzam okolo prameniska. Je tu všade navôkol žlté záružlie močiarne. Elektrické ohradníky, udupaná zem a senníky naznačujú, že sa tu pasieva dobytok. Teraz tu nie je. Občas zatlieskam, veď nie som lovec fotografií divokej zveri a koniec koncov, keď idem k niekomu na návštevu, tiež sa slušne ohlásim. No nie? Ako stúpam, musím obchádzať zopár popadaných stromov. Značka vchádza na zvážnicu rúbaniska. Pohľad je to nemilý. Ale keď sa bližšie pozriem, vidieť život. Mladé smreky majú nafarbené konce. Vyrastajú tu smrekovce opadavé, aj jedlička sa nájde, jarabina či vŕba rakyta, buk alebo hrab. Miestami vidieť čučoriedie a malinčie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V prudkej zákrute míňam skupinku výletníkov. Zdanlivo nekončiaca cesta sa napokon zužuje. Kúsok lesa nakrátko strieda kosodrevina. Ešte než vojdem na hôľnu lúku, zastavujem sa pri kríži s lavičkami. Sedenie aj samotný kríž je orientovaný smerom k obci. Vidieť impozantný Salatín a takmer celý hrebeň Veľkej Fatry.

Na chodníku pod úrovňou terénu, v temer celodennom tieni, je ešte sneh. Tam, kde ustupuje, sa prebúdzajú šafrany (hovor. krokus). Povyše kvitne soldanelka karpatská. Navôkol je koberec brusníc a kvitnúcich čučoriedok, aj z nich sa sype žltý “prach”. Pokračujem cestičkou priamo na hrebeň. Po pravej ruke mám Veľkú Chochuľu, po ľavej Veľkú hoľu.

Veľká a Latiborská hoľa

Veľká hoľa sa traverzuje. Zimné značenie ide viac po pomyselnom hrebeni, pravdepodobne kvôli lavínam. Šafrany sú už z väčšej časti odkvitnuté. V suchej minuloročnej tráve nachádzam exkrementy s vysušenými čučoriedkami a brusnicami. Že by medveď? Opodiaľ je zase pre zmenu výkal so srsťou, tentokrát vlk? Rozhliadam sa, ale momentálne nebadať žiadne ďalšie známky divej zveri.

Z hlavného hrebeňa vidieť Veľkú Chochuľu, Prašivú či Kozí chrbát. Vpredu je Chabenec, Dereše. V diaľavách rozpoznávam Malú Fatru, Roháče, Babiu horu alebo na druhej strane Poľanu. Podo mnou je môj dnešný cieľ - kúpeľná osada Železnô. Míňam snehové pole s množstvom šafranu na jeho okraji. Mierne stúpanie dá trochu zabrať a stojím na Latiborskej holi. Výhľady sú obdobné. Teraz nasleduje klesanie do sedla Latiborskej hole.

Magurský zlatý chodník

V sedle prechádzam na modrú, ktorá je súčasťou banského náučného chodníka Magurský zlatý chodník. Klesanie je prudké, predo mnou je masív Salatína. V lese sa pokračuje zvážnicou. Tu prichádzam k náučnej tabuli so smerovníkom k štôlni Ritterstein. Štôlňa je zavalená, ale badať zvyšky začiatku banského vodovodu, opodiaľ sú haldy vyťaženej horniny. Napokon sa vraciam späť. Zvážnica ďalej pokračuje zmiešaným lesom s kobercom soldaneliek karpatských. Nad potokom sú ďalšie haldy a banské polia. Od cesty badať portál štôlne Kilian.

Keď sa blížim nad osadu Magurka, z pravej strany sa pripája žltá značka. Je to vlastne druhá časť okruhu náučného chodníka pokračujúceho cez Zámostskú hoľu. Pozerám na hodinky, prepočítavam. Ešte mám čas, a tak idem preskúmať štôlňu Russeger. Portál je zachovalý, ale vyteká z nej voda. Vraciam sa späť. Nad osadou na odbočke náučného chodníka sú betónové zvyšky Bašovne. Slúžila na dočasné sústredenie vody.

V osade som o chvíľu. Z infotabule sa dozvedám, že oblasť Latiborskej (názov odvodený od slov Zlatý bór) bola preslávená ryžoviskami a žilami zlatej rudy, neskôr bola osada Magurka centrom jedného z najvýznamnejších ložísk antimónu v Európe. Ešte spomeniem zaujímavosť, že v Magurskej rudnej žile sa našla 7,5 kg ťažká zlatá hruda, objavená v roku 1917. Pre jej nesmiernu vzácnosť a jedinečnosť ju umiestnili v múzeu v Budapešti. Zastavujem sa občerstviť na Chate Margurka. Vnútri je veselo, je tu ubytovaná skupina českých a slovenských turistov, možno aj bežcov. Napokon sa vydávam zelenou značkou po asfaltovej ceste do kúpeľov Železnô, kde máme stretnutie autorov Hikingu.

Prídavok - meandre Lúžňanky

Prichodí sa mi aj vrátiť domov. Po dvoch turisticky výživných dňoch sa mi žiada niečo ľahšie. Čo tak sa ísť pozrieť na meandre Lúžňanky nad Liptovskou Lúžnou? Ráno sa rozlúčim a šliapem okolo jazierka popod vedenie vysokého napätia do sedla Prievalec. Prejdem cez priesmyk a pod ním nasledujem Lúžňanku. V mieste meandrov je postavená drevená rozhľadňa. Ešte kúsok a som naspäť v dedine. Okruh sa uzavrel a zostáva mi len počkať na autobus do Ružomberka.