Recenzia Viktor: Príbehy chatára a nosiča
Keď sa človeku čo len trochu znalému Tatier povie Viktor, hneď vie, že reč je o chatárovi z Chaty pod Rysmi. Viktor rozhodne nepatrí medzi hanblivých ľudí, účinkoval v dokumentoch, podcastoch, poskytol množstvo rozhovorov. K nim teraz pribudla kniha, ktorá vyšla vo vydavateľstve Dajama. Autormi sú Oľga Krajčiová a Viktor Beránek.
Celý obsah knihy tvorí Viktorovo rozprávanie v prvej osobe. Viktor je veľmi zaujímavý respondent, ktorý vie obsah atraktívne podať, nejde o žiadne nudné "memoáre". Viem si živo predstaviť len samotnú prípravu knihy. Sama mám na konte jeden písaný rozhovor a jeden podcast. Pred nahrávaním som Viktora poprosila, aby hovoril priamo do mikrofónu a neotáčal hlavou sem a tam, no po nejakom čase na to zabudol a v živom gestikulovaní odišiel od mikrofónu a predvádzal dej na koberci.
Obsah 192-stranovej knihy je rozdelený do 23 kapitol. Každá začína nadpisom a citátom a potom pokračuje neštruktúrovaným textom doplnenom fotografiami. Chronológia je tu len v náznakoch, kniha začína opisom Viktorových mladých rokov a ako sa k chatárčeniu dostal, niekde v strede sú rekonštrukcie chaty po opakovaných lavínach a na záver je Viktor s nákladom v roku 2019.
Chatár sám hovorí, že rozpráva o spomienkach tak, ako mu prichádzajú na um. Nájdete tu vedľa seba príbehy o tom, ako Viktor v búrke vynášal pec, ako hladujúc a spiac na stanici (za socializmu vám do zahraničia veľa peňazí nedali) vyhrali s Vladom Tatarkom skialpinistické preteky v Taliansku, o záchrannej akcii v stene Českého (Ťažkého) štítu, o výstupoch mládeže na Rysy a ako sa fungovalo na chate s pohraničiarmi za zadkom.
Pri čítaní knihy sa mi mimovoľne vynárali spomienky z rôznych návštev aj dlhších pobytov na chate: Viktor flambuje palacinky, do panoramatickej kadibúdky treba ísť s čakanom, lebo je ešte veľa snehu a svah je strmý, lano so slučkou v jedálni, s nápisom vyhradené miesto pre vegetariánov. Prečkávanie búrky na chate a keď neskončila ani do večera, tak zostup v nej aj s nosičmi a potom nočná jazda na bicykli za svetiel bleskov z Popradského plesa do kempingu v Tatranskej Lomnici.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
V knihe sú vážne aj vtipné príbehy. Z vážnych sa mi páčil napríklad Na Vánoce ráno o Štedrom večeri na chate, kde bol len Viktor zmordovaný výstupom v snehovej víchrici a Boh v hojdacom kresle. Rozprávali sa. Z vtipných naozaj ťažko vybrať. Napríklad ako sa Viktor snažil od chaty odplašiť medvedicu Brigitu a ona pri úteku zastavila priamo pred otvorenými dverami "obser-vatória", kde trónil nič netušiaci turista a kochal sa výhľadom do doliny.
Kniha je doplnená mnohými čiernobielymi aj farebnými fotografiami, ktoré vhodne dopĺňajú jednotlivé príbehy. Škoda len, že text sa číta veľmi ťažko, písmená sú veľmi drobné. A to do blízka vidím veľmi dobre. Chápem, že tlačená kniha je drahá a tak bolo treba písmenká zmestiť na čo najmenej strán, ale tu to už ide na úkor základného čitateľského komfortu.
