Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Mourne Mountains
Mourne Mountains Zatvoriť

Túra Severné Írsko: Slieve Binnian a Slieve Donard

V Írsku som bol niekoľkokrát, no toto bola s priateľkou naša prvá veľká dovolenka tu. Snažili sme sa čo najviac ju vyplniť turistikou, i keď nás trochu obmedzoval fakt, že sme nemali požičané auto, a teda sme boli odkázaní na presuny verejnou dopravou alebo ochotu mojej sestry, ktorá tu žije roky. Po vyplnení excelovského itineráru s tipmi na výlety nám len ostávalo čakať, či nám dopraje aj počasie, alebo budeme v našich plánoch improvizovať.

Vzdialenosť
36 km
Prevýšenie
+1719 m stúpanie, -1710 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 25.08.2022
Pohoria
Veľká Británia - Severné Írsko: Mourne Mountains
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 849 m n. m. Slieve Donard (2795 ft)
  • Najnižší bod: 0 m n. m. úroveň mora v meste Newcastle
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Nocľah
Marine Villa B&B Annalong
Doprava
Annalong (bus)
Newcastle (bus)

Hlavná turistická časť dovolenky sa mala odohrávať v Mourne Mountains. Z Enniskilenu sme to mali namierené autobusom do Belfastu, z ktorého sme pokračovali do Newcastlu. Tam mal byť ďalší prestup na cestu do dedinky Annalong. Po vystúpení z autobusu sme zistili, že rovnaký pokračuje ďalej, a tak sme druhýkrát pozdravili šoféra a vychutnávali si cestu popri oceáne. Dorazili sme v podvečerných hodinách a po vybalení, krátkom oddychu a fantastickej večeri, sme sa tešili na nasledujúci pekný deň.

1. deň

Annalong

Vstávame trošku neskoršie ako sme zvyknutí a po neskorých raňajkách vyrážame okolo deviatej z nášho ubytovania. Milá pani domáca nám ponúkne odvoz autom až na parkovisko Carrick Little Car Park, kde je začiatok túry, ale my odmietneme. Síce je to 4,5 km, ale chceme si prejsť rannú Írsku pobrežnú dedinku. Z uličky vychádzame na hlavú cestu, prechádzame popri kostole až zabočíme do bočnej uličky, odkiaľ by sme to mali mať rovno na štart.

Je pekný letný, pre Írsko netypicky slnečný deň. Slnko je vysoko a pred nami sa rozprestierajú Mourne Mountains. Po ľavej strane vidíme náš dnešný cieľ - Slieve Binnian a po pravej, najvyšší vrch Severného Írska - Slieve Donard, ktorý je rozdelený Mourne Wallom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Celú cestu lemuje menšia verzia múru - pekne poukladané kamene na seba, ktoré tvoria hranice pozemkov, na ktorých sa po väčšine pasú ovce, ale je tu aj veľa kráv a v niektorých záhradách vidíme aj kone. Dve robotické kosačky, ktoré si ignorujúc okolie kosia trávnik, medzi írsky dobytok nebudeme počítať.

Po hodinke dôjdeme k parkovisku, ktoré je, na naše prekvapenie, plné. Práve tam parkuje mikrobus, z ktorého vystupuje skupina ľudí.

Blue Lough

Od parkoviska sa prašná cesta trošku dvíha. Prechádzame okolo zrúcaniny kamennej budovy, ktorá by u nás mohla byť zrúcaný kláštor či nejaká súčasť hradu. Okolie v nižších polohách je krásne a zelené. Cestu nám zatarasí kovová brána, ktorá má zabrániť dobytku opustiť priestor. Kráčame popri múre, ktorý sa po chvíľke oddelí a pokračuje k Binnianu, ale my pokračujeme popri plote. Zem je vychodená a vyschnutá, zelené úponky hory striedajú ich kamenné vrcholky, ktorým si stoja za svojim menom – Mourne Mountains.

Na chvíľu sa terén zmení, prechádzame zelenším úsekom, na cestičke rastú fialové a žlté kvetiny. Po pravej strane je vyschnutý les. Cesta je prašná a po chvíli sa objaví križovatka s kamenistou cestou. Po krátkom overení mapy v navigácii sa rozhodneme zmeniť trasu a vyberáme sa po ceste z kamenia. Kráčame v zovretí hôr, spoločnosť nám robia tradične ovečky. Po opätovnom skontrolovaní mapy prichádzame na to, že cesta vedie k The Devil's Coach Road, čo je veľmi strmý, takmer lezecký výstup. Takže sa otáčame a aj keď je dnes veľmi prívetivé počasie, netrúfame si na to. Rozoberali sme to už včera, a tak je rýchlo rozhodnuté.

Späť na pôvodnej trase stále mierne stúpame hore, až prídeme k jazierku či plesu? Krásne jazero Blue Lough sa nachádza pod úpätím hory Slieve Lamagan (Slievelamagan). Vyzerá to tu takmer rovnako ako v našich Vysokých Tatrách. Trošku sa zdržíme, kocháme sa krásou. Z náprotivnej strany jazera nám máva na pozdrav domáci.

Slieve Binnian

Kráčame ďalej, stúpame stále viac, blížime sa k sedlu. Zaberie nám to asi 20 minút, aby sme sa dostali do sedla medzi Slieve Binnianom a Slieve Lamaganom. Posunieme sa asi ešte o 200 metrov a ukáže sa nám nádherný výhľad na rezervoár vody Ben Crom. Nádrž postavená medzi rokmi 1953 až 1957 poskytuje vodu celému grófstvu Down a takmer celému Belfastu. Je pomenovaná po rovnomennom kopci, ktorý sa nad ním týči. Zároveň nám krásna vyhliadka ponúka ďalšie výhľady na okolité hory. Spolu s nami tu je dvojica maliarok, ktoré využívajú počasie pre svoje umenie.

Oddýchneme si a pokračujeme ďalej. Vrátime sa do sedla a začneme stúpať k vrcholu. Cesta je tvorená skalnatými schodíkmi, ktoré sa prudko dvíhajú. Výstup schodmi lemujú pekné fialové kvety a so stúpajúcou nadmorskou výškou sa nám odkrývajú nové, pekné výhľady. Objaví sa celý Ben Crom Reservoir a pomaličky vykúka aj druhý Silent Valley Reservoir s jeho priehradou.

Prichádzame k severnému vrcholu Slieve Binnian North Tor. Nachádzajú sa tu obrovské zvláštne balvany, rozmiestnené v nepravidelných rozstupoch. Obídeme ich a pred nami sa objaví cesta na samotný vrchol Slieve Binnianu.

Zhora vidíme ďalšie menšie jazierko Binian Lough. Kráčame s našim cieľom pred nami. Počasie nám praje, aj keď hore začína fúkať pravý írsky vetrík. Aj hore stretávame ovečky, ktoré pred nami utekajú.

Opäť sa dostávame do akéhosi balvanoviska, teda sústavy rôzne rozmiestnených kameňov. Skôr to tu vyzerá ako pevnosť či hrad, než ako prírodné kamene. Na niektorých sa akrobatický štverajú ovce. Už to nemáme ďaleko, sme skoro tam. Posledných pár metrov opäť lemujú skalné pyramídy, až sme nakoniec hore.

Slieve Binnian so svojou výškou 747 metrov je tretím najvyšším vrcholom Mourne Mountains. Na jeho vrchole sa nachádza skalná plošina, na ktorú sa dá vyliezť. V dobrom počasí, ktoré sme mali, ponúka fantastický kruhový výhľad na celé okolie. Vidíme oba vodné rezervoáre, ktoré zásobujú vodou okolie, pekné farmárske štvorčeky, kde miestni chovajú dobytok aj veľkú časť Mourne Wallu. V diaľke vidíme oceán a dedinky pri ňom. Dobré oko môže v opare zbadať Isle of Man, ktorého obrysy uvidíme až nižšie. Tesne za nami prichádza dvojica starších manželov, ktorí sa vytešujú, že sú tu už po niekoľkýkrát, ale takéto počasie ešte nemali. Dokonalosť narúša iba silný vietor, a tak zalezieme za skaly, aby sme sa mohli v pokoji najesť.

Zostup dole

Začiatok zostupu z Binniana je dosť prudký. Prvých pár sto metrov zostúpime po strmých kamenných schodoch až sa dostaneme k Mourne Wall, popri ktorom by sme mali ísť až dole. Po pravej strane sa pred nami ešte objaví jeden kopec, rýchly pohľad do mapy nám prezradí, že ide o Slieve Binnian East Top, a tak si naň ešte vybehneme. Drevenými schodmi prekročíme múr a 10-minútovým výstupom vo vetre sa dostaneme hore. Strašne tu fúka, vrchol ponúka v podstate rovnaké výhľady ako jeho vyšší menovec, a tak sa dlho nezdržíme a k múru sa vrátime rovnakou cestou. Trojica oviec, ktorá nám ustupovala cestou hore, na nás opäť znechutene reaguje a uteká z chodníka. Múr prekročíme identickými schodmi, aj keď cestou v ňom vidíme dieru.

Cesta dole nie je veľmi príjemná. Kráčame popri múre. Je tu síce ako tak vychodená cestička, ale je to skôr náhodné hľadanie cesty v tráve a kameňoch. Nakoniec prichádzame dole, kde ešte prehodíme pár slov s miestnou dvojicou turistov. Pri vyschnutom lesíku sa napojíme na rovnakú cestu, ktorou sme prišli. Cestou späť sa chceme zastaviť v miestnej štýlovej kaviarni, ale je beznádejne plná, a tak len smutne odídeme. Už nás čaká len dlhá, 4-kilometrová cesta k ubytovaniu cez dedinu. Teraz by odvoz od pani domácej bodol.

Po výdatnej večeri v miestnom prístave sa deň končí. Zajtra nás čaká najvyšší vrch Severného Írska, ale zároveň tiež nie veľmi priaznivé počasie.

2. deň

Blood Bridge Car Park

Budík máme na piatu. Chceme vybehnúť k oceánu na východ slnka. Počasie nám ale veľmi nepraje. Na počudovanie sa k nám pripája miestna mládež. Je zamračené, ale vôbec nie je zima. Z gýčového východu slnka nie je nič, ale v diaľke sa trochu roztrhnú mraky a vidíme presvitať aspoň trochu svetla. Ako bonus zahliadneme pravdepodobne tuleňa, resp. iného veľkého morského plavca.

Po rovnakých raňajkách ako predchádzajúci deň sa rýchlo zbalíme a plne nabalení sa lúčime s milou pani domácou. Na zastávku to máme kúsok, a tak o chvíľu sedíme v autobuse a vystupujeme na mieste so zaujímavým názvom - Blood Bridge Car Park. Pomocou drevenej brány vstupujeme do nízkeho porastu a vydáme sa na cestu. Pekne upravený kamenný chodník nás vedie rovno, nedá sa kde odbočiť. Na vrcholkoch hôr je hmla, a tak dnes nevidíme nič.

Cesta sa rôzne mení, niekedy kráčame po uhladených kameňoch, niekedy iba po tráve či hline. Celý čas ideme popri rieke Bloody Bridge River. Aj napriek slabej viditeľnosti sú scenérie nádherné. Voda hučí a prudko tečie dole, rozbíja sa o kamene a vytvára pereje. S hmlou to je pred nami stále horšie a horšie, zato za chrbtom ešte stále vidíme oceán. Prichádzame k drevenému mostíku a dvom veľkým kovovým rúram, ktoré križujú rieku. Prekračujeme plot a ideme ďalej.

Počasie sa začína zhoršovať, začína mrholiť. Trošku sa stratíme, keďže tu nie je žiadne značenie, ale navigácia nás navedie späť. Opäť raz prekračujeme rieku. Tento raz z pravého brehu na ľavý a máme ju po ľavej strane. Ideme v miernom daždi, v hmle, konečne sa cítime ako v Írsku. Chýbajú len ovečky, ktorých tu nikde niet. Asi sa im dnešné počasie tiež nepáči.

Prichádzame k rozbitej plechovej búde a následne k zvláštnemu prírodnému útvaru. Diera v zemi, ktorú lemujú tmavé, takmer čierne skaly, ako útesy. Rieka na nich vytvára menšie vodopády. Obchádzame to a vyjdeme nad to. Už iba chvíľka a dôjdeme k Mourne Wallu, odkiaľ to je iba prudko hore. V hustom daždi tu stretávame dvojicou miestnych premočených turistov v teplákoch. Pozeráme na múr, vedú cezeň na druhú stranu tradičné drevené schodíky, a tak po nich vyjdem hore. Hneď ako vystrčím hlavu za múr, odfúkne ma orkán. Samozrejme, nadnesene, ale z druhej strany múra fúka pravý írsky vietor. Preto si radšej vyberieme stranu múra tak, aby nás pekne zakrýval a chránil pred vetrom.

Slieve Donard

Cesta vedie prudko hore do hmly. Včera sme výstup videli z diaľky, a tak vieme, čo nás čaká. Taký ako bol včera zostup dole, taký je teraz hore. Je po tráve a hline, po vychodených a vyšliapaných schodíkoch. Stále prší, všade je blato, ale aspoň na nás nefúka. Napočudovanie, napriek tomu všetkému sa ide dobre.

Sme celí mokrí a rozmýšľam, či som spotený alebo nepremokavá bunda s pončom prestali plniť svoje funkcie. Hore tesne pred vrcholom stretávame prvé ovce, túliace sa v blízkosti múru. Divne na nás pozerajú, a tak ich nechávame na pokoji a zoširoka ich obchádzame.

Po polhodinovom výstupe sme konečne hore. Dáme si "high-five" s miestnymi, že sme to celí umorení a zničení dali. Nachádza sa tu kamenná stavba, vyzerá to ako strážnica, s neporiadkom vo vnútri. Múr sa v 90-stupňovom uhle zatáča doľava a hneď ako spoza neho vyjdeme, zistíme pred akým vetrom nás kryl. Šialene fúka, mám problém vôbec dostať sa na vrcholový násyp kamenia. Zdola prichádza partia chalanov, ktorí nás trošku potešia, že fúka iba do sedla, nižšie to je dobre. Musíme im veriť, a tak sa vydávame ďalej naprieč vetru a dažďu.

Zostup

Ideme popri múre po tráve, ktorá sa postupne zmení na príjemný chodník z kamenia. Je to úplné iný terén ako cestou hore. Postupne klesáme, ale počasie sa akosi neumudruje. Stále prší a fúka, a tak ideme pomaličky, aby sme sa nešmykli. Po pol hodinke prichádzame do sedla, kde je to skutočne lepšie. Teda, priamo sedlo kvôli hmle nevidíme, ale počujeme od neho hlasy. My si to zoberieme vychodenou skratkou. Vietor ešte pofukuje, ale prestalo pršať.

Klesáme do hmly, kde sa nás pár dievčat pýta, či to majú ešte ďaleko do sedla. Zasmejeme sa, že už sú tu, len pár metrov, ale pre hmlu ho nevidno. Stále tu je pekný kamenný chodník. Ak by nebolo mokro a šmykľavo, išlo by sa po ňom výborne. Teraz to je trošku horšie.

Oproti nám ide stále viac a viac ľudí, a hlavne veľa detí. Vzhľadom na počasie sú ale oblečení veľmi slabo, a tak sa pristavíme pri jednom pánovi, či je normálne, že hore ide toľko detí alebo tu majú nejakú akciu. Odpoveďou nám je to, že ich chcú vytrestať za prázdniny, lebo práve končia. Na to, že sú všetci oblečení, ako by sa len hrali doma na dvore, odpovie, že asi nebudú takí citliví ako Slováci. Ešte pred tým sa chlapec, ktorý nás obehoval, šmykol, po zadku preletel dole a zastavil sa pár metrov pred strmým zrázom. So smiechom a slovami, že takmer umrel, sa rýchlo postavil a utekal ďalej dole. Nám naopak trvalo hodnú chvíľu, kým sme jeho predsmrtný zážitok vstrebali.

S klesajúcou nadmorskou výškou sa počasie výrazne vylepšuje. Hmla ostala hore, prestalo úplne pršať aj fúkať. Užívame si krásne severoírske scenérie. Ľudia stúpajúci hore sa pri nás zastavujú a pýtajú sa, prečo sme celí mokrí a takto oblečení, či hore prší.

Prechádzame okolo akéhosi kamenného iglu a následne vchádzame do pekného zeleného lesa. Odniekiaľ sa vynorí rieka, ktorá vytvorí niekoľko malých vodopádikov a jazierok. Klesáme hustým lesom s peknými veľkými stromami. Po čase sa les preriedi a my dnes prvýkrát vidíme koniec nášho výletu, pobrežné mesto Newcastle s dominantným hotelom Donard.

Záverečná časť cesty ide prudko lesom, prechádzame okolo jedného väčšieho vodopádu. Vedľa neho stojí na brehu malého jazierka krásny veľký strom. Po piatich hodinách, pomaličky vyschnutí, vchádzame do mesta, kde si ešte cestou na stanicu prejdeme pobrežie a počkáme na autobus, ktorý nás odvezie domov.

Záver

Trojdňový resp. dvojdňový minivýlet sa podaril na jednotku. Vyberali sme ho neskoro a možnosti ubytovania boli celkom obmedzené, ale nakoniec to aj vzhľadom na to, že sme tu nemali požičané auto a museli sme sa sem dostať cez tri prestupy, všetko klaplo. Parádne počasie na prvom výlete a pravé írske upršané počasie na druhom nám ukázali to pravé z Írska. Mourne Mountains je krásne, nie veľmi rozľahlé pohorie, kde máte zhora pocit, že ho vidíte takmer celé. Navyše, Mourne Wall je monumentálna stavba zo začiatku 20. storočia, o ktorej sme dovtedy nemali ani tušenia.

Fotogaléria k článku

Najnovšie

Túra Stuhleck v tieni vrtúľ

Bratislavčanom, ale ani mnohým mimobratislavským ho netreba predstavovať. Aj tí, ktorí nemajú zlyžované jeho svahy, o ňom mnohokrát počuli. Stuhleck je totiž vďaka svojej blízkosti k …

Jitka Švarcová