Aktuálne

• SHMÚ vydal na sobotu výstrahy pred teplom 1. až 3. stupňa pre takmer celé Slovensko s výnimkou Kysúc, Oravy, Liptova a Tatier.
• Nezabudnite na pokrývku hlavy a dostatok vody. Mnohé pramene a potoky, aj tie výdatnejšie, sú aktuálne bez vody. Nespoliehajte sa na ne ako na zdroj vody počas túry. Viac info
• Turistické značené chodníky v Západných Tatrách sú v zlom stave. Problémom sú najmä poškodené či úplne chýbajúce mostíky cez potoky, ale aj ťažko priechodné a nedostatočne vyznačené chodníky. Ide pritom o populárne lokality. Vyšší počet ľudí na týchto trasách potom znamená viac zásahov Horskej záchrannej služby.
• Tatranský národný park rokuje s neštátnymi vlastníkmi, na ktorých pozemkoch je poškodená infraštruktúra, a hľadá sponzorov. Nemôže totiž hradiť tieto opravy zo štátnych peňazí. Viac info
• Do Levočských vrchov je dočasne zakázaný vstup kvôli mimoriadne vysokému riziku požiarov. Zákaz sa vzťahuje aj na turistické a cykloturistické trasy. Viac info

Devínska Kobyla nad Bratislavou

Rozhľadňa otvorená v roku 2020 stojí na vrchole Devínskej Kobyly, kde od 80. rokov 20. storočia bola vojenská základňa raketovej protivzdušnej obrany mesta Bratislava. Roman Matkovčík v článku píše aj o jej výstavbe a o dejinách Kobyly a širšieho okolia.

K rozhľadni vedie nová zelená turistická značka od dovtedajšieho vrcholového bodu s prístreškom. Dostanete sa sem z bratislavských mestských častí Dúbravka, Devín alebo Devínska Nová Ves.

Z vrcholu sú panoramatické výhľady na okolie Devínskej brány s hradom Devín a Hainburskými vrchmi, Moravské pole, rakúsky národný park Donau-Auen, Devínsku Novú Ves s cyklomostom a Moravou či Malé Karpaty.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Veľká Homoľa nad Modrou

Azda najznámejšia malokarpatská rozhľadňa sa nachádza v centrálnej oblasti pohoria, v časti Pezinské Karpaty, na vrchu Veľká homoľa (709 m n. m.). Na vrchole sa križuje viacero turistických trás, takže rozhľadňa je prístupná z viacerých smerov. Ich hustá sieť dovoľuje zvoliť si vlastnú výstupovú trasu či už z blízkej rekreačnej oblasti Modra - Piesok, alebo zo vzdialenejších miest (mestá Modra, Pezinok, lúka Čermák a pod.).

Rozhľadňu nedávno obnovili. Vrcholová plošina poskytuje neuveriteľný kruhový výhľad. Za dobrého počasia vidieť nielen vzdialené Alpy, ale aj Tribeč, Považský Inovec, Biele Karpaty či Pálavské vrchy (ČR). Úchvatný je aj pohľad na blízke Malé Karpaty a roviny Podunajskej a Záhorskej nížiny.

Anton Zahradník v tomto článku popisuje aj ďalšie malokarpatské rozhľadne. Rozhľadňa Kukla už medzičasom nestojí.

Rozhľadňa Strečno a vyhliadková veža na Dubni neďaleko Žiliny

V roku 2018 pribudli pri Žiline dve nové rozhľadne - rozhľadňa Strečno na vrchu Špicák nad Strečnom a vyhliadková veža na Dubni nad Žilinou. Oba výlety popisuje Andrea Morongová.

Na rozhľadňu Strečno sa dostanete od parkoviska pod hradom Strečno lesom za približne 40 minút. Z rozhľadne môžete obdivovať letecký pohľad na hrad Strečno, vlniaci sa Váh, hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry, Žilinu, Kysuckú vrchovinu, ako na dlani je vodné dielo Žilina.

K rozhľadni sa Dubni sa dostanete zo žilinskej mestskej časti Budatín lesnou cestou za približne hodinu. Najkratšia trasa vedie z mestskej časti Zádubnie cez lúky. Rozhľadňa má oceľovú konštrukciu v tvare kvádra a zvonka je obložená drevom. Sú z nej krásne výhľady na krivánsku ajlúčanskú časť Malej Fatry, Žilinu priamo pod nohami, opäť vodné dielo Žilina. Autorku zaujali aj neobvyklé pohľady na západ, smerom k vodnej nádrži Hričov, a na Kysuce.

Vyhliadka Stráž na Krupinskej planine

Táto rozhľadňa sa nachádza na náučnom chodníku nad obcou Vinica na Krupinskej planine. Chodník vás vinohradmi a dubovým lesom dovedie na vrchol kopca Stráž a rozhľadňou netradične schádzate dole. Na vrchole kopca môžete odbočiť aj ďalšie skalné vyhliadky. Vidieť obec Vinica a Novohradské vrchy. Neďaleko sa nachádza malá jaskyňa. Celý náučný chodník popisuje v článku Vladimír Prutkay.

Rozhľadňa Háj nad Novou Baňou

Relatívne nová rozhľadňa stojí na Banskom náučnom chodníku z Novej Bane. Trasa k nej vedie najprv okolo historickej zvoničky s bufetom. Odtiaľto odbočíme na vyhliadkovú Červenú skalu, ktorá svoje pomenovanie dostala podľa horniny ryolit. Je odtiaľto dobrý výhľad na mesto. Vraciame sa a hneď odbočíme na Havraniu skalu s vyhliadkou do údolia Hrona.

Odtiaľto pokračujeme ďalej lesom k rozhľadni Háj. Je odtiaľto krásny pohľad na protiľahlé Štiavnické vrchy a údolie Hrona. Pod rozhľadňou je vystavený banský vozík, vŕtačky a to, čo sa z vyťaženého ryolitu vyrábalo – mlynské kamene a cestné stĺpiky. Túru popisuje Miroslav Svítek, ktorý ju absolvoval ako dlhší prechod zo Žarnovice.

Krahulský vrch nad Kremnicou

Nasledujúce tri tipy a k nim mnoho ďalších popísal v dvoch výberových článkoch Pavel Forgáč. Vyberáme tieto, ktoré najviac spĺňajú partametre určené pre tento horúci víkend.

Na okraji obce Krahule sa nachádza drevená rozhľadňa. Bola postavená na Krahuľskom vrchu (959 m), ktorý má veľmi dobrú pozíciu nad mestom Kremnica.

Z najvyššieho poschodia rozhľadne sa naskytá doslova letecký pohľad na mesto Kremnica. Z vrcholu rozhľadne je možné vidieť kostol svätého Jána Krstiteľa, pri ktorom sa nachádza geografický stred Európy, resp. jeden z nich, keďže na tento bod si robí nárok viacero krajín. Rozhľadňa poskytuje výhľad aj na blízku obec Krahule.

Eliášovka nad Litmanovou

Nachádza sa na najvyššom vrchu Ľubovnianskej vrchoviny. Dostanete sa sem trasou z pútnickej hory Zvir. Z vrcholu rozhľadne sú pekné výhľady smerom na západ, kde v diaľke vidieť aj Tatry. Smerom na východ je pekný výhľad na pohraničný hrebeň Ľubovnianskej vrchoviny a smerom na sever je výhľad do Poľska, kde sa nachádza roztratené laznícke osídlenie.

Hradová nad Košicami

Rozhľadňa sa nachádza na vrchu Hradová, kde sa nachádzajú ruiny Košického hradu, ktoré si tiež odporúčame pozrieť. Trasa vedie od cesty smerom na Kavečany, výstup trvá asi 20 minút. Z vrcholovej plošiny je krásny výhľad na celé mesto Košice a široké okolie. Treba si však dať pozor na otváracie hodiny, keďže rozhľadňa nie je voľne prístupná. Platí sa tu vstupné, ktoré je však iba symbolické.

Ak by bola rozhľadňa uzatvorená, druhá možnosť je zbehnúť asi 300 metrov po hrebeni smerom ku Košiciam. Je tu urobená voľne prístupná vyhliadková lávka, z ktorej sú taktiež výhľady na mesto Košice.

Rozhľadňa na Veľkom Lopeníku

Na hranici Česka a Slovenska stojí rozhľadňa na vrchu Veľký Lopeník v nadmorskej výške 911 m. Najkratší prístup je z obce Gräň, vedie však lúkami, preto odporúčame prísť od Mikulčinho vrchu, tadiaľto pôjdete viac v lese.

Z vrcholu veže je krásny kruhový výhľad na kopaničiarsku krajinu na moravskej a slovenskej strane. Zaujímavé sú tiež výhľady na susedné vrchy Bielych Karpát: Veľká Javorina, Jelenec, Kykula a Machnáč. Rozhľadňa nie je voľne prístupná, a tak si treba pozrieť aktuálne otváracie hodiny. Za vstup na rozhľadňu sa platí.

Z galérie

Velické pleso

Počasie

Podľa SHMÚ bude v sobotu polooblačno až oblačno a ojedinele, v Žilinskom kraji miestami, prehánky, ojedinele búrky.

Najnižšia nočná teplota bude 22 až 17, v údoliach miestami okolo 15 stupňov. Najvyššia denná teplota 34 až 39, v Žilinskom kraji, na Horehroní a na hornom Spiši 30 až 34 stupňov.

V nedeľu bude jasno až polooblačno. Nočné teploty budú podobné, najvyššia denná teplota dosiahne 29 až 34, na severe miestami 24 až 29 stupňov.

Po oba dni bude fúkať slabý vietor.

Podmienky na horách

HZS neodporúča žiadne aktivity v severnej stene Malého Kežmarského štítu kvôli padajúcim kameňom. Vydala výstrahy pred vysokými teplotami na horách.

HZS upozorňuje na ťažšiu schodnosť týchto chodníkov:

Z dôvodu popadaných stromov a zlého značenia je ťažšie prechodný zeleno značený chodník Svorad – Špania – Lômy (Lomné) a zelený chodník Prosečné - Dolina Borovianky v Chočských vrchoch. V Západných Tatrách je v ústí Kamenistej doliny od Permonu na modrej značke zničená lavička cez potok. Strhnutá lávka komplikuje prechod cez potok v Bystrej doline, pri vyššej hladine potoka nutnosť brodenia.

Na magistrále zo Žiarskej doliny do Račkovej doliny je poškodený mostík cez Trnovský potok, prechod po ňom je nebezpečný. Strhnuté a v úbohom a zlom technickom stave sú aj mostíky v Jaloveckej, Bobroveckej a Hlbokej doline. Všeobecne stav chodníkov, lavíc cez potoky, turistického značenia je v Chočských vrchoch a na južnej strane Západných Tatier v zlom stave.

V Nízkych Tatrách sú z dôvodu množstva popadaných stromov ťažko priechodné: červený chodník od Širokej doliny smerom na Peknú vyhliadku, červený chodník z Ludrovej na Salatín.

Zelený chodník od jaskyne Slobody do Iľanovského sedla je v dolnom úseku ťažšie priechodný z dôvodu strhnutého mostíka. Žltý chodník od Králičky do Bocianskeho sedla je v strmom úseku na cca troch metroch ťažko priechodný kvôli zosuvu pôdy. Ťažko priechodný je žltý TZCH vedúci od Demänovskej jaskyne slobody na Sinú. Na žlto značenej trase Šuňava – Pred Soľankou je cez Čierny Váh zrušený mostík a brodenie cez rieku je problematické.

V Malej Fatre sú na zeleno značenom chodníku Medziholie - Bystrička sú po zimnej sezóne popadané stromy a nánosy zeminy, prechod je obtiažny. Nad Šútovským vodopádom na modro značenom chodníku je strhnutý mostík, treba prebrodiť potok. Na zelenom chodníku Biela - Medziholie prebieha ťažba dreva, je potrebné zvýšiť opatrnosť.

Drevené rebríky v rokline Veľký Sokol sú v zlom technickom stave, prechod roklinou je náročný. V zlom technickom stave je tiež sústava drevených rebríkov v doline Bieleho potoka a to od ústia Kyseľa po Klauzy - zelený TZCH.